SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 2:13 PM CEST, Jun 12, 2022

Kärnten Radmarathon 2022

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Kärnten Radmarathon 2022Na týchto pretekoch som bol aj v roku 2015 a zapamätal som si z nich 3 dôležité fakty - horúce počasie, ťažké kopce a pekné baby. Teraz sa pri počasí schyľovalo k zmene a predpovede vytrvalo hlásili dážď, našťastie tieto tipovačky rakúskych meteorológov sú rovnako (ne)úspešné ako tých našich a znova bolo horúco, vlastne až prihorúco. Tie zvyšné 2 parametre by som aktuálne radšej zmenil na pekné kopce a ťažké baby, lebo väčšinu tréningov som mal iba do cca. 60 km a poriadny kopec som do polky mája ani nevidel, takže pri súčasnej forme okuknem cicušky iba tak na štarte :-) Starí cyklistickí bardi síce tvrdia, že kopce sa dajú natrénovať aj v protivetre na rovine, ale nejak som to nepostrehol. Pritom v poslednej dobe fučí požehnane, ako hovorieva komik zo SHMU, na juhozápade mierny do 30, v nárazoch do 60 km/h. Tridsiatkou je mierny, čooo? Pánko asi nie je cyklista, že? :-) Výrazná zmena ale nastala v propozíciách pretekov, spúšťačom bol smrteľný úraz jedného účastníka pred niekoľkými rokmi, potom bola akcia nejaké obdobie zrušená a vrátila sa v bezpečnejšom formáte, keď sa čas meria iba v 3 stúpaniach a zvyšok trasy sa môže ísť voľne, dokonca pod hrozbou DSQ sa nesmie prejsť rýchlejšie ako za 3:30 h. Tomuto som okamžite prispôsobil svoju taktiku s krycím názvom „bufet“, kým minule som dokončil iba „na morál“, teraz použijem sofistikovanejšiu metódu a pôjdem „na skúsenosti“. Preložené do laickej reči – na rovine a v zjazdoch bufeťácky, hore kopcom to inak ani nepôjde a hlavným tromfom bude bezbrehé hodovanie na každej občerstvovačke :-)

Čítať ďalej: Kärnten Radmarathon 2022Už cesta na štart začala príjemne, nostalgicky som hodil očkom na miesto, kde som sa minule po príjazde do cieľa šľahol polomŕtvy do trávy a čo nevidím, stála tam nádherná veľká drevená lavica. Domácim možno vadil degeš rozvalený na zemi narúšajúci okolitú panorámu, fakt som hrdý, ak som bol inšpiráciou :-) Štart prebehol v pokojnej atmosfére, nikto sa nikam nenaháňal, k prvému kopcu bolo cca. 12 km a nebol dôvod tlačiť na pílu. Ale všimol som si, že niektorí borci sa svedomito pripravili, v košíkoch iba 1 fľaša, bez podsedlovej kapsičky, vo vreckách žiadne doklady, mobil, kľúče, asi počítali každý ušetrený gram. Toto prvé stúpanie malo 12,2 km a 895 nastúpaných metrov, hneď od začiatku sa zdvihlo na 10% a zmiernilo sa až okolo mýtnice, kam sme už dorazili pekne roztrúsení. Kúsok za ňou, na briežku za plotom stálo niekoľko kráv a vždy keď okolo nich niekto prešiel, jedna zabučala. Som slušne vychovaný a odpovedal som „Nazdááár!“, ale po dlhšom pohľade do jej očí som pochopil, že ma nezdravila, ale s údivom sa pýtala „Dušky, ty vole, si normálny? Nemal by si sa radšej doma hrať s imaginárnymi vnúčatami?“. A neskôr boli jej kolegyne ešte dôraznejšie, na 3 miestach kľučkovali po ceste a snažili sa ma zastaviť vlastným telom. Bohužiaľ som vedel, že Milka má pravdu a o chvíľu začne brutál. Dlhý priamy úsek neustále do 11%, v zákrute asi na metri povolil a znova 10-11%, neskôr na compe párkrát prebliklo aj 12 a keď sklon chvíľami klesol na 8-9, od radosti som chcel hodiť veľkú pílu :-) Až niekde za polkou kopca sa dalo oklepnúť pri 5%-tách, pre zmenu ale v dosť silnom vetre a už onedlho sa všetko vrátilo do starých koľají. Nehľadajte medzi nasledujúcimi slovami skrytý súvis, ale pri živote ma držali iba kravy a tie pekné baby, jedným som sa snažil vyhnúť a utiecť, druhé dobehnúť :-)

Čítať ďalej: Kärnten Radmarathon 2022Keď som konečne zbadal tabuľku „bufet 1000 m“, neveril som, aký môže byť kilometer dlhý a hlavne som netušil, že tam zažijem najväčšie sklamanie dňa. Išiel som si totiž oči vyočiť, ale na stoloch som videl len fľaše s vodou, žiadne jedlo. Ešte raz som zaostril a zbadal mini krabičku s müsli tyčinkami, to je všetko? To fakt je až taká kríza? Predstavte si decko pri vianočnom stromčeku, keď mu poviete, že tento rok Ježiško nepríde. Presne tak som vyzeral. Zobral som si teda 1 tyčinku, odparkoval v tieni, preventívne dal aj trochu protikŕčovej chémie a šup do zjazdu. Aspoň ten bol fajn, išiel som úplne sám, bez zbytočného rizika som bufeťácky vykrajoval zákruty, po chvíli som dobehol auto a motorkára, držal som si za nimi odstup a rozmýšľal, že na rakúske pomery je cesta dosť nekvalitná. Nebola deravá, ale s mnohými priečnymi nerovnosťami, ktoré sa ma snažili vyhodiť zo sedla ako býk na rodeu, neprekvapilo by ma, ak mal ten nešťastník po predchádzajúcom tvrdom kopci havárku práve tu. Zjazd skončil pravotočivou zákrutou a okamžite sa začalo 10%-né stúpanie do druhého kopca. Asi 100 m pred ňou stáli vymakanci, ktorí sa chystali na útok a o chvíľu ma aj ofúkli, držím palce, tento kopec mal 6,3 km a 536 nastúpaných metrov. Po úvodnom prudkom úseku klesol na 2-3%, tuším tam bol aj krátky zjazd a chvíľu som išiel na veľkej píle, o to horší bol ale zvyšok kopca, podobný 11%-ný grc ako na tom predchádzajúcom. A bufet detto, iba voda a tyčinky, onedlho asi začnem písať mýtické príbehy, ako som si voľakedy na rakúskych pretekoch užíval veľkolepé občerstvovačky, na ktorých sa stoly prehýbali pod koláčmi, obloženými žemľami a ďalšími delikatesami od výmyslu sveta. Nájdete ich potom v novej kategórii „Báje a povesti“ :-) No nič, sadol som si na lavičku, zjedol tyčinku, dotankoval seba aj fľašu vodou a zase šup do zjazdu.

Čítať ďalej: Kärnten Radmarathon 2022Po niekoľkých zákrutách ešte prišlo krátke mierne stúpanie a v ňom som si uvedomil, že fúka dosť silný protivietor, sem-tam som musel zaľahnúť za barany, aby som úplne nestratil rýchlosť. Nedokázal som odhadnúť, ako sa trasa po zjazde otočí a či bude fúkať oproti, ale tušil som, že pri mojom šťastí asi áno a veľmi som sa nemýlil. Našťastie sme tam vytvorili 4-člennú skupinku a aj keď sme stále išli v miernom klesaní, dosť to pomohlo. Chalan na čele mal ešte pláštenku zo zjazdu, rozzipsoval ju a viala mu ako Supermanov plášť, čomu adekvátne prispôsobil aj svoju rýchlosť. Striedali sme ale typicky rakúsky, čiže vôbec. Dostal som sa pred neho až v momente, keď zazmätkoval a musel som sa vyhnúť, aby som do neho nenapálil. Potiahol som tiež trochu dlhšiu špicu, ten za mnou ešte dlhšiu a potom prišiel na rad chlapík so zapnutou blikačkou, rodený líder, ktorý by tam snáď ostal až do cieľa. Asi už bol ale trochu indisponovaný a vždy keď sa chcel napiť a vytiahol bidon, rozhádzalo ho pol metra na každú stranu a ešte aj prestal ťahať, tak sa na čelo dostal opäť Superman a takto sme prišli až na hlavnú cestu popri jazere. Vedel som, že na nej už budú aj vlnky, musím šetriť sily do posledného kopca a ak to bude nutné, z balíka si vystúpim. Zrazu nás ale začali predbiehať rýchlici a rozrástli sme sa o 7 ťahúňov, v takomto závetrí sa mi hneď išlo lepšie, chvíľku ešte vydržím. A viete kto sa natlačil predo mňa, že? No zrzka. Mala 10 možností a zase si vybrala mňa, ako keby som nemal iné starosti :-) Nechápem, uniklo mi, že na mňa pasuje podobné príslovie ako „veľký nos - veľký oný“? Napríklad „slabý na bicykli - excelentný v po ... počúvaní“? Iná múdrosť o takejto dlhodobej osudovej príťažlivosti mi fakt nenapadá :-)

