Chorvátsko 2002 - ostrov Brač
Cestovná horúčka ma zastihla večer pred nástupom na zájazd. Mala to byť naša premiérová cyklodovolenka s cestovkou. Aká bude? Budeme spokojní alebo sklamaní? Počas dňa som ešte obehla tucet obchodíkov, banku, zmenáreň, poisťovňu, lekárne a podobné inštitúcie, dokúpila zopár nevyhnutných hlúpostí, bez ktorých by som sa určite zaobišla (napríklad kvalitné cyklotopánky o číslo menšie, ako je moja noha, takže som si ich nakoniec aj tak nevzala so sebou… ). Ale bola som spokojná. Bubo bol spokojný tiež. Mal všetky horúčkovité prípravy v … paži. :-) Nasledovalo spísanie zoznamu vecí, bezpodmienečne nevyhnutných na týždňový cyklozájazd pre nás dvoch a ráno, v deň odchodu ich balenie. Bicykel som nijako zvlášť nepripravovala. Asi pred troma týždňami, som si za výdatného dažďa bola dať v cykloservise vymeniť zadné brzdy, nakoľko boli zodraté až na kov. Že prečo zrovna za výdatného dažďa? To je predsa jednoduché! Toľko som odchod z domu do servisu odkladala, až sa rozpršalo. :-)
Bubov bicykel stál ešte večer pred dovolenkou rozobratý, posmutnelý, zvráskavený a zaprášený v kútiku chodby. Dva roky sa na ňom nejazdilo. Bolo treba vymeniť reťaz, nastaviť prehadzovačku, dať dokopy zadné koleso … atď. Bubo mal fúru času. Jeho pokoj ma vytáčal do biela. Naveľa, naveľa ho zložil tak, aby aspoň naoko vyzeral ako kompaktný celok, s kolesami a reťazou na patričných miestach.
- Napísal: Zuzana Zliechovcová
- Rodičovská kategória: Reportka
- Kategória: Cestná cyklistika
- Návštevy: 3861
Je piatok. Cez okno tíško vkĺzlo do izby dusné ráno. Precitám oveľa skôr, ako je mojím zvykom a s námahou oživujem stuhnuté lýtka a boľavé kolená. Len včera večer som prišla príjemne unavená zo štvordňovej cyklodovolenky a veľmi skoro som odpadla do postele. Takmer ihneď som zaspala. 
Blíži sa sobota a nechce sa mi ani na 40% do Brusna. Som nejaký zlenivetý a hlavne som už tri týždne, nerátajúc výlet do Karpát, nebol na bájku. Z počasia tiež nesom nejako dvakrát múdry. Predpovede sa menia každú chvíľu. Ešteže Peter ide do Brusna už piatok, čiže dnes večer. Uzatváram to zákernou myšlienkou, že ráno zavolám Peťovi na mobil a zistím či prší... no a bude pršať a nikam sa nejde... cha. Ešte o 22.00 ma chytila programátorska slina a tak som trepal do klávesnice až do jednej... 
Zasa sa to zbehlo tak narýchlo, až tomu nechcem uveriť. Zašiel ku mne koncom týždňa do kanclu Marek a vraví, že idú s kámošmi nedeľu hrebeňovku Malými Karpatmi niekde od Plaveckého Mikuláša. 
Fatransko-Strážovského maratónu som sa pre zlé počasie (hoci už prihlásený) radšej vyhol, celkom prirodzene som sa "len" prehlásil na jeho cestnú variantu. Rasťo Trubač samozrejme hneď opáčil: "Dúfam, že pôjdeš dlhú trať?", lenže na horáku hoci i so slickami to je predsa len handycap, a tak som plánoval strednú, 115 km dlhú variantu. 
Čítam na nástenke ubytovne internátu, kde sme zložili kosti na noc pred pretekmi. Chudáci študenti. V ubytovacom poriadku majú napríklad zakázané kúpať sa v blízkom rybníku, korčuľovať sa v zimných mesiacoch na ňom, používať kolieskové korčule, bicyklovať sa a bohviečoešte. Nečítal som ten siahodlhý zoznam zákazov celý, ale dúfam, že tam majú aj prikázaný celibát, inak by to nemalo tú správnu šťavu. 
Dlhšie plánovaný vrchol sezóny (resp. jeden z vrcholov) prišiel ani som sa nenazdal. Zo súkromných dôvodov som síce posledné dva týždne netrénoval (okrem samotnej časovky), ale ani to ma neodradilo štartovať na tomto ročníku. Nakoniec, veď som štartoval na každom ročníku. Posledný sa konal v roku 2000 a po opotrebovacej pauze sa tento rok konal už siedmy. 
Tak, konečne, po dlhom čakaní som sa dočkal mojich prvých oficiálnych pretekov, časovky na Malý Javorník. Ešte minulý rok som sem chcel ísť, ale nakoniec ma odradilo počasie. Tento rok som asi vo februári skúšal, koľko minút by mi to asi trvalo, ešte na horáku – no cez 30, takže musím začať trénovať. V júli som si raz len tak vybehol po bránu, nikam som sa neponáhľal a ani som sa vôbec nepripravoval. Čas 23:35 ma prekvapil (teda po bránu 22:25). Na konci leta, po 3000 km za júl a august, tesne po tom, ako som vyšiel z dovtedy super formy, som si to išiel vyskúšať znova. 24:19 bol čas. Ešte viac som začal trénovať, týždeň pred časovkou som sa na to dokonale pripravil, a počas nej som sa veľmi trápil. Čas bol však až 25:19. To už som si hovoril, že časovka naostro nedopadne dobre.
Preraziť konečne svoj bradatý rekord z 99 roku. Vtedy som mal za sebou necelý rok dosť aktívneho jazdenia so svojím prvým horským bikom. Zelenáč (to ako ja) sa vtedy jedného krásneho dňa vybral na preteky a urobil si tam základný čas 25:49, ktorý sa mi doteraz nepodarilo prekonať. Nechápem. Takže teraz po dosť bohatej sezóne, by sa s tým už hádam patrilo čosi urobiť. Síce som sa minulý rok zastrájal, že pre to urobím čokoľvek, vrátane nasadnutia na cesťák, ale potom som si povedal, že by to nebolo úplne fér. Tak som sa vrátil k myšlienke, že rekord sa má prekonávať na rovnakom náradí. Teda na horáku. 
7.9.2002 - Svätý Jur, 7 km prevýšenie, 420 m 
Včera sme teda odjazdili Dubničák a tak sme si ráno vychystali biky, ktoré sme včera obuli do hladučkých asfaltových dezénov. Noha ma pobolieva a neviem, ako to dnes odjazdím. Vychádzame z Novej Dubnice o pol deviatej ráno. Som príjemne prekvapený, ako mi ide bike ľahúčko. Slicky-neslicky, cestný galuskáč to však nie je. Počasie je príjemné a áut našťastie nie veľa. Do Trenčína sme dorazili vo svižnom tempe takmer za 15 minút. Priemerka okolo 36 km/h. Na semafóroch vravím Jurovi, že ideme prirýchlo a musíme spomaliť, lebo za Piešťanmi zdochneme.
Read more: Chorvátsko 2002 - ostrov Brač