Najväčší problém, ktorý ma čakal pred touto akciou bol chýbajúci bike, s ktorým by som vyrazil. Nakoniec mi JK požičal svoj. Teda môj bývalý. Pred mesiacom som predal horák a tak som mal dosť blbé manko v jazdení na horáku. Aj pocitovo to bolo dosť nepríjemné, zvykať si po mesačnej absencii znovu na horák, navyše ešte aj s boľavým ľavým kolenom čo som si tiež asi pred mesiacom parádne kdesi udrel. Každopádne na akciu idem. Jedine ak bude silno pršať, tak to zabalím. Aj počasie, ktoré sa preháňalo nad Bratislavou behom posledných dní, nevzbudzovalo ani štipku optimizmu, že sobotná akcia MTBO bude suchá, rýchla a teplá. Nič z toho sa nekonalo.
Ráno bol mierny dážď ktorý ustal asi hodinu pred akciou. Dorazil som tam načas, registroval sa a pripravoval na štart. O chvíľu čumím, že prišiel aj orienťácky greenhorn Maroš, čo mi predal rebrinák. Aj Rasťo došiel, čo som tiež nečakal. V tomto uplakanom počasí? Každopádne, účasť bola celkom dobrá. Keď si pozriem počasie, tak určite.
Pred odchodom na štart ešte prišiel JM s deckami, ako fotoreportér na voľnej nohe. Je teraz dlhodobý maród a tak nás prišiel pozrieť a rozjatriť si bikerské rany. Absťák jak sviňa. Kto nerozumie, nepochopí.
Neubehli ani dva týždne a znova som sa ocitol na kopcoch v okolí Košíc s mojim tunajším bajkerským vodcom - Romanom. Tentoraz vybral zo svojho repertoáru niečo mierne cez sedemdesiat kilometrov dlhý okruh po okolí. O desiatej čakám Romana na Čermeli stláčajúc palcom predný plášť. Hmmm, asi ho trocha dotlačím vzduchom, nech nechytím defekt. Pri fúkaní som si spomenul, že mám od Ivana dušu s upravovaným skráteným dzindzíkom na ventilku. Neskoro. Odisťujem pumpu a duša vypľúva so sykotom všetok mnou pracne natlakovaný vzduch. Ventilok je niekde v duši a dzindzík v tráve. V tom momente muselo Ivanom v Trnave silno šklbnúť, lebo som ho preklial štyri generácie späť. Tak mi nezostalo nič, než vymeniť rezervnú dušu. Aspoň si nemusím ohrýzať nechty, kým dôjde Roman.
Furt som tŕpol, či mi stihne Luboš poskladať nový bike. Ej veru, nestihol. Tak som si požičal bike od sestry. Okrem toho, že mi je malý, má aj páčkové radenie čo je pre mňa ortodoxného gripšifťáka strašný problém. :-) Už len aby som sa prihlásil do nejakej babskej kategórie. :-) 
Oficiálny začiatok mojej cyklosezóny bol vcelku opatrný, rozhodol som sa totiž prihlásiť svojho synátora do kategórie štartujúcich s rodičovským doprovodom a tak som si dosť dramaticky zjednodušil vstupné podmienky. Kedže ale už v sobotu (o dva dni) sa konajú vážnejšie preteky v neďalekej Záhorskej Bystrici, o nič neprijdem. Dôležité je sa snažiť vštepovať aj mladej generácii do povedomia pekné zážitky a ten dnešný myslím bol vcelku fajn.
Keď som dostal dávnejšie pozvánku na ďaľšiu MTBO akciu, v podstate som neváhal. Akurát v prípade lejaku by som nešiel. Aj na to spočiatku vyzeralo ale pomaly sa mraky začali trhať a tak som sa obliekol a vydal na cestu. Ledva som stihol prísť načas na registráciu. Už ma všetci známi podpichovali čo meškám. Malo to však nevýhodu, keďže nevlastním mapník musím si ho požičiavať a už sa minuli. Tak som vyfasoval aspoň obal na mapu. Potom som trošku zaškoloval nováčika v MTBO Dušana Veselého o čom to vôbec je ale asi moje argumenty v prvom kole nezabrali a tak mierne neistý sa prihlásil na náborovú trasu. Možno aj spravil dobre lebo štartoval s trekkingom. Potom sme sa pomotali v priestore cieľa a šli na štart. Ja som mal štartovať až v 62. minúte tak som sa aj dosť nudil a nakoniec špekuloval ako upevniť mapu. 
Už druhý alebo tretíkrát ma takto dotiahol na nejakú akciu Citrón. Reku či nejdem na Devínsku 37. Ešte som to nejazdil ale trať poznám, takže nevidím problém. Ešte som zavolal JM reku či si nechce zajazdiť asfalt. Tak sme sa teda stretli jedného krásneho rána o pol deviatej na Račku. 
"Mimoriadne atraktívna a zaujímavá 3 km dlhá krasová tiesňava nachádzajúca sa 32 km od Rožňavy vo východnej časti chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Tiesňava, ktorá je vyhlásená aj za Národnú prírodnú rezerváciu je miestami len 10 m široká so skalnými útesmi dosahujúcimi relatívnu výšku až vyše 300 m."
Tak som si spravil trošku väčší cyklovýlet po Slovensku. Predĺžený víkend bol na to ako stvorený. Takže už v priebehu týždňa začalo rýchle plánovanie trasy a ubytovanie. Do piatku som to stihol a už jachám skoro ráno o 5:50 na Žilinu vo vlaku. Celý čas som pozeral, či nebude pršať. Nepršalo. Ledva som vystúpil, už začalo. :-)
Ďalší ročník Bielej stopy ma nalákal na trasu pre klasický štýl umiestnenú v krásnom a slnečnom prostredí nad obcou Králiky. Keďže sme v partii skôr korčuliari ako klasici tak sme boli tentokrát v menšom zastúpení. V sobotu prišli Lucia Abelová, Ala Drahošová, Medo Feder, Bohuš Šimonovič, ja a v nedeľu si dlhú porciu objednal Juraj Haluška. Počasie vzhľadom na nedávnu veternú divočinu ani lepšie nemohlo byť. Polojasno spočiatku -3, nálada za 10. Autom som bral Alu a keďže to bola jej bežkárska premiéra trošku som ju štengroval. Po jemnom zbludení v Bystrici sme sa vyštverali až ponad Králiky kde nás uvítalo slniečko a krásne výhľady. 
Čo tomu predchádzalo... Moju cyklistickú sezónu som ukončil po Fatransko Strážovskom maratóne. Avšak prišla mi pozvánka na MTBO a tak som zaváhal. Je to trošku iné a nie je až tak dôležitá forma, aspoň pre mňa začiatočníka. Dal som si len podmienku že musí byť prijateľné počasie. Nahovoril som aj kolegovcov (veľa práce mi to nedalo) čo nakoniec rozhodlo. Ráno pred pretekmi pršalo a veru už som bol rozhodnutý že nejdem. Lenže mi zavolal Maroš Mališ že vyráža autom a že tam kde býva dávno neprší. Nakopnem internet a počasie a fakt.... Trvalá zrážky sú už za nami. Tak OK, zavolal som mu nech príde pre mňa - štartujem
Read more: Jarný okruh cez Volovské Vrchy, 3.5.2003