Čítať ďalej: Kärnten Radmarathon 2022Zrzka nezrzka, ostávalo ešte cca. 30 km v 37 stupňovej horúčave, tak som sa v prvom 2%-nom plazáku odpojil a zvyšok išiel svojim tempom. Čím bližšie k cieľu, tým bolo hupiek viac a aj boli prudšie, cca. do 4-5%. Vedľa cesty sa popri jazere vinul cyklochodník a v jednom zo stúpaní ma po ňom predbehol chalan na e-bajku. Závistlivo som naňho pozrel a možno si aj nahlas vzdychol, lebo baba za ním mi s úsmevom a účasťou v hlase oznámila, že baterka je veru dobrá vec. Ja viem, veď pomaly sa blížim k momentu, keď asi tiež presedlám. Teda ak ma dovtedy neodpáli niektorý prácou zdeprimovaný bratislavský autobusár. Pred ďalším stúpaním som predbehol Supermana, ktorý si konečne dával dole pláštenku, neskôr ma zas obehol aj s blikačkou v háku a plný energie zakričal, nech sa pripojím. A o plazák ďalej mu asi urobilo cvak a totálne vykapal, ešte aj blikačka mu ušiel. Čo je kámo, nejaký zloduch rozsypal na cestu kryptonit? :-) Ale nie, nebol som škodoradostný ani v duchu, presne viem, ako sa cítil. Mňa už dlhšiu dobu viac trápil plný mechúr, ale stále sme prechádzali dedinami v oblasti plnej turistov a nechcel som spôsobiť verejné pohoršenie. Konečne ma kruháč otočil do kopcov a zbadal som slepú uličku so stromami, zastavil som a hneď zistil, že bordel v tých müsli tyčinkách ma nafúkol ako balón. Riešenie bolo jednoduché, ale mal som už v sebe aj 2 ampulky magnézia, čo je o 100% viac ako odporučená dávka a takýto mix mohol vypáliť všelijak, aj nahnedo. Ááále reku, kraťasy mi okolo stehien držia a slabé raňajky s 2-mi tyčinkami určite nepretečú, riskol som to a bez následkov :-) Tak a týmito nechutnosťami som asi definitívne dozrzkoval, doblondýnkoval aj dobrunetkoval. I keď vnímavejším čitateľkám určite neušlo, aký som drsný chlapík a že necúvnem pred žiadnym nebezpečenstvom, skoro ako cyklistický James Bond, ale iba 00 bez sedmičky. Sexi, hmm? :-)

Čítať ďalej: Kärnten Radmarathon 2022Parádne odľahčený som vyrazil do posledného stúpania, ktoré malo 8,2 km a 375 nastúpaných metrov. Meraný úsek začal až o niekoľko sto metrov ďalej, pred prvou a tuším aj jedinou serpentínou. Tesne pred senzormi bola občerstvovačka a už z diaľky oproti mne vybehol chlapík s 2-mi fľašami v rukách, asi aby som ich stihol prevziať a nestratil švung. Ukázal som mu, že nechcem, ale od stolov na mňa začal kričať ďalší usporiadateľ a zachytil som slovo „banane“. Čožeeee? Pozrel som na stôl a skutočne tam ležali banány. Videli ste rozprávku o Mimoňoch? Ja nedávno náhodou áno a teraz som vyzeral ako jeden z nich – rozžiarené očká a na perách šťastný výkrik „Bananaaaaa!“ :-) Už ma nič nedokáže zastaviť, jedine tých 6%, čo čakali hneď za zákrutou. Ale bol som v lepšom rozpoložení ako naposledy a kopec bol pravidelný, tak to celkom išlo. Dosť ma naštvalo, keď asi v polke prišiel krátky zjazd, podľa výškomeru mi už chýbalo len cca. 150 metrov a takto som o zopár prišiel. Po zjazde znova 6-7%, na chvíľu aj 8 a to som už trochu zahundral, ale onedlho som vošiel do dediny a stúpanie kleslo na 1-2%. Blažený ako v siedmom nebi som nahodil veľkú pílu, za chvíľu to mám za sebou, ale tá dedina sa ťahala ako sopeľ. Cesta zase začala stúpať do 4%, neee, síl už nebolo nazvyš, ale na malú nezhodím, za vrcholom bude cieľ. Nebol, opäť nasledoval dlhý miernejší úsek, ktorý sa na konci zdvihol na 5%. A to som už trucoval ako malé decko, bárs nech sa mi aj nohy rozlámu, na malú už nedám, za vrcholom bude cieľ. V diaľke som hľadal priečelie „svojho“ penziónu, logisticky som to mal totiž domakané a býval som hneď oproti štartu / cieľu, a po chvíli som ho naozaj zbadal. Za potlesku som prešiel cieľom, vrátil čip a kto sa na mňa zvodne usmieval od neďalekého stola? Nie zrzka, predsa bananaaaaa :-) Bežne banány veľmi nevyhľadávam, ale po takomto 5-hodínovom výkone skoro nalačno boli nad zlato :-)

Čítať ďalej: Kärnten Radmarathon 2022Polohu ubytovania som mal dobrú, ale jedlo a vyhodnotenie presunuli z priestoru cieľa do obecného domu, ktorý síce nebol ďaleko, ale na kopci, aj peši som tam ledva vyliezol. A dnešný kulinársky zážitok zaklincovali nie veľmi dobré cestoviny, ku ktorým som si kúpil nealko pivo za 5 éčiek. Včera som sa cestou sem zastavil v nejakej reštike na obed a tam ho k wiener šniclu mali za 4, tá inflácia naozaj rastie raketovým tempom :-) Je to ale moja chyba, veď ktorý normálny cyklista si kupuje nealko pivo? Aspoň že som vyhral v tombole pixlu práškového nápoja headstart, ktorý má podľa letáku vraj úžasné účinky na povzbudenie mozgu. Nie nie, nehackli mi zdravotné záznamy ani vo mne nespoznali debilka rozfláknutého v tráve, asi bol od štedrého sponzora a dostali ho všetci vylosovaní na nižších priečkach. Ako ste si pri čítaní možno všimli, ešte som ho neochutnal. Chcel som napísať, že si ho šetrím ako návnadu na blondýnky, ale to by bolo hnusné, zrzky a brunetky kľudne sa ozvite tiež :-) Čo sa týka výsledkov, pozitívne je aspoň to, že som dal prvú tohtoročnú 100-ku a vlastne že som vôbec dokončil, lebo skoro 90 ľudí bolo DNF, v mojej kategórii až 33. Pre zaujímavosť som si pozrel aj výsledky ostatných kategórií a všade by som bol niekde pri konci, medzi mužmi aj medzi ženami, ale najviac ma pobavila kategória „muži nad 70“. Odštartovalo ich 7, do cieľa prišlo 6 a aj medzi nimi by som skončil s 10 minútovým mankom posledný. Ja nemám slov a Milka iba šokovane zabučala „Akože, dedkovia, to fakt???“ :-)

Video: https://youtu.be/UKb-aEJpf8M

Údaje z compu + oficiálne:

Odjazdená trasa:       104,85 km (merané stúpania 26,7 km)
Nastúpané:               2115 m (v meraných stúpaniach 1806 m)
Celkový čas:             5:01:49 h.
Čas v stúpaniach:      2:32:41 h. (1:14:39 + 0:41:12 + 0:36:50)
Priemerka:                20,84 km/h
Maximálka:              68,40 km/h
Poradie:            265 z 296 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 62 zo 69

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 81

Sereďmaratón 2022 alebo ako Sulík nenakúpil bezvetrie

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Sereďmaratón 2022 alebo ako Sulík nenakúpil bezvetrie
Každý rok sa snažím čo najrýchlejšie sa pripraviť na tento pomerne skorý cyklomaratón. Chcel som napísať amatérsky ale posledné ročníky mám dojem, že to čo tam jazdí, by sa v pohode uchytilo aj v nejakom kontinentálnom klube. Po dvoch rokoch Covidu a po ukončení hokejovej sezóny (apríl) som do štartu stihol naklepať 1000km plus nejaké kopčeky. Na nejaký dobrý výsledok to asi nebude ale určite prežijem! A dúfam, že sa nezrúbem alebo sa niekto nezrúbe na mňa. S Mišom máme rovnaké očakávania. :-)

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 533

Po cestách SNP alebo Martinský cyklomaratón

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Po cestách SNP alebo Martinský cyklomaratónOd roku 2017 kedy som mal vážnu nehodu na biku som sa akosi nedostal na klasické cestné preteky s hromadným štartom. Prvý rok som sa dával dokopy, klúčna kosť sa zrastala len pomaly, tak som dal len ružinovskú časovku, samozrejme potajme.

