Deň 5+6: Symbolom Corvary je kopec Sassongher, ktorý ma neuveriteľne fascinoval už aj v minulých rokoch. Aj teraz som sa niekoľkokrát pristihol, ako v kempe len tak stojím a čumákujem na tú zaujímavú skalu a pod ňou zvlnenú zelenú lúku s roztrúsenými domami a chatkami. Preto som sa rozhodol, že na neho musím vyliezť, aj keď počasie veľmi neprialo. Ráno bolo znova zamračené, vyrazil som teda cca. o hodinu neskôr a dúfal, že sa časom vyjasní. Prešiel som dedinou Colfosco a vystúpal až k chate Edelweiss, kde si na lúke bufetilo niekoľko koňov. Mali celkom zaujímavé ofiny, v meste by bol ten účes síce už niekoľko rokov „out“, ale tu na dedine to bol zrejme ešte stále veľký hit :-) Neprešiel som veľmi ďaleko, keď sa celkom slušne rozpršalo. Pár turistov okolo začalo vyťahovať velikánske vetrovky s kapucňami a dážniky s priemerom minimálne 3 metre, ja iba svoj ošumelý klobúk a cyklistickú pláštenku. Vôbec sa mi to nepozdávalo, tak som si trochu zanadával a zbehol späť k Edelweissu. Po chvíli už iba poprchalo, ale nebo nevyzeralo povzbudivo a preto som zatrúbil na ústup. Dobrý nápad, dedinou som prešiel na 3-krát, čo som sa schovával pred lejakom. Bol už čas obeda a tak som zakotvil v pizzerii, kde bola česká servírka a slovenská barmanka. Ešte dobre že kuchár bol Talian, asi by ma porazilo, keby mi v Taliansku piekol pizzu Slovák alebo Čech :-) Popoludňajšie búrky som predriemal v aute a trochu som sa obával, či takéto počasie nebude dlhodobejšie, ale našťastie som mal eso v rukáve. Meteorológ na voľnej nohe Rasťo mi oznámil, že ešte 1 mrak a od zajtra bude zas niekoľko dní pekne. Vyšlo mu to úplne presne, myslím že by sa tým mohol aj živiť :-)

Dobrý deň, volám sa Dušan a som závislý na písaní reportiek. Myslím, že takto sa onedlho budem predstavovať na nejakej skupinovej terapii, ale dovtedy ešte musím svoje zážitky niekomu vyrozprávať a práve vám ostal ten čierny Peter :-) A to som si iba nedávno všimol, že na stránke je aj sekcia Turistika a dokonca úplne prázdna, aj keď nakoniec ma beťár Andrej predbehol a zhodou okolností tiež s Dolomitmi. Keby som pochodil hocijaké iné hory, určite by som nič nepísal, ale Dolomity sú moja srdcovka, veď po niekoľkoročnom prehováraní som v nich išiel svoj úplne prvý cyklomaratón a na to sa nezabúda. Teraz som do Talianska vyrazil 2 dni po Karpaťáku, preto som bicykel nechal doma a rozhodol sa iba trochu zodrať topánky. Ráno som pri nakladaní vecí do auta stúpil do psieho ho...a a tak som veril, že budem mať šťastie a vrátim sa nepoškodený domov, pretože musím priznať, že turista som ešte oveľa horší ako cyklista :-) Aj keď určité paralely s bicyklom som našiel, do kopca som celkom vládal, po rovine klasický bufet z nohy na nohu, no a dole kopcom som vďaka boľavým kolenám absolútne nestíhal. Počas 10 dní som urobil 7 túr, 1 deň pršalo a 2 dni som potreboval na cestu tam a späť. A tu to je všetko po poriadku:

Karpaťák alebo vysokohorská turistika v Dolomitoch? Túto otázku som si musel položiť v piatok doobeda pred Karpaťákom, na ktorom som už 4 roky nebol z rôznych dôvodov a na ktorý som sa konečne tak tešil. Kamarát Tony ma totiž zavolal, že majú ešte 1 miesto v aute voľné. Po pravde, bolo to ťažké rozhodnutie. Nakoniec však vyhrala turistika, keďže tento rok som prakticky ešte nikde v horách nebol (vybehnutie na Chopok po cyklomaratóne v Jasnej nepočítam za výstup :-) a hranicu 3000 výškových metrov som tiež ešte nikdy neprekonal. Doteraz to boli len také výletíky v Tatrách, poprípade v nižšie štíty Álp. Zároveň sa môžem otestovať, ako som na tom s formou v horách a zhodnotiť tak prípravu na budúce méty, ktoré mám na pláne.