Makado 2011

Tento rok sa termín akcie presunul na máj a tak ani som sa nenazdal a už tu klope MAKADO na dvere. Táto cykloorienťácka akcia patrí medzi moja najobľúbenejšie vôbec. A to ako aj spôsobom akým je vymyslená, ale aj nezameniteľnou atmosférou a organizáciou, z ktorej z každého kúta je cítiť nadšenie a úprimná radosť. Klobúk dolu Makaďáci. Tento rok to nebolo inak a tak si pochvaľujem a spokojne bafkám.

Síce zhodnotením začínam reportku ale nedalo mi nenapísať to najdôležitejšie prečo tam pravidelne chodím. A pravidelne tvorím s Romanom Kučerom tímovú dvojicu Pupkoši, čo už je hádam aj zavedená značka. Tento rok sme sa prihlásili do kategórie Open. Na rozdiel od ozajstných kategórií sa namiesto 5 hodín v teréne a obrovskej mape v openke jazdilo 3 hodiny a celá mapa sa zmestila na A3. Predsa len päť hodím bolo pre nás veľa.

 

V Poľskom Gdaňsku sa konali 1.Majstrovstvá sveta veteránov v orientačnej cyklistike zo Slovenska som bol jeden z trojice zúčastnených veteránov.

Vazkári robia z tejto akcie z roka na rok kvalitnejšie podujatie. A tak sa zbieha konkurencia zo všetkých strán. Tento rok sa k tomu pridalo aj pravé cyklistické počasie, ktoré zafungovalo tak ako malo. Nič teda nebránilo zažiť pravé dobrodružstvo v Malých Karpatoch.  Hneď na štarte som cítil vnútornú nervozitu, aby som nezvrzal úvod. Lebo sa to s nami povlečie až do cieľa. :-)  Po odštartovaní sme začali horúčkovo značiť bodové hodnoty na mapu. Aj ma napadlo, že som zasa zabudol zobrať fixku, aspoň by som DAČO videl na mape. Teda hodnoty jednotlivých kontrôl, ktoré sme si nachytro na štarte načmárali na mapu perom.

Po cestárskych hodoch v podobe Francúzskych a Talianskych Álp prišlo bolenie brucha. Plánovaný Eddy Merckx Classic maratón sa mi už nechcelo absolvovať, resp. tá cesta tam a späť a tak som hľadal náhradu doma. Ako osvieženie som zobral možnosť štartovať na orientačných pretekoch. A to rovno na Majstrovstvách Slovenska... A to rovno v kategórii medzi riadnymi orienťákmi v kategórii M40. Riadna drzosť, čo vy na to .-) Ale kto sa bojí, nech nejde do lesa a ja do lesa som šiel. Moja hlavná ambícia bola nebyť disknutý a ak by všetko klaplo tak skúsiť predbehnúť aspoň jedného špecialistu. Nejaký podobný plán si dal aj Roman Kučera – dúfam že opäť moja dvojička na MAKADO a čerstvý absolvent Gerlachu. Do tretice šiel si orienťáky vyskúšať z partie aj Ivan Červenka do Open no a Medo Féder keď videl, aká silná zostava pôjde, radšej si nechal platničku vyskočiť.

Priznám sa, že tentorkrát som váhal nad účasťou na Makade najviac. Niekoľkodňové dažde a klesajúca teplota ma odradilo ťahať do lesa parťáčku. Tak som sa pridal k odielovému kolegovi Milanovi, ktorému zase pre zmenu ochorel jeho parťák. Vlastne, keď si tak spomínam, tak práve s Milanom som mal ísť minulý rok. Zdá sa, že negatívom a zároveň pozitívom Makada je práve jazdenie dvojice. Vo dvojici je väčšie riziko, že jeden z dvojice nemôže štartovať ale zase vo dvojici je väčšia sranda. A dva páry očí, vidí viac ako jeden, o čom som sa presvedčil tento rok aj ja. :-)

Myslím že nie je verejné tajomstvo, že som telom a dušou cestný cyklista. Mal som zopár sezón kedy som koketoval s MTB maratónmi ale hrubé gumy si ma nezískali. Až na jednu výnimku – občasná účasť na orientačných pretekoch a na najvyššom mieste tróni disciplína štýlu bike adventure, na základe ktorej sú organizované verejné orientačné preteky MAKADO.

Na túto akciu som bol ochotný prísť aj v nepriaznivejšom počasí. Nielen tým aké je to športové odvetvie ale najmä tým, s akým veľkým srdcom a oduševnením je organizované. Takže tam šťartujem rád. Dokonca aj počasiektoré nebolo priaznivé sa sklonilo pred týmto srdcom a tesne pred pretekmi sa zmenilo k pomerne priaznivému a aj keď sa dalo očakávať blato v teréne, nesmel som chýbať.

MaKaDo ako je jeho skratka je už ustálená značka medzi ľuďmi ktorí inklinujú k orientačným športom. Tento rok keď som si pozrel propozície som zatúžil sa tejto akcie zúčastniť. Dohodol som sa s Romanom Kučerom do dvojičky, dokonca nám to vekovo vyšlo do kategórie 80+... ach jo..., a prihlásili sa. Vzhľadom na to, že je už pokročilá jeseň, netrúfali sme si ísť viac ako tri hodiny. Teda už len počasie. Bolo nám jasné, že bude zima, ale ráno som musel Romana prehovárať aby prišiel. Tomu sa nechcelo do chladu, navyše v čase keď sme sa rozhodovali dokonca pršalo. Nakoniec som ho prehovoril a dokonca on šiel po vlastnej osi z Rače a ja autom z Pezinka.

Pôvodne som mal ísť MaKaDo s Milanom ale zišlo z toho, tak som sa dohodol s Braňom, že mi brzdára bude robiť on. :-)

Ráno bolo extrémne mrazivé. Keď som odchádzal z domu o 8, na teplomere bola 0. V lese to bol ešte väčší mráz spojený s miernym snežením. Hodinu a pol sme v tom ľadovo-snehovom masakri pretrpeli kým sa začalo schyľovať k štartu. Stále sme to však mali lepšie ako organizátori z VAZky. Tí v tom chlade museli drepeť celý deň.

V dňoch od 5.8.2007 do 12.8.2007 sa konajú v Českej republike MS v OC kde sa dostali do reprezentácie aj dvaja Pezinčania Michal Fraňo a Matej Pilka.