  • Napísal: Roman Rybanský
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 788

Mamut Tour 2021

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Čítať ďalej: Mamut Tour 2021Ako sa dá po minuloročných „suchotách“ čo najcoolovejšie zahájiť pretekárska sezóna? No predsa lovom na mamuta, veď keď to bol hit v dobe ľadovej, určite bude aj v dobe covidovej :-) Vybral som si strednú trasu 136 km / 2385 m s pocitom, že by som ju mal bez problémov zvládnuť, akurát ma trochu vyrušoval 20%-ný úsek, ktorý čakal na 70-tom kilometri. Formu mám od tej otztalerskej dosť ďaleko, ale nie je úplne zlá a keď som si vyskúšal naše karpatské krpále vrátane Račianskeho Mortirola, Medených hámrov a toho „grcáku“ popri lanovke na Kamzík, s prižmúrením oka môžem povedať, že som ich zvládol so cťou. Samozrejme nie všetky počas jedného tréningu, to by som asi prišiel o kytičku :-) Nikde som o tom kopci „cez Grapy na Bukovinu“ nezistil podrobnejšie informácie a dúfal som, že 20% má len krátka stojka a zvyšok bude v pohode, tak snáď mi táto forma bude stačiť. Toľko teória, poďme k realite :-) Pamätníci, ktorí sledujú moju závratnú pretekársku kariéru od úplného začiatku si za tie roky určite všimli, že prvá polka reportiek boli tragikomédie, potom sa výkonnosť mierne zdvihla na úroveň B-čkových road movies a vrcholom bol thriller na otzim. Dúfal som, že v tomto žánri sa nejakú dobu ohrejem, ale sviňa život je vraj sínusoida a snáď nepokazím prekvapenie priznaním, že na týchto pretekoch som sa strmhlav vrátil k svojim koreňom :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 1311

Dupľovaný Karpaťák 2020

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Čítať ďalej: Dupľovaný Karpaťák 2020No do kelu! V trochu ostrejšej verzii mi táto myšlienka preletela hlavou ako reakcia na Jožov návrh, že ak na štart Karpaťáku do Pezinka pôjdem na bicykli, môžeme ísť spolu. Kto nepoznáte Joža a nechápete moje zdesenie, prečítajte si reportku z r. 2018 z jazdy s Romanom a iba vymeňte ich mená, zážitok býva zvyčajne úplne rovnaký :-) V ešte staršej reportke z Eddyho Merckxa 2008 si Ivan robil srandu z Rasťa, že pri jazde „funel ako kotný jež“ a aj keď Jožo nenasadil nejak extrémne vysoké tempo, pri kruháči v PK som zastavil v podobne požehnanom stave. Čakal tam už športreporťácky créme de la créme - Emil, Ďuri, Vlado, Medo a na poslednú chvíľu dorazil aj Rasťo, na smrť unavený z práve ukončenej dovolenky. Vyrazili sme smerom na Šenkvice a už na prvom plazáku sme sa inštinktívne zoradili do vláčika za Medom, ktorý prišiel na e-bajku a ťahal nám špicu ako vodič derny dráharom. Akurát že na rozdiel od tých piadimužíkov je Medo chlap ako hora a vytvoril taký vzduchový tunel, že chvíľami za nami hákovali aj menšie kolóny áut, asi šoféri jazdiaci na spotrebu :-) Zo Šenkvíc sme cez ďalší kopec popri vinohradoch pokračovali do Vištuku, keď nás tesne pred jeho vrcholom prekvapil výstrel. Domorodci Rasťo s Jožom bez mihnutia oka pokračovali ďalej v domnienke, že vinohradníci plašia škorce, ja ako chlapec zo skazeného veľkomesta som hneď vytušil prestrelku miestnych gangov Pinot Noir Angels a Chardonnay Bandidos. Alebo možno defekt, čomu nasvedčovalo Vladove predné koleso na ráfiku a neskôr aj duša, rozčesnutá na 20 cm ako po stretnutí s Jackom Rozparovačom. Pomohli sme mu s výmenou, ale nová duša mala príšerné hviezdne maniere, pri odmontovaní pumpy vždy vypľula aj ventil a trucovito syčala „Jááá nikam nejdééém, videla som, čo sa stalo kááámoškééé, móóóžete mi fúkať práááškovýýý ...“ :-) Našťastie niekto mal pumpu bez skrutkovacieho nástavca, Vlado ju ňou umravnil a mohli sme pokračovať v spanilej jazde.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 1981

Jasná 2020

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Asi sa pýtate
čo to mám s hlasom,
dávno som nebol happy
ale už zasa som.

Aj takto by sa dal z môjho pohľad parafrázovať tento ročník Bratislava Šamorín-Jasná textom Kuka z HS.

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2104

Časovka na Zošku 2020

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Čítať ďalej: Časovka na Zošku 2020Milí moji verní čitatelia, mám pre vás vynikajúcu správu, som naspäť v akcii :-) A pre tých ostatných - viem čo som sľúbil v poslednej reportke, ale je mi ľúto, tak ľahko sa ma nezbavíte. Som v tom ale úplne nevinne, drel som na intenzívnom tľapkacom sústredení, len aby som bol čo najlepšie pripravený na štart svojej volejbalovej kariéry, napriek tomu ma z každého klubu vykopli hneď po prvom zápase. A všade z rovnakého dôvodu, vraj síce mám veľmi šikovné ruky, no dievčatám nimi narušujem koncentráciu. Dokonca aj protihráčkam, na ktoré zaúčinkovalo celoživotné prekliatie všetkých nás cyklistov, akonáhle sa nastrelíme do „guľotlačiek“, stávame sa neodolateľnými :-) Toto je trochu aj moja vina, lebo ani náznakom som nespomenul, že tá impozantná hrča, od ktorej nedokážu odtrhnúť oči, je iba rafinovaná ochrana proti otlčeniu „zvončekov“ a s realitou nemá nič spoločné. Nakoniec sa z toho vyhadzovu aj trochu teším, lebo všetky zápasy sa podobali životu na základnej škole, keď on je do nej a svoje sympatie jej prejavuje ťahaním za vlasy a kopancami do brucha. Akurát tu to bolo naopak, spoluhráčky aj súperky sa snažili upútať moju pozornosť tým, že pri každom servise alebo smeči som schytal bombu rovno do hlavy, mozog mi v nej poletoval ako kocka ľadu v šejkri, aj s rovnakým cinkavým zvukom, a nemať na hlave prilbu, fakt neviem, či by som ešte dokázal napísať takúto zmysluplnú reportku :-) Ale aby som dievčatá iba nekritizoval, dokážem sa vcítiť do ich romantických duší a rozumiem ich pohnútkam. My cyklisti sme schopní podávať kvalitný výkon nepretržite niekoľko hodín a počas nich absolvovať viacero vrcholov, je preto pochopiteľné, že v ženskom svete sme žiadaným artiklom :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2415

Ötztaler Radmarathon 2019

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Čítať ďalej: Ötztaler Radmarathon 2019Pojem Ötztaler má medzi cyklistami cveng, patrí k najťažším amatérskym pretekom a preto aj kvalita tejto reportky by mala zodpovedať jeho náročnosti a legendárnemu sloganu „I have a dream“. Ani hrozivé parametre 238 km, 5500 nastúpaných metrov a prísne časové limity sa mi ale nezdali dostatočne akčné a tak kvôli dramatickejšej zápletke som sa v pondelok, 13 dní pred štartom, praštil na zem. Z bohatej zbierky mojich pádov patril tento k tým ľahším a totálne hlúpym, napriek tomu som k tradičným benefitom vo forme odrenín a podliatin od kolien až po plece získal aj 2 bonusy, zlomenú vidlicu a obidve ruky narazené tak, že po pár hodinách som s nimi v zápästiach hýbal iba s veľkými bolesťami, sadnúť si na bicykel a oprieť sa o barany bola v tom momente utópia. No veď iste, celý rok trénujem iba kvôli týmto pretekom, tak prečo si to na poslednú chvíľu takto stupídne nepokaziť? Našťastie stále existujú dobrí ľudia, prvým bol kamarát Adrián z petržalského Probike, ktorý pre mňa prišiel a odviezol ma domov, lebo som nenašiel taxík ochotný zobrať aj bicykel. Hneď sa ponúkol, že mi skúsi zohnať vidlu, to sa mu nakoniec nepodarilo, ale zachránila ma ďalšia dobrá duša, môj dlhoročný známy pán Havrila z predajne Meríd v Moste pri Bratislave. V stredu ráno som za ním prišiel s nesplniteľnou prosbou, simsalabim, poobede som odchádzal s pojazdným bicyklom so zapožičanou vidlicou. Obidvom som nesmierne vďačný a úplne otvorene bez skrytej reklamy, ak potrebujete s niečím poradiť, niečo zohnať, opraviť, nastaviť, títo dvaja sú ochotní pomôcť bez toho, aby hneď mysleli iba na svoj zisk. Horšie to bolo s opravou opuchnutých rúk, raz som už taký pád mal a vedel som, že bolesť zmizne až po niekoľkých týždňoch. Namiesto finálneho ladenia formy som si ich poctivo mazal ibalginovou masťou, ľadoval gélovými vrecúškami a i keď ešte aj teraz ma pri niektorých pohyboch bolia, na pretekoch ma neobmedzovali, akurát som sa nemohol držať na vrchu baranov, iba na pákach. Niečo ale bolo na tom páde aj pozitívne, na pravej ruke som si tak narazil prostredník, že som ho nedokázal ohnúť, je to dobrý spôsob ako urýchliť nastavenie ruky pri „zdravení“ niektorých ohľaduplných vodičov. Alebo aj na iné veci :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3529

