Neštich 2002
- Napísal: Andrej Matiašovský
- Published in Cestná cyklistika
Tak, konečne, po dlhom čakaní som sa dočkal mojich prvých oficiálnych pretekov, časovky na Malý Javorník. Ešte minulý rok som sem chcel ísť, ale nakoniec ma odradilo počasie. Tento rok som asi vo februári skúšal, koľko minút by mi to asi trvalo, ešte na horáku – no cez 30, takže musím začať trénovať. V júli som si raz len tak vybehol po bránu, nikam som sa neponáhľal a ani som sa vôbec nepripravoval. Čas 23:35 ma prekvapil (teda po bránu 22:25). Na konci leta, po 3000 km za júl a august, tesne po tom, ako som vyšiel z dovtedy super formy, som si to išiel vyskúšať znova. 24:19 bol čas. Ešte viac som začal trénovať, týždeň pred časovkou som sa na to dokonale pripravil, a počas nej som sa veľmi trápil. Čas bol však až 25:19. To už som si hovoril, že časovka naostro nedopadne dobre.
Posledný týždeň som ešte zopár krát trénoval na rovine, a horekopcom som to riadne rozbehol. V deň časovky, v sobotu, som ráno vstával o 6:15. Išiel som ešte na bicykli roznášať noviny, kde som sa krásne rozjazdil.
Z domu vyrážam o 9:05 a práve okolo mňa prebehne Robo Wittlinger, ktorý má šancu obsadiť aj miesto na bedni. Ani sa ho nepokúšam dobehnúť, pretože to nesmiem prepáliť teraz. Vo Svätom Juri si úplne v pohode vyšliapem stupák na Neštich a prichádzam na štart, kde sa idem registrovať. Stretávam tu už Braňa Molčana, ale aj väčšinu Pezinskej partie. Štartovné číslo dostávam 84. Braňo má 13, a hneď po pretekoch už pôjde preč, pretože dnes chce stihnúť ešte ísť na bicykli do Zvolena.
Postupne prichádza viac a viac pretekárov. Kto zo známych neprišiel, to je napríklad Juro, ktorý doma oberá hrozno, potom Snežko, ktorý je niekde mimo a Irmo, ktorý tiež neviem prečo nemohol. No dokopy je pretekárov tuším 115, čo je tuším doteraz najviac.
Ja štartujem o 10:41:30, takže tu dosť dlho čakám. Hodinky mi idú na sekundu presne, ale nejako sa nevlečú. Asi pol hodinku pred časovkou sa ešte idem s Braňom rozjazdiť, Braňo však už o 5 minút štartuje, preto sa hneď otáča. Ja idem ešte pod Jurský kaštieľ, alebo čo to je, ešte si vyšliapem najstrmšie stúpanie a na štarte akurát vidím Braňa.
Onedlho prichádza aj môj štart. Ešte si pokecám s chalanom, ktorý ide predo mnou skôr o 30 sekúnd. Volá sa Peťo a je z Blavy. Ešte si pamätám jeho slová: Nie že ma predbehneš!
Štart sa mi vydaril naozaj super, idem takou 20, ale to sa asi po 50 m to končí a už idem len okolo 16. Začínam sa trápiť. Nie je to nejako skoro? No stále mením polohu, 100 idem postojačky a 100 m posediačky. Snažím sa dobehnúť toho predo mnou, no akosi ho stále nevidím. Až pri prvej serpentíne. Tam chvíľu oddychujem na rovinke. Potom prichádza úsek, kde som išiel najpomalšie. Len okolo 15. Tam ma už predbiehajú dvaja cyklisti a ja si hovorím, že to nie je dobre. Idem teda chvíľu s nimi a predbehneme zopár iných cyklistov. Začíname sa predbiehať ako sa nám zachce. Len čo mi zdrhnú, vidím, ako predbieham číslo 60 štartujúce v čase asi 10:32, no to som taký dobrý? Tí čo idú zhora neustále povzbudzujú, pričom vždy zrýchlim.
Čo ma najviac štve je to, že nohy vládzu oveľa viac, ale dych nie. Na konci prvého stúpania dobieham číslo 82, ale ten sa nejako nechce dať dobehnúť a už dolekopcom mi zdrhá. Pri ďalšom, už miernom stúpaní ho dobieham, pri klesaní mi znovu zdrhá. A prichádza záverečné stúpanie. Tam má náskok asi 5 sekúnd. Ten postupne dobieham, ale on sa predbehnúť nedá a nedá. Stúpanie už má nad 12 % a my ideme nad 15, záverečný špurt, už rozmýšľam len o tom, kedy vypľujem črevá. V cieli mám všetkého po krk, prichádzame spolu tuším na stotinu presne.
Líham si do trávy a asi 2 minúty lapám dych, pretože jediné čo ma celý čas trápilo bol dych. Postupne sa zotavím a pýtam sa známych, aký čas mali. Robo Wittlinger okolo 19:20 – no super. Ja som mal okolo 23:30, s čím som veľmi spokojný, pretože pred týždňom to bolo o 2 minúty horšie. Stretávam tu aj Petra Stoffu, ktorý mal čas niečo cez 24 minút.
Ešte prichádza asi 40 pretekárov, a potom sa už púšťam dole. Za mnou ide chalan, s ktorým som toľko špurtoval Volá sa Miro a tiež je z Blavy. Dole zabáčame do depa, po MTB trase. Tam je už väčšina pretekárov. Časy ešte zverejnené nie sú, tak si idem dať nealko, ktoré bolo v cene pretekov. Onedlho začína tombola, kde sú na výber aj 2 krásne prilby, ktoré by som veru bral. Tie sa však vyberú ako prvé. Mňa vyťahujú asi ako 15-teho, no už tam nič dobré neostalo, tak beriem náhradnú dušu na horák, ktorú som si aj tak chcel kúpiť, pretože na horáku už chcem začať jazdiť, keď sa ochladí.
Keď prídu časy, pozerám seba – 23:22! Tak to som teda nečakal. Som lepší ako mnoho známych :-). Ešte ide vyhlasovanie víťazov. V mojej kategórii – do 16 rokov vyhrali chalani z nejakého klubu s časom okolo 20 minút. Najlepší celkový čas – Igor Šmýkal mal rekord časovky – 17:02. Po vyhlásení víťazov už nič iné neostáva ako pobrať sa pomaly domov.
Čo sa týka pretekov celkovo, som naozaj spokojný. Organizácia bola perfektná, môj čas sa mi tiež páčil, počasie bolo najlepšie, aké mohlo byť a spoznal som tu ešte viacerých cyklistov. No proste akcia, na ktorú sa nezabúda. Takže o rok znovu!
