Ufff, pekne si trúfam… V tomto roku som vďaka vlaňajšej nehode a neustálemu lietaniu po lekároch nabehala na bicykli sotva 1200 km. A to už ani nehovorím o tom, že do kopcov nevládzem ťahať vôbec. No ale neštichovská časovka je príliš veľké lákadlo, tam sa skrátka ísť musí. Pred rokom som na nej nebola, kvôli „rýchlobehacím" problémom, vďaka čomu si zo mňa Bobo nezabudol strieľať a Žulvo mi to ešte dodnes neodpustil. :-)

Tento rok som si povedala, že „prídem aj keby som neprišla..." :-)

"A nezabudni napísať, že pretekár s číslom 70 doj..al celé preteky" lúči sa so mnou jeden z organizátorov Citrón pri odchode domov. :-)))

Ako vždy, prvú septembrovú sobotu klub CykloSlovakia organizuje časovku na Malý Javorník. Už je to tradičná akcia v ktorej nejde o umiestnenie ale o príjemne strávený deň.

Tak, mám tu ďalšiu veľmi očakávanú akciu, na ktorú som sa síce vôbec nepripravoval, ako minulý rok, ale tešil som sa na ňu o to viac. Tento rok som pred ňou 2 týždne takmer vôbec nesedel na biku a bál som sa, že budem mať nejaký hrozný čas. No podobne na tom boli aj mnohí iní cyklisti, veď týždeň pred časovkou začalo zlé počasie. 6. 9., v deň konania časovky už bolo jasno, síce trochu zima, ale dalo sa to, mne to dokonca dosť vyhovovalo.

alebo
Taká malá veselá VIP časovka

A je to tu! Už rok sa teším na túto akciu na východe našej krajiny. Nejde o nejakú výnimočne zvláštnu udalosť z bájkerskeho pohľadu. Pre mňa je však dôležitá. Stretávam sa tu pravidelne s bývalými kolegovcami z Košíc, ktorí sú na časovku Tesly Stropkov každoročne pozývaní ako obchodní partneri. Som im (a bývalým šéfovcom zvlášť) vďačný za to, že ma stále držia na palube. Je pravda, že Roman si tam ide už po tretíkrát prevziať víťazný pohár a hlavne výhru 3000,- Sk plus nejake "drobné" za dve "horské" prémie. Ja také ambície nemám. Ráno nakladame na dvore firmy do Jumpera štyri bájky. Romanov, Marekov, Gúčikov a môj. Som príjemne prekvapený, že aj boss bude tohto roku súťažiť. Minulého roku odriekol účasť pre nejaký bacil. S Romanom vyrážame z Košíc zavčas rána, aby sme tam boli v dostatočnom predstihu. Hlavne ja sa potrebujem rozjazdiť, lebo od Horala som na bájku nesedel. Cestou komentujem hustú hmlu, ktorú už začalo trhať ostré ranné slnko.

August 2003, 29. 8. 2003 - Piatok

Predĺžený víkend som znovu využil na bikovanie. Už mám s tým menšie skúsenosti, takže som si v priebehu týždňa vybavoval ubytko. Naraz mi len vo štvrtok večer tatko povedal, že ide autom na východ, či nechcem ísť s ním. Plány som musel mierne modifikovať. Takže sa pôjde na východ a voľačo sa pojazdí.

V piatok ráno vyrážame smerom na Stropkov. Krátku zástavku v Polomke u známych využijeme na zmenu za volantom. Tatko ma vyloží na Sivej Brade a odtiaľ už pôjdem do Stropkova na cesťáku. Tatko si pozrie nový tunel a ja si vyskúšam ten vodičmi preklínaný stupák na Branisko.

Tohtoročná dovolenka s kamošmi sa odohrala v Liptovskom Jáne, a aby som neporušil už viacročnú tradíciu, že na takéto dovolenky chodím výlučne na biku, ani tento rok nechcem robiť výnimku. Spočiatku som plánoval ísť sem za 2 dni, napokon som sa rozhodol ísť za 1 deň s Jurom. Bol síce veľký problém s batožinou, pretože nám ju nemal kto odniesť. To sa však napokon vyriešilo, s Jurom sme sa ešte dohodli, že do cieľa chceme dojsť spolu s ostatnými, čiže do 12:30. Čaká nás okolo 265 km, takže odchod naplánujeme ešte v noci...

Tak a je to tu. Vrchol sezóny. Mnohými ospevovaný a mnohými kritizovaný, každopádne budiaci rešpekt. "Krejzi" kategória tohoto maratónu má tento rok 122 km a 3400 metrov prevýšenia. Stúpanie zo Šumiaca na Královu holu, to je vyše tisícmetrové prevýšenie na 12 tich kilometroch, končiacich pár metrov pod hranicou 2000 m.n.n. Pre nás amatérov proste PÁN MARATÓN.
Tento rok doznal pretek zopár zmien. Posunul sa termín ku koncu augusta a tiež organizátorom nedovolili prejazd spod KH na Smrečinské sedlo, takže sa hodný kus pojde naspäť do Pustého Poľa po tej istej trati. Nevadí, pred dvoma rokmi, v daždi, po dvoch defektoch a roztrhnutej reťazi som došiel do cieľa pol hodinu po limite. Minulý rok, sme spolu s Bobom, Tomom a Keťom "zbabelo" ušli rovno zo štartu, darmo trať bola podmočená súvislými dažďami a ešte aj celú noc pred štartom vytrvalo pršalo. Lenže tento rok počasie už dopredu signalizovalo úplne iné podmienky. Aj tak sme s obavami sledovali vývoj pár dní pred pretekmi. Darmo, niekedy aj jedna lokálna búrka den pred pretekom dokáže spôsobiť v lesoch poriadnu spúšť. Lenže nič také sa nekonalo.