Arlberg Giro 2019

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2019Kým minulý rok boli tieto preteky vrcholom mojej sezóny, teraz iba posledným testovacím tréningom pred ötzim. Hneď od začiatku som do nich vyrazil svižným tempom, ale nebola za tým žiadna prefíkaná taktika, len po vyše polhodiny čakania na štart ma klepalo od zimy ako v ruskej rozprávke a už som sa nevedel dočkať, kedy mi kopec za dedinou zakúri. Keď som sa vydriapal trochu vyššie a ponad hory sa mi do chrbta oprel aj Oskar, zrazu bolo toho tepla až priveľa a nešlo sa mi zrovna najlepšie, ak som pred blížiacim sa „dňom D“ momentálne vo svojej životnej forme, čo asi naozaj som, nie je teda bohvieaká. Snáď to bolo spôsobené iba stuhnutými svalmi a naozaj ťažkým stúpaním, je to ale viac moje zbožné prianie ako presvedčenie :-) Nasledujúci zjazd je parádny, žiaľ v najrýchlejšej časti opravovali cestu v tuneli a pod hrozbou diskvalifikácie sme vyznačený 7 kilometrový úsek nesmeli prejsť skôr ako za 14 minút, čiže priemerkou 30 km/h. Viete si predstaviť, ako sa ide 30-kou v miestach, kde sa dá ísť 90? Každý kilometer stáli pri krajnici mechanici a vymieňali prepálené brzdové kotúče alebo rozdávali malé dlátka s kladivkami, aby sme si z ráfikov odsekali pripečenú gumu z roztavených špalkov :-) Trochu ma čerti pokúšali, aby som to pustil, pri mojich výkonoch je aj tak jedno, či som vo výsledkoch a kým DNS aj DNF som si už do zbierky zadovážil pri svojich 2 účastiach v Mondsee, DSQ mi v cyklistickom životopise ešte chýba. Všimol som si viacerých, ktorí išli rýchlejšie a potom zastavili na cikpauzu, tak som to tak na poslednú chvíľu urobil aj ja a nakoniec tam nechal viac času, ako bolo treba. Taký som ja slušný anjelik :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2657

Wachauer Radtage 2019

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Wachauer Radtage 2019Po viacerých predchádzajúcich pretekoch som si vždy povedal, že na tých najbližších už prídem na štart trochu skôr a postavím sa viac dopredu, aby som na prvých kilometroch nemusel naháňať balík a hlavne sa mal kam prepadávať. Teraz som to konečne splnil a do svojho koridoru som nabehol asi 40 minút pred štartom, postávalo tam už zopár cyklistov, ale väčšinou ostýchavo v zadnej časti, ja som sa vybral rovno k natiahnutej štartovacej páske. Nakoniec som odštartoval asi zo štvrtého radu, vpredu rakúska TOP elita a potom hneď ja, ale malo to prozaickejší dôvod - práve na tom mieste sa tiahol tieň z nafukovacej brány a aj keď nebolo horúco, nechcelo sa mi takú dobu stáť na slnku :-) A ešte kvôli jednej veci som chcel byť bližšie k čelu, zo svojej účasti v roku 2008 som si pamätal úvodné dobrzďovačky a že som sa len so šťastím vyhol zrážke, snáď ma to takto vpredu minie. Neminulo, onedlho nás začali predbiehať najrýchlejší zo strednej trasy, poznal som ich podľa žltých čísiel, a keďže v protismere im často zavadzali stojace autá, tlačili sa doprava a niekoľkokrát sme prudko brzdili až skoro do nuly a potom sa zas hnali za balíkom. Nabudúce sa už fakt postavím až k páske a pôjdem cik-cak, aby ma za zavádzacím vozidlom nemohol nikto predbehnúť :-) Konečne na asi 11-tom kilometri sa trasy rozdelili, my sme odbočili doprava k prvému stúpaniu a nastal kľud.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2236

Beskyd Tour 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Beskyd Tour 2019Toto boli moje úplné prvé preteky v Čechách a ešte pred štartom začali celkom zábavne. Nechcelo sa mi skoro ráno vstávať a cestovať, preto som do Bílej v Beskydoch prišiel už o deň skôr, na registrácii som bol medzi prvými a keďže štartovné čísla dávali podľa toho, kto kedy prišiel, vyfasoval som 13-ku. S usporiadateľkou sme sa zasmiali, že by som si ju mal nahodiť „na profíka“ dole hlavou, ale nikdy som ju nepovažoval za nešťastné číslo, tak v rámci boja proti diskriminácii nakoniec ostala na nohách. Dostal som ešte čip a vstúpil do neľútostného boja životných skúseností proti mládežníckej tvrdohlavosti. Pri vedľajšom stole mi mladá baba podala igelitku, do ktorej po kratučkom vyhodnotení mojej exkluzívnej postavy vhodila účastnícky dres. Hmm, nepamätal som si, či som pri online registrácii uvádzal aj veľkosť, tak som naňho mrkol a čo nevidím - veľkosť S. Chacha, slečna je veľká srandistka, takéto nosia 30-kilové dievčatá pod meter päťdesiat :-) Požiadal som ju, nech mi dá na odskúšanie L-ko, nieee, henten mi bude dobrý. Zhodil som tričko, na čo ďalšia z usporiadateliek radostne zvýskla, že presne toto chceli, aby sa im tu chlapi vyzliekali. No neviem či zrovna ja, ale dobre :-) Narval som do S-ka pravú ruku, ale keď som poza chrbát skúsil aj ľavú, švíky hlasno zapraskali. Prosím ťa, daj mi L-ko, lebo ho roztrhám. Dala mi M-ko. Ruky som doňho natlačil, ale nezapol som ho cez brucho. Prosím ťa, daj mi L-ko. Dala. Tento som zapol aj cez brucho, ale až niekde pod rebrami, takže bránica sa mi vytlačila k mandliam a keby som si do odkrytého pupku nastrelil pírsing, môžem chodiť na diskošky baliť bohaté paničky :-) Chlapi určite to poznáte, keď ženy pretáčajú očami, že čo to ten môj zas vymýšľa. Keď som ju požiadal o XL-ko, normálne som aj počul, ako sa jej bielka šúchajú zvnútra o lebku :-) Veď to L-ko mi je dobré, dokonca na mne plandá. Moja, možno mi tam fakt niečo plandá, ale dres to určite nebude :-) Nakoniec som si to XL-ko vybojoval a keď som ho spokojne vkladal do igelitky, chalan asi mojej výšky, ale trochu mohutnejší, si tiež vypýtal dres na odskúšanie. A od vedľajšieho stola sa ozvalo „M-ko mu bude dobré“ :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2183

BA-Jasná 2019 a cesta nazad

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: BA-Jasná 2019 a cesta nazad

Tento rok bol na prípravu o dosť horší ako minulý. Relatívne teplý apríl vystriedal daždivý a studený máj. Jazdil som tak často ako sa len dalo. Len málokedy nepršalo. A ak nepršalo, tak fúkal studený vietor. Bŕŕ.

V takomto nastavení tela na studené počasie zrazu vysvitlo, že tento ročník cyklomaratónu bude na sto percent úpek jak sviňa.

Ešte keď som tušil, aký dres budeme mať, tak ma od tepla až striaslo.

Ráno o 4 stretávam Milana a neskôr aj Romana. Trošku komentujeme priestory štartu. Roman sa čudoval, že pri Zlatých Pieskoch nikto nie je. :-)
Okolo ide Citrón a šomre si čosi ako že móže tristopatnác kilometrof ebať a sadol si radšej na motorku. A tak aj odštartoval.

