Rozospato pozerám z okna. Strašné… zase je vonku pekne. Nesluší sa sedieť doma za pecou. A pritom koľko roboty by sa doma našlo … Zdá sa, že robota opäť počká. Pomaly sa staviam na boľavé nohy. Lýtka mám akési stuhnuté po včerajšom bicyklovaní. Treba ich rozchodiť. Ani kolená sa nechcú veľmi ohýbať. Celé sú drevené. Chrbát ma pre zmenu bolí z lavórovitej, vyležanej postele. Aj ten treba rozchodiť. Aj krk ma bolí z toho istého dôvodu. Žeby aj ten bolo treba rozchodiť? Hmmm, raz darmo, staroba je strašná! :-)

Bežky 10.2.2002 Krahule - Skalka
Keďže v zime, ak je sneh, sa nedá dobre jazdiť na bicykli, už pred pár rokmi som sa nechal zlákať bežkami. Na Pezinskej Babe je upravovaný okruh o ktorý sa stará zopár fanatikov a tak podmienky ná tréning mám dobré. Po prvý krát som bol na Bielej stope v roku 2000 a v krásnom prostredí a počasí sa mi to veľmi páčilo. Vlani som sa tiež zúčastnil, ale nedostatok snehu a nedávna choroba ma riadne vytrápili natoľko že som prišiel na konci štartového poľa. 
Tento rok za skvelých snehových podmienok som však cítil že by to mohlo byť dobré. Takže som sa prihlásil na dlhú trasu. Nečakané oteplenie však zasa skomplikovalo organizáciu akcie ako aj moju formu. Predsa len som 3 týždne nestál na bežkách takže som si želal aspoň pekné počasie. Okrem mňa sa prihlásili z našej partie aj Miro Pilka, Luboš Drahoš, Medard Feder, Juraj Haluška a Gabika Podhorová. Takto sme aj prišli do Kremnice na registráciu.

Motto turnaja:
Hokej je krásný pořád, ženy podle toho, jak pijeme!

Už mesiac pred Vianocami sme vedeli, že pôjdeme na hokejový turnaj do Českej republiky, do mesta Uherské Hradište (alternatívne Zlín). Mali sme hrať s organizátorom turnaja SK (Sací Komando) Mladcová, ICE Bears a s policajtmi zo Zlína. Favoriti boli asi ICE Bears a od nás sa mohlo čakať čokoľvek. :-)
Trošku sme zmenili filozofiu zostavovania teamu a tento turnaj bude test, či je to správny smer. Ale o tom neskôr.

Najprv sme sa tam museli nejako dostať. Problém bol odvoz Martina z Trnavy lebo nemal ako ísť. Tak sme sa predbežne dohodli, že sa cestou z Blavy stavíme pre neho. Až v piatok poobede mi zavolal, že predsa len pôjde autom.
Aj tak sme išli nakoniec v sobotu ráno diaľnicou popri Trnave smerom na Trenčín, kde za Novým Mestom nad Váhom odbočíme na Uherské Hradište. Celé sa to ukázalo, ako zlá voľba. Na diaľnici v okolí Piešťan už bola cesta zaviata snehom a v jednom úzkom pruhu sa autá zoraďovali ako vláčik postupujúci sotva 60-80 km/h. Dokonca sme jedných nešťastníkov míňali, ako zišli z diaľnice do priekopy. Opatrnosť bola na mieste. V duchu som sa klepal nad prejazdnosťou cesty smerom na colnicu keď z tejto chabo upravovanej diaľnice zídeme. Nakoniec aj tak bolo. Cesta bola neodhrnutá a išli sme po poloujazdenom snehu pomaly na colnicu. Celý čas som sedel na zadnom sedadle a veľmi dobre cítil, ako zadná náprava "pláve" po snehu. Mal som, ako sa vraví "úzke srání". Konečne colnica a po chvíli pokračujeme ďalej. Na českej strane bola cesta upravovaná v rámci možností. Bolo to lepšie ako na slovenskej strane ale stále sme jazdili po snehu. Volá Filip a objasňujeme situáciu.

fAko to začalo?

