SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 1:53 PM CET, Dec 3, 2019

Ötztaler Radmarathon 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Ötztaler Radmarathon 2019Pojem Ötztaler má medzi cyklistami cveng, patrí k najťažším amatérskym pretekom a preto aj kvalita tejto reportky by mala zodpovedať jeho náročnosti a legendárnemu sloganu „I have a dream“. Ani hrozivé parametre 238 km, 5500 nastúpaných metrov a prísne časové limity sa mi ale nezdali dostatočne akčné a tak kvôli dramatickejšej zápletke som sa v pondelok, 13 dní pred štartom, praštil na zem. Z bohatej zbierky mojich pádov patril tento k tým ľahším a totálne hlúpym, napriek tomu som k tradičným benefitom vo forme odrenín a podliatin od kolien až po plece získal aj 2 bonusy, zlomenú vidlicu a obidve ruky narazené tak, že po pár hodinách som s nimi v zápästiach hýbal iba s veľkými bolesťami, sadnúť si na bicykel a oprieť sa o barany bola v tom momente utópia. No veď iste, celý rok trénujem iba kvôli týmto pretekom, tak prečo si to na poslednú chvíľu takto stupídne nepokaziť? Našťastie stále existujú dobrí ľudia, prvým bol kamarát Adrián z petržalského Probike, ktorý pre mňa prišiel a odviezol ma domov, lebo som nenašiel taxík ochotný zobrať aj bicykel. Hneď sa ponúkol, že mi skúsi zohnať vidlu, to sa mu nakoniec nepodarilo, ale zachránila ma ďalšia dobrá duša, môj dlhoročný známy pán Havrila z predajne Meríd v Moste pri Bratislave. V stredu ráno som za ním prišiel s nesplniteľnou prosbou, simsalabim, poobede som odchádzal s pojazdným bicyklom so zapožičanou vidlicou. Obidvom som nesmierne vďačný a úplne otvorene bez skrytej reklamy, ak potrebujete s niečím poradiť, niečo zohnať, opraviť, nastaviť, títo dvaja sú ochotní pomôcť bez toho, aby hneď mysleli iba na svoj zisk. Horšie to bolo s opravou opuchnutých rúk, raz som už taký pád mal a vedel som, že bolesť zmizne až po niekoľkých týždňoch. Namiesto finálneho ladenia formy som si ich poctivo mazal ibalginovou masťou, ľadoval gélovými vrecúškami a i keď ešte aj teraz ma pri niektorých pohyboch bolia, na pretekoch ma neobmedzovali, akurát som sa nemohol držať na vrchu baranov, iba na pákach. Niečo ale bolo na tom páde aj pozitívne, na pravej ruke som si tak narazil prostredník, že som ho nedokázal ohnúť, je to dobrý spôsob ako urýchliť nastavenie ruky pri „zdravení“ niektorých ohľaduplných vodičov. Alebo aj na iné veci :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 290

Arlberg Giro 2019

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2019Kým minulý rok boli tieto preteky vrcholom mojej sezóny, teraz iba posledným testovacím tréningom pred ötzim. Hneď od začiatku som do nich vyrazil svižným tempom, ale nebola za tým žiadna prefíkaná taktika, len po vyše polhodiny čakania na štart ma klepalo od zimy ako v ruskej rozprávke a už som sa nevedel dočkať, kedy mi kopec za dedinou zakúri. Keď som sa vydriapal trochu vyššie a ponad hory sa mi do chrbta oprel aj Oskar, zrazu bolo toho tepla až priveľa a nešlo sa mi zrovna najlepšie, ak som pred blížiacim sa „dňom D“ momentálne vo svojej životnej forme, čo asi naozaj som, nie je teda bohvieaká. Snáď to bolo spôsobené iba stuhnutými svalmi a naozaj ťažkým stúpaním, je to ale viac moje zbožné prianie ako presvedčenie :-) Nasledujúci zjazd je parádny, žiaľ v najrýchlejšej časti opravovali cestu v tuneli a pod hrozbou diskvalifikácie sme vyznačený 7 kilometrový úsek nesmeli prejsť skôr ako za 14 minút, čiže priemerkou 30 km/h. Viete si predstaviť, ako sa ide 30-kou v miestach, kde sa dá ísť 90? Každý kilometer stáli pri krajnici mechanici a vymieňali prepálené brzdové kotúče alebo rozdávali malé dlátka s kladivkami, aby sme si z ráfikov odsekali pripečenú gumu z roztavených špalkov :-) Trochu ma čerti pokúšali, aby som to pustil, pri mojich výkonoch je aj tak jedno, či som vo výsledkoch a kým DNS aj DNF som si už do zbierky zadovážil pri svojich 2 účastiach v Mondsee, DSQ mi v cyklistickom životopise ešte chýba. Všimol som si viacerých, ktorí išli rýchlejšie a potom zastavili na cikpauzu, tak som to tak na poslednú chvíľu urobil aj ja a nakoniec tam nechal viac času, ako bolo treba. Taký som ja slušný anjelik :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 308