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2792

Leitha.Berg Radmarathon 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Leitha.Berg Radmarathon 2019Keď som si bol pred týždňom v sobotu poobede pre štartovné číslo na St.Pöltnera, stretol som pred vchodom aj kamaráta Edmunda, usporiadateľa týchto pretekov. Poznám ho už roky a za to, že mu trochu pomáham s propagáciou jeho pretekov na Slovensku, vždy ma zadarmo zaregistruje a doslova prinúti štartovať :-) Pred zaparkovanou dodávkou mal rozložené panely s plagátmi a propagačné materiály a snažil sa naverbovať ďalších účastníkov. On sám už väčšinou jazdí iba 24-hodinovky, aj na Slovakia Ringu, zavolal ma k dodávke a ukázal, ako v nej má pripravené lôžko, miesto na bicykel aj všetky tie letáky, na podlahe ležala v sáčku bábovka a to mu vraj stačí - večer si sadne k neďalekej rieke, dá bábovku, prespí v dodávke a ráno absolvuje krátku trasu. Potom sa trochu zarazil a upresnil, že má aj iné auto, tuším Passata. A aj keď sem-tam takto trávi noci v dodávke, je už dlhé roky ženatý, šťastne ženatý! Tak určiteee, každý potrebuje k športovaniu nejakú motiváciu, niekedy to môže byť aj priveľa lásky :-) Je to naozaj fajn chlapík, pripomína mi slovenských usporiadateľov, za ktorými nestojí žiadna agentúra ani armáda pomocníkov a preteky so slušnou účasťou aj úrovňou dokáže pripraviť len vlastnou zanietenosťou. Peťo Majda, vieš o čom hovorím, že? :-) Tak mi napadlo, všetci čo toto čítate, aj mimo sportreportu, čo keby sme ho prišli budúci rok podporiť účasťou ako samostatný slovenský megabalík? 80km dá predsa každý, aj Rasťo :-) Feri a Ďuri a ostatní šraci z Košicoch, myslím tým aj vás, cez Maďarsko to máte kúsok a v dedine som pod vinohradmi videl niekoľko rajcovných vínnych pivníc, niektoré boli otvorené a dal by sa v nich zabiť čas po pretekoch až do rána, možno čapujú aj východniarske pivovínoborovičkarum :-) A okrem toho, bol som na vojne v Michalovciach a dodnes sa mi za to nikto neospravedlnil, takéto gesto si zaslúžim :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2568

St.Pöltner Radmarathon 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: St.Pöltner Radmarathon 2019Dlhú trasu na tomto maratóne prezentuje organizátor pôsobivým sloganom „Najtvrdšia na východe“. Keď som si doma pozeral profil, tak som si v duchu hovoril, že tým snáď myslí iba na východe Rakúska, pretože mám pred sebou aj východnejšiu českú Beskyd Tour a z nej mám oveľa väčšie bobky :-) To som ale pozabudol na základný princíp svojho života, minimálne cyklistického, že ak si z niečoho uťahujem, rýchlo sa mi to vráti aj s úrokmi. Takže áno, teraz po pretekoch môžem potvrdiť, že mi tento maratón ukázal svoju tvrdosť. Predpokladám, že by so mnou súhlasili aj dvaja borci, ktorí mali kolíziu už kúsok po štarte, najmä ten, čo s bolestivým výrazom v tvári ležal na chrbte a vôbec nevyzeral, že by si len dával menšieho šlofíka. Štartoval som zo zadnejších pozícií, ale neviem prečo, aj bez nejakej extrémnej snahy a námahy som sa dosť rýchlo dostal do prvého balíka. Čo bolo celkom fajn, aj tento rok fúkal vietor oproti, ale na rozdiel od minulých ročníkov sa mal poobede otočiť, tak som sa len spoliehal na nepresné odhady meteorológov a dúfal, že poobede v skutočnosti znamená večer a to už budem dávno v cieli. Samozrejme cyklistický pánbožko bol s touto predpoveďou nadmieru spokojný, veď čo lepšie by si mohol vymyslieť na zocelenie nádejného ötztaleristu, ako celodenný protivietor :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2804

Amadé Radmarathon 2019

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Čítať ďalej: Amadé Radmarathon 2019Poznáte ľudovú múdrosť „Hlava šedivá - riť bláznivá“? Opisuje postarších chlapov tesne po puberte, ktorí chytajú druhý dych tak, že si narazia mladé čavesky, čajočky alebo čučoriedky. Ja som sa nedávno dostal do takejto istej situácie a presne tak isto som ju aj vyriešil, akurát že miesto šťavnatej teenagerky som si asi niekde narazil hlavu, lebo svoju mladícku výkonnosť som sa rozhodol dokázať účasťou na Ötztaleri. Rovnako ako obstarožný playboy aj ja som za to zožal ironické posmešky, klopkanie po čele a prognózu, že na ňom určite skapem. Kategoricky a dôrazne musím prehlásiť, že so všetkým plne súhlasím :-) Tak ale aspoň niečo budem mať spoločné s bláznivou riťou, že ma  pravdepodobne tiež vystrie tesne pred vrcholom :-) No aby som konečne prešiel k tomuto maratónu, rozmýšľal som, že vykopať pre mňa dostatočne veľkú jamu v kamenistom teréne niekde v horách nad Insbruckom určite nebude sranda a nerád by som bol len zhrnutý do priekopy, tak som si naordinoval zopár odtučňovacích pretekov a tieto sú prvé z nich. Niežeby som bol teraz ťažká váha, ale snáď ma po ich absolvovaní dokážu funebráci preložiť v páse ako list papiera alebo zrolovať do ampulky od magnézia a šupnú aspoň medzi dva kamene. Ako vedľajší efekt odtučňovačky možno naberiem aj trochu kondičky, ale budem sa tomu urputne brániť, aby som nesklamal tipérov :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2627

Sereďmaratón 2019

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Sereďmaratón 2019
alebo
ako som sa spálil na pretekoch, hoci som čakal, že zmoknem.

Čítať ďalej: Sereďmaratón 2019
Minulý rok som bol celkom spokojný so svojím výkonom, tak som si to zopakoval aj tento rok. Jediná vec, z ktorej som bol nervózny bola, že som sa vôbec nestihol aspoň porovnateľne pripraviť. Minulý rok som o tomto čase mal o 500 km viac najazdeného a aj výškových km o polovicu viac ako teraz. Ale zase na to, že som sezónu začal v apríli, to hádam dám.

Na prezenčku som išiel tentokrát o dosť skôr, aby som mal čas a nestresoval sa. Všetko som stihol, aj si vypočul príhovory, popozeral bicykle účastníkov. Niektorí mali bicykle, že by sa za ne dalo v pohode aj slušné auto kúpiť.

Štart aj celý priebeh až po ostrý bol presne taký, aký som očakával minulý rok. Aj napriek tomu, že sa ešte neodštartovalo naostro, vznikali stresujúce situácie. Normálne jak divé zvery,  jazda po celej šírke vozovky hoci organizátor v príhovore hovoril, aby sa nikto nikam neplašil. Budú mať dosť času si to rozdať na celej trase. Škoda reči. Nabudúce môže kľudne prečítať jednu stránku telefónneho zoznamu a efekt na pretekárov bude úplne rovnaký. :-)

"Pozor pozor, školní hlášení, neolizujte železné zábradlí, neolizujte ani namrzlé kliky dvěrí, konec hlášení."


Za Patou je dlhé a tiahle stúpanie. Tam sa začal celý ten balík cyklistov trhať. A to ani nešiel na plné gule. Ale keď chýba tréning v nohách, treba sa zaradiť, tam, kam patríme. Na chvost. Pozbierali sme sa asi 20 a viac-menej sme išli pohromade cez všetky tie dedinky, Jašter až do Piešťan. Tam skončila tá naša smiešna cykloturistika a išli sme sa hrať na cyklistiku. Nohy ma nepustili, tak som cúvol dozadu a pekne piánko na istotu hore na Havran. Hore nabrať vodu, banán do huby a sklopil uši. Akurát som nechápal načo si brali na občerstvovačke tie flašky, keď to po jednom hlte šlahli na cestu. Pozahadzované fľašky minerálky počas celého zjazdu. Ahá, zabudol som, predo mnou sú ťažkí profíci, ktorí jazdia za ťažké prachy, po nich to určite niekto bude zbierať.

Za Radošinou je až po Hlohovec postrach cyklistov, ktorí prepália prvú polovicu trasy alebo išli prepálení (prípadne nedopálení) už na štart. Rollercoaster pre cyklistov ako vyšitý. Hore-dole-hore-dole-hore-hore-ku-va-koľkoešte?-hore-dole :-)

No nebudem napínať, v Hlohovci ma už seriózne brali kŕče do stehien. Darmo, kopcovú prípravu kecaním neodrbem. Zvoľnil som tempo a nohy si dali povedať. Tak teda dobre, do cieľa ešte dačo vydržíme. Častejšie som logal z fľaše a nejako som ten blackout zažehnal. Nie ako ten, čo som ho videl pri Tepličkách vysileného tlačiť bicykel do jedného z tých hrozných jedovákov. Bŕŕŕ.