Náš pokladník a spoluorganizátor Juro sa dohodol s istou partiou podobných bláznov ako sme my, že si vzájomne skrížime hokejky a tak porovnáme svoju výkonnosť. Stretnutie sme si dohodli na jeden sobotný večer a aby sa nám to aspoň tak ešte na druhý deň nejaký termín.

Sobota 17. 11. 2001

Ako to pokračovalo?

Tak sme sa teda s chalanmi dohodli na technických detailoch ohľadne dopravy, času, miesta stretnutia, odchod a podobné volovinky. Ešte som sa bál, že sa zase zopakuje scenár z Tábora a znovu mi bude zle od žalúdka. Nič také sa nekonalo a načas čakal pred starým zimákom. Nakoniec som sa dohodol, že pôjdem s Keťom v aute a zoberieme brankára Roba z Pétržky. O 20 minút už futašujeme von z mesta do Banskej Bystrice cez Nitru. 
trochu oplatilo tak ešte na druhý deň nejaký termín.

Nitriansky cyklomaratón 1.ročník, 6.10.2001 - Jedliny pri Kostolanoch pod Tribečom, 140km

Začiatkom septembra mi zamejloval Juraj Vrbik, že sa koná nový maratón pri Nitre. Keďže sa nekoná Fatransko Strážovský maratón, považoval som to za dobrý dôvod na ukončenie cestnej sezóny 2001. To som vtedy ešte netušil, že september bude totálne anticyklistický a že začiatkom októbra ma načne viróza. Ale predpoveď počasia a lobbovanie kamošov ma nakoniec rozhýbali. Tak som nakoniec podvolil.
V sobotu s časovým sklzom sme vyrazili v aute štyria. Okrem mňa Miro Pilka, Ivan Červenka a Robo Juhás ktorého to bola cestná premiéra. Zasa mal oproti nám výhodu, že sa udržiaval na horáku. Krátko po 9 hodine sme dorazili na miesto štartu, kde nás už čakali aj Haluškovci a Maroš Mališ. Štartovné bolo tučných 500 a nakoniec sa nazbieralo 80 štartujúcich, z toho jedna žena.

Minulý týždeň som sa pokúšal vylákať Boba na túto akciu organizovanú Kaktus Bike-om. Ide sa to z Brezovej pod Bradlom až na Kolibu stále po hrebeni, obchádzajú sa Záruby, Vápenná a Taricové skaly.
Bobo ma hneď schladil, on v žiadnom prípade, ba navyše sa snažil ma zviklať dobre mierenými otázkami typu " ... a máš blatník aj na ústa?". Kedže celý týždeň smoklilo, bolo mi jasné že to veru nebude žiadna prechádzka.  Aj tak som sa rozhodol, že idem...
Celé to bolo vymyslené tak, že ráno o 5:00 sa nakladajú bicykle do náklaďáku a mi budeme prevezení autobusom do Brezovej, kde je štart.
Dážď váčšinu noci bubnoval na okná a ja som si povedal, že ak ráno bude pršať, kašlem na celú akciu...
Nepršalo a tak som sa vyteperil z postele, pobalil a dojachal na hlavnú stanicu. Tam už postávalo zopár nešťastníkov, tak som ich bodro pozdravil: "Zdravím cyklisticko-masochistický krúžok!", (situácia neskôr mi dala za pravdu)...
Nafasoval som si čislo a pýtam sa Martina z Kaktusu:
"Kde budú občerstvovačky?"
"Na Babe"
"Iba jedna?!"
Uff, prvá a posledná občerstovačka zhruba po 70-km, no to sa teda usporiadatelia veľmi neblysli.... 

