Ráno prídem k biku, ktorý som tam nechal od poslednej akcie s Citrónom. Obidve duše spľasnuté. Do štartu ostáva 90 minút. Klídek, veď mám náhradné duše.

„Robo, nič nemusíš. Budem ti robiť nosiča vody.“ Takto nejako sme sa lúčili večer telefonicky pred zajtrajším celodňovým výletom, ktorý sme kedysi ešte v roku 2004 absolvovali spolu a trasa Bratislava-Buková-Bratislava bola od začiatku definovaná s úmyslom nájsť zjazdné cesty cez Malé Karpaty tak, aby nebolo treba tlačiť bicykel. A aby sa nám trasa nezunovala, tak druhé pravidlo znelo, aby sa v znesiteľne možnej miere eliminovalo jazdenie po tej istej trase cestou nazad.

Prológ

Cestnej cyklistike sa venujem dosť dlho, no v posledných rokoch odolávam častým útokom mojich kamošov, ktorí presedlali, respektíve kombinujú „cestu“ s „horákmi“, aby som sa aj ja dal na MTB cyklistiku. I keď sa mi horská cyklistika páči, zostávam verný hladšiemu povrchu ciest. Prvýkrát som mal možnosť vyskúšať si dobrodružstvo MTB minulý rok, keď sme dva dni jazdili v kopcoch nad Čiernym Balogom. Bol som nadšený a veľmi sa mi to páčilo, hlavne jazda v teréne. Stúpania boli ťahavé, výjazd na hrebeň zaslúžený, moje pocity umocnené pohľadmi na okolitú prírodu. Aj cesta dolu do doliny mala svoje čaro. V úzkych lesných zjazdoch som sa priam vyžíval, bol to „adrenalín“ rútiť sa po neupravenej ceste na požičanom biku Gary Fischer (Szili - sorry).

Posmelený zimným MTB maratónom, kde sa mi šlo vcelku dobre, som sa prihlásil aj na jurský maratón, ktorý otvára MTB sezónu. Blízkosť akcie a nie veľké číslo v kolónke vzdialenosť mi dodávali odvahu štartovať. Najmä keď aj prognóza počasia bola príjemná. Skúsenosti ma síce varovali, aby som neblbol ale rozum je jedna vec a srdce druhá. Tak tri dni pred štartom odišla z môjho účtu platba a tým som nad sebou spečatil osud.

Tento rok si pani zima dala pauzu v januári a tak bolo bicyklovo. Tým som stratil aj posledný argument proti vábeniu od Jara a tak som sa rozhodol, že sa tejto akcie zúčastním. Dnešný deň už mrzlo, tak som očakával, že sa pôjde diabolským tempom, ktoré určite nebudem stíhať a tým pádom sa nemusím tlačiť dopredu na štarte. Registrácia prebehla nadštandardne hladko a tak sme mali kopec času sa nachystať. Až toľko času, že sme to ledva stíhali.... A tak skutočne sme okupovali posledné pozície. Týmto pádom ma hriala myšlienka, že dnes ma veru veľa ľudí nepredbehne. Na to prebudenie zo zimného spánku samé skvelé predpoklady, však.

Okrem mňa zimospáča z partie štartoval aj zimospáč Jaro a večne aktívny Roman, ktorému sme láskavo dovolili vzdialiť sa dopredu (a nielen na štarte). Až v cieli som zistil že tam bol aj Peťo Kubík tak sme tam boli ako štyria muškatieri po dvadsiatich rokoch.

 

 

Na štarte vládol pokoj pohodička a keď odznelo štááárt a vuvuzely začali trúbiť, ležérne som si spustil stopky a začal preťahovať údy. Po asi troch minútach došlo aj na nás a tak sme nasadli a vydali sme sa vstrieč prvej tohtoročnej akcii.

 

Tento rok som maratón v Partizánskom veľmi „neplánoval“ ale keď mi Milan už dva týždne pred pretekmi neustále vrzúkal, že či idem. Tak už som sa akosi zmačkol, že teda pôjdem. Konečne sme sa s Mihim a Milanom vydali v sobotu ráno do Partizánskeho. Slniečko svietilo, polia nezaplavené a nie ako tie ryžové polia v okolí Bratislavy.

Po rokoch som si znovu osviežil pamäť a pospomínal, prečo sa mi trasa tohto maratónu nepáči. Možno nie som ten typ bikerov, ktorí idú do pretekov na plné gule nezávlisle od umiestnenia ale od cyklistických súťaží očakávam, že sa na nich má, alebo by sa na nich aspoň malo dať bicyklovať. Tlačiť bike po strechách s koreňmi, nosiť bike po skalách a šmýkať sa dole po strechách s koreňmi obľubovať asi nebudem.

Nakoniec som teda Mihiho ukecal, nech netrapoší na strednej trase a nech si dá pohodovku na dlhej. Ani sa mu do toho veľmi nechcelo. Veď len deň predtým sme išli obaja Schwechater maratón a bol to dosť záhul. Dal si povedať, aj keď to nakoniec bolo o trošku viac ako sme plánovali. :-) Ešte sme sa cestou zastavili v Radošinej aby si Mihi označkoval stĺp v dedine.

„No na čo čakáš“ poslal mi pred mesiacom Milan mail s linkom na prihlasovací formulár svätojurského maratónu. Aj som sa dosť okúňal, šak som domáci, trať poznám skoro celú do detailov, tak čo tam budem znovu trapošiť. Nakoniec som sa prihlásil. A tuším som aj dobre spravil. Z dažďového „slejváku“ som si nič nerobil. Dva týždne bolo teplo, neexistuje, aby bolo v lese blato po jednodňovom daždi. Možno akurát tam, kde jazdia lesné mechanizmy (teda všade v lese :-). Ale ani to sa nekonalo.

 V poslednom kole SP v OC som sa stal Majstrom Slovenska v šprinte. Slovenský pohár v OC pre rok 2008 sa skončil pozostával z 8 kolovej súťaže do ktorej boli zaradené aj Medzinárdné majstrovstvá  v OC / voľný výber kontrolných stanovíšť a šprint./ do celkového hodnotenia sa započítavalo 5 najlepších umiestnení / za 1.miesto je 100 bodov za ďalšie sa počíta podľa vzorca a straty na 1.miesto./