Aj sa teda popodarilo. V kľude som sa doteperil do cieľa. Nohy totálne našrot. Výsledný čas o 10 minút horší ako minulý rok. Ale všeobecne bol tento ročník pomalší. Viacerí sa v tom zhodli. Na druhej strane, zranených bolo určite oveľa menej. Čo je podľa mňa výborný výsledok pre organizátorov.

Ako som avizoval už v úvode, čakal som že na pretekoch zmoknem.
Namiesto toho som si musel doma natierať spálenú hlavu, ruky aj nohy Panthenolom. :-/

Ak sa zadarí dobre potrénovať, tak pôjdem aj o rok. Dúfam. :-)

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 1920

Bilancovanie slovenského reprezentanta v Orientačnom behu 2018

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Je koniec sezóny a najvyšší čas bilancovať 2018 .
Zhodnotenie:
Sezónu 2018 som (Medard Féder Nml) začal ziskom titulu na MSR v hale v atletike na 3000m. Pokračoval som v pomerne úspešnými krosmi kde som pretekal s mužmi. Umiestnenia boli do 5 miesta. Ukončil som to certifikovanou Majcichovskou 10 000 m za 34 min.

  • Napísal: Medard Féder Nml
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Orientačné športy
  • Návštevy: 1909

Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s Romanom

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomTúto reportku som vôbec nechcel písať, z regulárnej trasy som prešiel možno tretinu, tak ani nie je veľmi o čom. Rozhodol som sa v tom momente, keď ma Roman utrhol z háku hneď na prvom nadjazde ponad železnicu, čo je cca. 900 metrov od štartu, fakt ma to rozosmialo. Nebavil som sa ale na tom, že som neuvisel, to bola od začiatku tutovka, zábavné to bolo kvôli našej predchádzajúcej komunikácii. Keď Roman rozoslal mail o príprave Karpaťáku, odpísal som mu, že 184 km je na mňa trochu veľa, najmä ak na špici bude on a jemu podobní šialenci. Ak prídem, tak v Trstíne odbočím na „Rasťovu pivársku skratku“, čiže do pivných kúpeľov v Prievaloch, tam sa najem a vrátim sa späť po určenej trase. Približne by to malo dať 100 km, to je tak akurát, snáď sa nejaké lemry pripoja :-) Napísal mi, že ani on nemá tento rok veľkú výkonnosť a nikto na trase neostane sám, lenže jeho neveľká výkonnosť je stále lepšia ako moja životná forma, tak som svoj plán nezmenil. Keď sme na kruháči čakali na ostatných, hovorím mu, že som uvažoval aj nad účasťou na Martinskom maratóne, ale keď som si pozrel minuloročné výsledky, podľa počtu štartujúcich a ich časov by som sa v balíku odviezol 5 km a zvyšok by som si odtiahol sám. O niekoľko minút a 900 metrov ďalej som zistil, že som si v tomto smere dosť fandil :-)

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomTohtoročná účasť nemala byť veľmi veľká, ale nakoniec to nebolo až také zlé, z Lužnej prišiel Roman, z Bratislavy ja, z členov AŠK Roman, z nečlenov ja, v športreporťáckom drese Roman a ja, z eliťákov Roman, z lekvárov ja ... :-) Keď sme takto vyrazili všetci dvaja, malo to aj svoju výhodu, ak Roman nechcel ísť komplet trasu sám, musel ma vždy počkať. Aj keď by to asi bolo jedno, ani raz som nebol na špici, nechcel som ho tým uraziť :-) Dobehol som ho v polke stúpania na Šenkvice, reku Roman, toto bola názorná ukážka, prečo s tebou nemôžem jazdiť, aj ja by som ten nadjazd možno dokázal vybehnúť 30-kou, ale potom by som sa už veľmi ďaleko nedostal. Navrhol som mu, aby išiel svoje tempo a niekde ma počkal, ale že v pohode, nemusí sa nikam hnať. O chvíľku mi znova odskočil, ale hneď ma počkal, definitívne mi zdrhol až v zjazde do Šenkvíc. Neviem, nie je náhodou podľa pravidiel UCI zakázané ťahať v zjazdoch? Ak aj nie, tak určite je to proti prírode :-) Opäť som ho dobehol pred koncom stúpania na Vištuk, potom pred koncom stúpania na Budmerice. Keď tadiaľto niekedy chodievam sám, na vrchu mám vždy cikpauzu a zaradil som ju aj teraz, trochu si oklepol a celý čas z Budmeríc na Doľany som sa poctivo držal v háku, možno aj preto, že nám fúkalo viac od chrbta.

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomA vydržal som aj za Doľanmi, i keď boli aj okamihy, keď som si dával poriadne do tela, ako keď sa niekedy na pretekoch za každú cenu a z posledných síl snažím udržať v balíku. Za vrchol svojho dnešného výkonu môžem označiť 5%-ný stupák pred Dolnými Orešanmi, ktorý som vybehol zarovno s Romanom, obidvaja „na profíka“ na veľkej píle. Ale ten 6%-ný za Hornými Orešanmi som už od začiatku vzdal, malá píla a rýchlosť chlapčeka na trojkolke :-) V Trstíne sme sa zastavili na obligátnu kofolu, po ktorej Roman pokračoval na trase Karpaťáku a ja som sa najkratšou cestou vrátil, na bicykli som išiel už z domu, takže som mal nakoniec 117 km. Roman dík, dúfam, že si sa veľmi nenudil, pre mňa to bol dobrý a miestami celkom intenzívny tréning. Bolo iba 10 hodín, tak som sa na obed zastavil až v Bowlingu na Harmónii, keď už som tento rok nebol na Ivanovej časovke, aspoň takto trochu podporím partnera podujatia. Domov to mám odtiaľ asi 30 km a aby som vládal, dal som si len „ľahučký“ vyprážaný syr s hranolkami, medzitým sa otočil vietor a od Pezinka mi znova fúkal oproti, ale sýty som vždy spokojný a vôbec mi to nevadilo. Roman sa o tomto čase asi trápil niekde na kopaniciach, osviežujúci protivetrík je oproti tomu ako pohladenie :-)

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomPrvú reportku o Karpaťáku som tu našiel z jeho 4. ročníka v roku 2001, na štarte 6 ks, z toho 1 žena, po trase sa pripájali ďalší. Pri takejto histórii by bola celkom škoda, ak toto bola jeho derniéra, v tom prípade by sa asi mal presunúť do novej sekcie „Organizovali sme“, možno sa bude hodiť aj Petrovi, keď mu raz prasknú nervy s časovkou :-) Alebo by sme to mohli urobiť tak, ako to na svojich weboch robia niektoré rakúske preteky, hneď po ukončení aktuálneho ročníka uverejnia oznam o budúcoročnom termíne - SAVE THE DATE! Karpaťák 2019 sa uskutoční 17.08.2019. A ako som hovoril aj Romanovi, starneme a zišla by sa trasa A aj trasa B, dlhá napr. ako dnes bude pre neho a eliťákov, krátka napr. do tých Prievalov bude pre mňa a turistov :-) Ale neberte ma teraz za budúcoročného organizátora, ja si jazdím iba pre radosť a rovnako to doprajem každému, zbytočné je niečo siliť. Tak to hádam myslel aj Rasťo pri 1. ročníku, stretnutie kamarátov, ktorí si chcú (nie musia) spolu zajazdiť, kto príde, príde, kto nepríde, nepríde. I keď som trochu sklamaný, že neprišiel Feri z Košicoch, na sedláckych Dolomitoch sa mi furt motal pred kolesami a teraz mu je 400 km ďaleko :-) Ale bohvie čo sa stane za rok a možno neprídem ani ja, čím som starší, tým ma bicykel viac baví a možno mi bude termín kolidovať so záverečným sústredením na Vueltu :-) Ešte k fotkám, prvá je aktuálna z Romanovho mobilu, fešáci sme, že? Ostatné nostalgické som vyhrabal z archívu - 2007 na Bradle, 2011 v Myjave, tí citlivejší z vás môžete bez hanby uroniť 1 - 2 slzičky :-) Z tej poslednej som dosť šokovaný, to je moja odjazdená trasa na Karpaťáku 2008, nechápem, že som to prešiel a dožil sa nasledujúceho dňa. A Robo si teraz hovorí, mal si dať na druhý deň ešte 300 km a potom môžeš machrovať ... :-))

P.S.: Väčšinu reportky som napísal už v sobotu a teraz pozerám reakcie na Romanov mail, celkom sa zhodujeme.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 1866