Tak som si predsa len kúpil od Maroša ten cesťák o ktorom sme už dávnejšie hovorili. V stredu som ho kúpil a hneď som nabehol do obchodov pohľadať nejaké nášlapné pedále lebo kým si kúpim nejaké tretry s SPD a mohol tak údajne plnohodnotne využiť tieto pedále, tak to nejaký čas potrvá. Nikde som tie náhrady pedálov nenašiel. Takže to vyzerá tak, že kým si nekúpim tie tretry, tak budem musieť šliapať do tých okýptených pedálov SPD obyčajnými teniskami. Chcel som si teda ten cesťák kdesi poriadne vyskúšať a dohodli sme sa s Rasťom, že pôjdeme na Trnavskú časovku. Robil som ešte drahoty, lebo to počasie vyzeralo s prepáčením na figu. 

15.9.2001 - Trnava, smer na Malženice
Ako už po viac rokov, aj tento, počas konania Trnavského jarmoku sa konala cyklistická časovka na 6666 m. Tento rok september športu neprial, tak v deň akcie bolo zima s hrozbou dažďa. Na bicykli som nesedel od časovky na Neštich, tak som bol zvedavý, ako ma to poznačí. Z domu som vyrážal spolu s Jurajom Haluškom a aj Robom Juhásom, pre ktorého to bola prvá akcia na cestnom bicykli. Do Trnavy sme šli po vlastnej osi a hneď po pár kilometroch mi bolo jasné, že si svoj čas z roku 99 nezlepším.

Prišli sme do Trnavy dačo po pol dvanástej a už keď som sa registroval, dostal som číslo 64. Podotýkam, že nebolo štartovné. Prvý štartoval o 12. hodine a interval štartov bol pre mňa dlhá minúta. Opäť sme sa stretli viacerí z partie, tak sme si aspoň kecaním krátili chvíle štartu. Prvý krát tu boli Roman Kučera a Julo Bugár. Bolo dosť zima, cca 14 stupňov. 

1.9.2001 - Svätý Jur, 7 km, prevýšenie 420 m
Tak je tu ďaľší ročník čoraz obľúbenejšej časovky Neštich - Malý Javorník. K jej obľúbenosti prispieva nielen atraktívna poloha blízko Bratislavy, ale aj pekná 7 km trasa aj keď s čoraz horším povrchom, a aj dobrá organizácia a špecifická tombola v štýle ak si vylosovaný vyber si čo chceš.

Po problémoch vlani s výsledkami, čo sa podarilo vyriešiť, na tento ročník organizátori - Cyklo Slovakia Bratislava, zabezpečili časomieru a novinkou bolo aj vyhlásenie víťazov a tombola nie v priestore cieľa, ale na konci Neštichu.

Tak teda je tu 1. september, podarilo sa mi nahovoriť po prvý krát aj môjho spolusediaceho kolegu Romana Kučeru a zopár ďaľších. Ráno však počasie nebolo dobré. Po nočnom daždi bolo hmlisto a vyzeralo to ešte na dáku prehánku. S Mirom Pilkom sme sa dohodli, že pôjdeme spolu a ešte sa vyvezieme na Slnečné údolie, čo však v mokru sa nám nechcelo. Na miesto štartu sme prišli o 9.30. To tu už bolo dosť veľa ľudí a na moje prekvapenie v tomto počasí štartovalo vyše 100 účastníkov. Na schladenie sa práve na začiatok časovky spustil drobný dážď, čo je aj vidno na radarovom zázname z SHMÚ, kde bol cieľ pretekov (čas 10.15). Pozn.: zelená znamená drobný dážď.

Časovka Neštich - Malý Javorník
1. september 2001
alebo
"Ako som neobhájila posledné miesto"

Už začiatkom tohoto roka som si nezabudla predsavziať, že sa na túto časovku zodpovedne pripravím a určite si tak zlepším výsledný čas voči tomu vlaňajšiemu, minimálne o 5 minút. Svoj starý bicykel som preto trápila aj počas zimy a naháňala som na ňom zimou roztrasené kilometre. Niekedy v júni nastal čas vymeniť ho za lepší stroj. Vtedy som si to o ňom aspoň myslela. Voľba padla na značku Schwinn. Dá sa povedať, že keby nebol tak poruchový, bol by celkom dobrý. Ale teraz k veci.