Dlho, dlho sa čakalo na zlatý klinec MTB cyklosezóny. Predminulý rok sme to prešli s odretými ušami, minulý rok sme zdrhli priamo zo štartu, priam by som povedal, zubatej z lopaty, ale teraz bolo jasné, že ideme. Podmienky vyšli presne tak, ako som už na jar tušil.
Najväčší problém mi bude robiť pravdepodobne moja premiéra na SPD. Kúpil som si ich na horák toť nedávno a veruže mi to nie je úplne jedno. Radšej to s chalanmi ani nerozoberám. Musím ísť celý čas riadne opatrne. A už vôbec sa s tým nebudem chváliť na štarte. Dám si dozadu značku akú vozia na autách začiatočníci. Trojuholníček symbolizujúceho vodiča v zábehu. :-)

Na štarte vidím, že sa postavila celkom slušná hromada bikerov. Medzi nimi aj Ľubo, ktorý si vraj pred týždňom nabil držku v zjazde. Má ofačovaný lakeť a zápästie.
Večer keď som ho videl na recepcii ubytovne, tak som si myslel, že ide aspoň kategóriu Lejzi. To je tak pre jeho súčasný zdravotný stav len tak-tak absolvovateľné. Ale keď ho vidím, že štartuje s nami, nie je mi všetko jedno. Okolo ide Braňo P. a veselo sa pýta JM, na koľko defektov sa teraz cíti. O jeden menej ako on? To som zvedavý, ako si to títo dvaja medzi sebou na trati rozdajú.
Miloš vraví, že si netrúfol vziať digitál a tak otravuje týpka neďaleko, nech nás, chlapcov z Brátislávy, odfotí so starou dobrou klasickou hrčou. Taká malá gruppenfotka. Ešte pribehne aj JM a pohotovo cvakne to, čoho nie je uspokojivo neschopný týpek schopný vykonať. :-)

Ako každý rok, aj teraz v jedno augustové ráno vyrážam, na Rasťovú akciu s pracovným názvom "Karpatská opica". Idem s úmyslom čo najviac trénovať na Horala. Mám však obavy, či takto dokážem prejsť celú trať. Minulý týždeň som si zatrénoval cez PK, Pernek, Lozorno, Stupavu, Záhorskú Bystricu, Kramáre domov. V Krasňanoch som chytil životného hlaďáka. Ledva som došiel domov a to som mal v nohách len 72 km, asi kilometer od domu. Teraz to sa toho musím nejako vyvarovať a občas si odpočinúť jazdou v balíku. Rozhodne nehodlám skapať kdesi v Myjave. :-)
Na cestu som si zobral dve horalky, chlieb so salámou a dve prázdne fľaše. Idem naproti do Svätého Jura, kde sa pripojím k Rasťovi, prichádzajúcemu z PK. V Juri ešte neboli, tak pokračujem ďalej. V polke už z diaľky vidím, že už idú. Otočím to a v pohode idem za nimi. Nesnažím sa ich dobehnúť. Načo?

V polke kopca na Javorník postupne dobieham zaostávajúcich, keďže si sledujem tempo, pokračujem ďalej. Medzi poslednými predbehnutými patril aj Luboš čo si asi nechcel nechať, lebo v krátkom zjazde na Košariská ma obieha. V nasledovnom stupáku som ho zase dobehol :-) Pokračujeme na Červený kríž. Cesty sú prázdne, kto by kua vyliezal z postele o pol ôsmej, aby si išiel zabikovať do lesa? :-) Fičíme dole. Maximálka nejako 70 km/h. Za Červeným krížom vravím Lubošovi, že si idem naplniť fľašu vodou zo studničky. Počká ma a pokračujeme ďalej. Od horárne na Peknej ceste ideme veľmi opatrne dole. Cesta je v biednom stave, pomlátená a vymletá. Na konci zjazdu dokonca dva retardéry. Neviem na čo ich tam dali. Už cesta samotná je retardér sám o sebe.

Aj napriek mnohým problémom v minulom ročníku tohto súkromného neoficiálneho maratónu som sa rozhodol tento rok zúčastniť. Síce som nemal lepšiu kondíciu, ako minulý rok, skúsenosti boli myslím podstatne lepšie a tie spravia strašne veľa. Nakoniec, aj tak som nešiel celú trasu, prvých 50 km, počas ktorých sa ide ešte 2 krát na Biely Kríž s prevýšením dokopy zhruba 800 m, som vynechal (vlasnte som to vynechal nútene, keďže počas štartu o 7:30 som bol ešte v práci).

Ráno odchádzam z domu 9:25 šliapem na Babu. Podľa časového harmonogramu má prísť skupinka 10:40 do Perneka. 10:00 som na Babe, tu už stretávam Dušana, ktorý dnes ide jazdiť iba Bukovú a s ostatnými sa iba kúsok zvezie. Dávam si ešte kofolu a púšťam sa dole. Tu už čaká ostatných Marián Dluhý, ktorého tu práve spoznávam. Prví prichádzajú už o 10:38, postupne ďalší a ďalší. Posledný príde Rasťo Trubač, organizátor tohto maratónu, spolu s Ľubošom, pretože Rasťo už stihol schytať 2 defekty.