Arlberg Giro 2018

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Veľký brat sa nepozerá, Veľký brat číta tento web a je poriadne škodoradostný hajzlík. Už v minulosti som mal pocit, že keď si z niekoho v reportke vystrelím, tak sa mi to v krátkej dobe rovnakou mincou vráti a teraz sa mi to potvrdilo. Na Leitha.Bergu som si robil prdel z Emilovho „Dumoulinovho syndrómu“ a uľavovania si v jarkoch popri ceste, „braček“ sa zachechtal a asi 2 týždne pred týmito pretekmi mi ho tiež poslal na odskúšanie. Ale toto bol Dumoulin v najlepšej Grand Tours forme, aj napriek návšteve lekárky, diéte a liekom som sa ho nedokázal úplne zbaviť ani do dňa štartu. A tak som do dresu pribalil aj extra balíček papierových vreckoviek a pripravil si krízový scenár, ako budem odskakovať do priekopy, lesa, na pumpu, v ideálnom prípade vydržím až po prvú občerstvovačku, na ktorej snáď bude kadibudka. Našťastie sa nič z toho nenaplnilo a v žlto-modrých kraťasoch som nielen odštartoval, v rovnakej farbe som ich doviezol až do cieľa :-) Ale „braček“ zariadil aj jednu pozitívnu vec, na St.Pöltneri som srandoval o tom, ako ma pezinčania sledujú online na webe a na týchto pretekoch bol naozaj live timing, tak dúfam, že počas Ivanovej časovky na Zošku riaditeľ Peter zabával cez megafón divákov strhujúcimi informáciami o mojej aktuálnej situácii na trati. I keď neviem, či som nemusel mať spustenú nejakú aplikáciu v mobile, niečo také táral spíker na štarte, ale tak komentár mohol znieť „Duškyho akurát vo výsledkoch nevidím, asi sa zas niekde zadrbkáva“ :-) V tomto prípade by to nebolo ďaleko od pravdy, mal som pred sebou 148 km a 2500 výškových metrov, do toho som musel ísť od začiatku s rozumom. A aby som bol „in“ a aspoň výrokmi sa o ďalší krôčik priblížil k profíkom, tak samozrejme aj s pokorou :-)

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Štartoval som z druhého, zeleného bloku pre „výkonných ambicióznych hobby jazdcov“, ale asi len preto, lebo štartovné som zaplatil už v novembri. Môj výkon a ambície preverilo hneď prvé stúpanie na Arlbergpass, ktoré začínalo v podstate už na konci dediny a končilo na 10-tom kilometri. A bolo naozaj šťavnaté, v maxime malo mať 15%, comp mi nakoniec ukázal iba 12%, ale dlhé úseky sme sa neustále hýbali okolo 9-10%, nebolo si veľmi kde oddýchnuť. Trochu som dúfal, že usporiadatelia tradične nafúkli niektoré hodnoty v profile, ale nebolo tomu tak, v tomto kraji nemusia na papieri umelo zvyšovať obťažnosť trasy, všetko ostatné už sedelo do punktíku. Úmerne k náročnosti kopca bol z neho parádny rýchly zjazd, najmä prvé rovné úseky s pekným výhľadom na vzdialené vrchy. Škoda, že som nepoznal trasu a pred niektorými slepými zákrutami som si zbytočne pribrzďoval, ale aj majster Gilbert alebo Sagan sa niekedy utnú a nechcel som skončiť podobne rozmlátený niekde za zvodidlami. Nasledovalo aj niekoľko serpentín a prejazd tunelmi, podľa pocitov som si pravdepodobne v jednom z nich vytvoril kariérnu maximálku, kvôli tme som nevidel na display. Keby hej, tak možno pokrútim aj nohami, nech pridám ešte 9,2 km/h do kilečka :-) Celkovo malo toto klesanie 30 km a ku koncu sme na chvíľu museli aj zastaviť kvôli križovaniu s prichádzajúcim vlakom, využil som to na vyzlečenie vesty a návlekov, ale kým som ich strčil do dresu, vlak prešiel a balík mi zdrhol. Nevadí, zozadu sa už blížil ďalší a s ním som sa odviezol až na odbočku k druhému vrcholu Silvretta - Bieler Höhe.

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Odtiaľto nasledovalo 40 km do kopca, ale prvá časť bola celkom mierna. Aby som budúcim generáciám čitateľov zanechal o sebe komplexnejší obraz, vymenoval som v minulých reportkách zopár svojich výnimočných vlastností, patrí k nim aj prenikavá inteligencia :-) Vďaka úspešne zvládnutej základnej školskej dochádzke a v kombinácii s dlhoročnými cyklistickými skúsenosťami som bleskovo vyhodnotil, že tento kopec mi (bohužiaľ) neutečie a nie je sa kam naháňať. Nastavil som si svoje tempo a keď som mal pocit, že na udržanie v balíku vynakladám priveľa energie, blahosklonne som ho pustil a počkal si na ďalšiu skupinu, až som po niekoľkých pokusoch konečne zakotvil v „tej mojej“. Presunul som sa na jej koniec, kochal sa okolitým svetom a maximálne si užíval jazdu. Celkom ma pobavilo, keď som za jedným z tunelov zbadal tabuľu s oznamom „Ešte 90 km“, tento rok som sa zúčastnil iba na pretekoch, ktoré nemali takú ani celkovú dĺžku. A o kúsok ďalej šľapal po chodníku chalan s bicyklom na pravom pleci a s tretrami v ľavej ruke, na chrbte mal tiež číslo, kamoško, ty tie biele ponožky asi zoderieš, kým dáš takto tých 90 do cieľa. Nevšimol som si, aký mal problém, možno bol len vášnivý cyklokrosár obľubujúci vybiehanie kopcov :-) Skupinka sa mi rozpadla na prvej občerstvovačke, vody som mal ešte dosť a cestou som zjedol traťovku, tak som nezastavil. Malo by sa už pomaly začať stúpať a ďalšia bude na vrchole, tých cca. 10 km vydržím. K začiatku naozajstného kopca to nakoniec ešte bolo zopár kilometrov a nemal 10, ale 13 km, o čom ma pravidelne v kilometrových odstupoch informovali deprimujúce tabule „ešte 12 km“, „ešte 11 km“, „ešte 10 km“ atď. Samostatne sa tu totiž meral výjazd na kopec Queen/King of the Mountains, ale výsledkom veľmi neverím, medzi tabuľami muselo byť minimálne 5 km, inak mi to nemohlo tak dlho trvať :-)

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Samotné stúpanie bolo hnusné, od začiatku 9% a viac, keď sme sa dostali do serpentín na úbočí kopca, aspoň v zákrutách sa dalo na pár sekúnd odfúknuť, inak veľmi nie. A bola aj dosť hustá premávka, na čo upozorňoval už spíker na štarte, na vrchole je jazero a veľké parkoviská, zrejme obľúbené turistické miesto. Nepredbiehali nás iba kolóny áut, ale aj žlté autobusy s číslami, asi nejaká miestna MHD-čka, jeden ma dobehol akurát v serpentíne a keďže sme mu viacerí zavadzali a zákrutu si nemohol dostatočne nadbehnúť, zasekol sa v nej. Ostala pred ním medzera, cez ktorú by som sa prešmykol, ale šofér asi zavrel oči, šľapol na plyn a dal to. O pár sto metrov a jednu serpentínu ďalej sa stretol s dvomi protiidúcimi kolegami, medzi nimi zavadzajúci cyklisti a autá, takže vznikla zápcha, ale presne keď som tam prišiel, posledné auto sa pohlo a iba s miernym spomalením som pokračoval ďalej. S ohľadom na Dumoulina je zápcha určite dobrá vec, ale mne sa teraz v hlave preháňali iné myšlienky. Taktiež som aj excelentný matematik a doma som si podľa nadmorských výšok zrátal, že priemerný sklon tohto kopca je asi 8%, ale ja stále idem cez 9% a v maxime organizátori sľúbili až 12%, to čo má byť? Tých niekoľko rovných metrov v serpentínach to predsa nemôže vykompenzovať, vďaka už spomínanej prenikavej inteligencii som začal šípiť niečo nekalé. A v posledných kilometroch pred vrcholom to naozaj prišlo, dosť dlhý úsek popri malom jazere bol rovný, na začiatku tuším aj dole kopcom, potom zase až do 10% a znova skoro rovina, ktorú ukončilo záverečných 11%. Čert to ber, blbý kopec za mnou, plné stoly na občerstvovačke predo mnou, idem sa najesť :-)

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Aj v tomto prípade platilo aký kopec - taký zjazd, čiže úplne debilný. Najprv pár serpentín, potom to chvíľu odsýpalo, ale väčšinou bol dosť plochý a na dosiahnutie uspokojivej rýchlosti bolo treba ťahať viac, ako som bol ochotný. Dlhú dobu som išiel vo dvojici so starším pánom, raz keď som odstriedal a konečne vzadu zbadal približujúci sa balík, poklepal som ho po pleci a ukázal dozadu. Tak som ho vyľakal, že skoro vbehol do betónovej steny vedľa cesty, čím vyplašil mňa a skoro ma odhodilo do protismeru. Prekvapený sa spýtal, či niečo stratil, nieee, spomaľ, odvezieme sa ... ako sa to povie po nemecky? Langsam grupáčik von hinten. Pochopil, zvesil nohy a odviezli sme sa. Neskôr nás dobehla ďalšia skupina a fičali sme slušným tempom až po jeden z tunelov, v ktorom nás za zákrutou prekvapili 2 za sebou stojace autá. Tunel bol našťastie polootvorený s dostatkom svetla a ja som bol skoro na konci balíka, takže som sa stihol poobzerať a bezpečne vyhnúť, ale zopár borcov sa rozbiehalo z nulovej rýchlosti spoza áut, tak asi mali s dobrzďovaním namále. Keď sa klesanie zmenilo na 6%-ný plazák, dorazili sme k poslednej občerstvovačke a na okamih som zaváhal, či mám zastaviť a opustiť tento fajnový balík, ale bol už čas obeda a do cieľa ešte skoro 30 km, tak som odbočil trochu poštekliť žalúdok. Kúsok za občerstvovačkou sa potom cesta otočila k cieľu a pokračovala do rovnakých 6%, chvíľku som dúfal, že toto je to posledné 8%-né maximum z profilu, ale nebolo, vychutnal som si ho až neskôr. Inak sa celý tento úsek väčšinou hýbal od 1 do 4%, ojedinele trochu viac a neviem ako vy, ja takúto ani rovinu - ani kopec veľmi nemusím. Ak som sa nechcel úplne zastaviť, okrem tých 8% to bolo stále na veľkú pílu, miestami iba kolečko od španiela a na pripekajúcom slnku to ubiehalo neskutočne pomaly. Jednoducho otrava.

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Išli sme už roztrúsení ako korálky od Natálky, sem-tam ma predbehol nejaký jedinec alebo dvojička, chalana pred sebou som dobiehal snáď 10 kilometrov. Keď som sa konečne dotrepal do dediny, cieľovú rovinku som si vychutnal a ani som sa nesnažil predbehnúť ľudí pred sebou, pri tomto type pretekov a mojej pozícii sa mi zdalo až nevhodné, aby som zašpurtoval. Teraz máličko ľutujem, že som nepridal, mohol som sa dostať pod 6 hodín, lepšie by sa mi to vynímalo v životopise. A vlastne som aj trochu nahnevaný na pezinčanov, keď ste na live timingu videli, že to tesne nestihnem, mohli ste mi brnknúť, toľko sily na zrýchlenie som ešte mal :-) Aspoň že v cieli sa hneď o mňa začala starať slečna usporiadateľská, ako gentleman si detaily nechám pre seba a vašu fantáziu, prezradím len toľko, že s cvikačkami dokázala divy :-) Cigaretka nebola, ale stoly s jedlom a pitím, tak som doplnil energiu a uspokojený sa vydal zdolať poslednú výzvu - cestu do penziónu. Lebo čo myslíte, kde som býval, žeby zas na kopci? Tak určiteee, 600 metrov a zdola až hore 7%, ideálny sklon na vyjazdenie :-) Deň predtým som to absolvoval 2x peši, raz na registráciu a do potravín, neskôr aj do reštiky na obed a mal som akurát dosť. Aj teraz som to mal v pláne, dať si sprchu a ísť sa najesť, lebo cestoviny za kupón nedávali na jednom mieste v cieli, ale v rôznych reštauráciách v dedine. Nakoniec som si radšej zdriemol, milé budúce generácie čitateľov, chuť ísť na prechádzku v 35 stupňovej horúčave vo zvlnenom teréne k mojim výnimočných vlastnostiam určite nepatrí :-) Ešte krátke zhodnotenie pretekov - pekné a ťažké, myslím, že ťažšie ako stredná trasa v Dolomitoch. Síce s menej nastúpanými metrami aj kopcami, ale o to hnusnejšími.

Link na video: https://www.youtube.com/watch?v=egwX5pm2fto

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      148,79 km

Nastúpané:               2508 m

Čas:                         5:51:26 h. (oficiálny 6:00:38 h.)

Priemerka:               25,40 km/h

Maximálka:              90,80 km/h

Poradie:           870 z 1329 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 326 z 521

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2102

BA-Jasná 2018

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Čítať ďalej: BA-Jasná 2018
Tento rok z nášho klubu nechcel ísť nikto, tak som bol na pochybách, či sa mi chce ísť samému. Asi vďaka inému pohľadu na túto akciu ako majú ostatní som sa predsa len rozhodol ísť. Veď úplne sám tam zase nebudem.
Prihlášky boli síce uzavreté ale s Efom som sa nejako dohodol. Ubytko som si našiel sám, takže bez problémov.

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2451

St.Pöltner Radmarathon 2018

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: St.Pöltner Radmarathon 2018
Opäť začnem originálne - aj tu boli párky dobré ako vždy :-) A po tejto pochvale musím ihneď prejsť k závažnému nedostatku, ktorý výrazne kazí celkový dojem. Na týchto pretekoch absolútne chýba pozitívna motivácia! Totižto ženy síce štartujú na rovnakej 80km trati, ale v samostatnom balíku 25 minút pred mužmi, to by ich asi nebol ochotný naháňať ani „basista“ po 30-ročnom absťáku. Samozrejme milé feministky, vôbec nejde o nás chlípnikov, ale čo tie chúdence dievčence, ktoré vstávali ráno o štvrtej, aby sa vyfintili, nastrelili do obtiahnutých kraťasov a dresov a zrazu pic, okolo žiadne obdivné pohľady, len samé ženské. Strašná predstava, ani na to nechcem myslieť :-) Tento rok sme najpomalšie z nich dobiehali už v prvom stúpaní, ale pri všetkej slušnosti a úcte, boli to už väčšinou dámy v zrelšom veku. I keď zozadu sa to často nedalo poznať, niektoré mali postavičky ako lusk a možno by im ich závideli aj oveľa mladšie ročníky. Takže drahí rodičia, nenechajte sa oblbnúť reklamami, tenis ničí kĺby a chrbticu, dajte svoje dcérenky na cyklistiku :-) Napriek týmto polenám pohádzaným pod nohami, ja som si svoju motiváciu našiel, biť sa za česť a slávu žlto-modrého pezinského dresu, keďže tí naši originál Pezinčania majú bicykle už asi len na okrasu. A pretože som bol tento rok sám, bez Emila aj Milana, potreboval som zajazdiť čo najlepší čas, aby som im pri každej príležitosti mohol servírovať na zlatom podnose, že bez dvoch dodatočných bŕzd jazdím (takmer) na víťazstvo :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 1732
  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Kärnten Radmarathon 2022

Cestná cyklistika 05-06-2022

Na týchto pretekoch som bol aj v roku 2015 a zapamätal som si z nich 3 dôležité fakty - horúce počasie, ťažké kopce a pekné baby. Teraz sa pri počasí schyľovalo k zmene a...

Sereďmaratón 2022 alebo ako Sulík nenakúpil bezvetrie

Cestná cyklistika 23-05-2022

Každý rok sa snažím čo najrýchlejšie sa pripraviť na tento pomerne skorý cyklomaratón. Chcel som napísať amatérsky ale posledné ročníky mám dojem, že to čo tam jazdí, by sa v pohode uchytilo aj v neja...

Po cestách SNP alebo Martinský cyklomaratón

Cestná cyklistika 01-09-2021

Od roku 2017 kedy som mal vážnu nehodu na biku som sa akosi nedostal na klasické cestné preteky s hromadným štartom. Prvý rok som sa dával dokopy, klúčna kosť sa zrastala len pomaly, tak som dal len r...

TACX NEO Motion plates, poznáte?

Športovec používa HW SW 10-04-2022

Tacx NEO Motion Plates je doplnkom pre cyklotrenažéry zo sérií NEO, NEO 2 a NEO 2T. A čo vlastne robí? Rozhýbe celý trenažér. Táto horúca novinka na konci indoor sezóny má ešte viac priblíži...

Rouvy minirecenzia

Športovec používa HW SW 11-02-2022

Priamo z Čiech prichádza aplikácia pre virtuálnu cyklistiku – Rouvy. Ponúka virtuálne jazdenie podľa reálnych trás a videí, ale aj rôzne druhy tréningov, skupinových jázd či dokonca pretekov...

TACX App minirecenzia

Športovec používa HW SW 11-02-2022

Ak si už zaobstaráte moderný trenažér tak ako ja, tak sa určite nezaobídete bez aplikácií, ktoré vám sprostredkujú virtuálne jazdenie, tréningy či online súťaže. A keďže mám trenažér TACX NEO2T, ...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Propozície 2022 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 19-03-2022

  Po Dvoch rokoch pokračujeme! Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdola...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2019 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 30-05-2019

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

next
prev