Wachauer Radtage 2019

Hodnotenie používateľov: 4 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Wachauer Radtage 2019Po viacerých predchádzajúcich pretekoch som si vždy povedal, že na tých najbližších už prídem na štart trochu skôr a postavím sa viac dopredu, aby som na prvých kilometroch nemusel naháňať balík a hlavne sa mal kam prepadávať. Teraz som to konečne splnil a do svojho koridoru som nabehol asi 40 minút pred štartom, postávalo tam už zopár cyklistov, ale väčšinou ostýchavo v zadnej časti, ja som sa vybral rovno k natiahnutej štartovacej páske. Nakoniec som odštartoval asi zo štvrtého radu, vpredu rakúska TOP elita a potom hneď ja, ale malo to prozaickejší dôvod - práve na tom mieste sa tiahol tieň z nafukovacej brány a aj keď nebolo horúco, nechcelo sa mi takú dobu stáť na slnku :-) A ešte kvôli jednej veci som chcel byť bližšie k čelu, zo svojej účasti v roku 2008 som si pamätal úvodné dobrzďovačky a že som sa len so šťastím vyhol zrážke, snáď ma to takto vpredu minie. Neminulo, onedlho nás začali predbiehať najrýchlejší zo strednej trasy, poznal som ich podľa žltých čísiel, a keďže v protismere im často zavadzali stojace autá, tlačili sa doprava a niekoľkokrát sme prudko brzdili až skoro do nuly a potom sa zas hnali za balíkom. Nabudúce sa už fakt postavím až k páske a pôjdem cik-cak, aby ma za zavádzacím vozidlom nemohol nikto predbehnúť :-) Konečne na asi 11-tom kilometri sa trasy rozdelili, my sme odbočili doprava k prvému stúpaniu a nastal kľud.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 361

Beskyd Tour 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Beskyd Tour 2019Toto boli moje úplné prvé preteky v Čechách a ešte pred štartom začali celkom zábavne. Nechcelo sa mi skoro ráno vstávať a cestovať, preto som do Bílej v Beskydoch prišiel už o deň skôr, na registrácii som bol medzi prvými a keďže štartovné čísla dávali podľa toho, kto kedy prišiel, vyfasoval som 13-ku. S usporiadateľkou sme sa zasmiali, že by som si ju mal nahodiť „na profíka“ dole hlavou, ale nikdy som ju nepovažoval za nešťastné číslo, tak v rámci boja proti diskriminácii nakoniec ostala na nohách. Dostal som ešte čip a vstúpil do neľútostného boja životných skúseností proti mládežníckej tvrdohlavosti. Pri vedľajšom stole mi mladá baba podala igelitku, do ktorej po kratučkom vyhodnotení mojej exkluzívnej postavy vhodila účastnícky dres. Hmm, nepamätal som si, či som pri online registrácii uvádzal aj veľkosť, tak som naňho mrkol a čo nevidím - veľkosť S. Chacha, slečna je veľká srandistka, takéto nosia 30-kilové dievčatá pod meter päťdesiat :-) Požiadal som ju, nech mi dá na odskúšanie L-ko, nieee, henten mi bude dobrý. Zhodil som tričko, na čo ďalšia z usporiadateliek radostne zvýskla, že presne toto chceli, aby sa im tu chlapi vyzliekali. No neviem či zrovna ja, ale dobre :-) Narval som do S-ka pravú ruku, ale keď som poza chrbát skúsil aj ľavú, švíky hlasno zapraskali. Prosím ťa, daj mi L-ko, lebo ho roztrhám. Dala mi M-ko. Ruky som doňho natlačil, ale nezapol som ho cez brucho. Prosím ťa, daj mi L-ko. Dala. Tento som zapol aj cez brucho, ale až niekde pod rebrami, takže bránica sa mi vytlačila k mandliam a keby som si do odkrytého pupku nastrelil pírsing, môžem chodiť na diskošky baliť bohaté paničky :-) Chlapi určite to poznáte, keď ženy pretáčajú očami, že čo to ten môj zas vymýšľa. Keď som ju požiadal o XL-ko, normálne som aj počul, ako sa jej bielka šúchajú zvnútra o lebku :-) Veď to L-ko mi je dobré, dokonca na mne plandá. Moja, možno mi tam fakt niečo plandá, ale dres to určite nebude :-) Nakoniec som si to XL-ko vybojoval a keď som ho spokojne vkladal do igelitky, chalan asi mojej výšky, ale trochu mohutnejší, si tiež vypýtal dres na odskúšanie. A od vedľajšieho stola sa ozvalo „M-ko mu bude dobré“ :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 348

BA-Jasná 2019 a cesta nazad

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: BA-Jasná 2019 a cesta nazad

Tento rok bol na prípravu o dosť horší ako minulý. Relatívne teplý apríl vystriedal daždivý a studený máj. Jazdil som tak často ako sa len dalo. Len málokedy nepršalo. A ak nepršalo, tak fúkal studený vietor. Bŕŕ.

V takomto nastavení tela na studené počasie zrazu vysvitlo, že tento ročník cyklomaratónu bude na sto percent úpek jak sviňa.

Ešte keď som tušil, aký dres budeme mať, tak ma od tepla až striaslo.

Ráno o 4 stretávam Milana a neskôr aj Romana. Trošku komentujeme priestory štartu. Roman sa čudoval, že pri Zlatých Pieskoch nikto nie je. :-)
Okolo ide Citrón a šomre si čosi ako že móže tristopatnác kilometrof ebať a sadol si radšej na motorku. A tak aj odštartoval.

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 520

Leitha.Berg Radmarathon 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Leitha.Berg Radmarathon 2019Keď som si bol pred týždňom v sobotu poobede pre štartovné číslo na St.Pöltnera, stretol som pred vchodom aj kamaráta Edmunda, usporiadateľa týchto pretekov. Poznám ho už roky a za to, že mu trochu pomáham s propagáciou jeho pretekov na Slovensku, vždy ma zadarmo zaregistruje a doslova prinúti štartovať :-) Pred zaparkovanou dodávkou mal rozložené panely s plagátmi a propagačné materiály a snažil sa naverbovať ďalších účastníkov. On sám už väčšinou jazdí iba 24-hodinovky, aj na Slovakia Ringu, zavolal ma k dodávke a ukázal, ako v nej má pripravené lôžko, miesto na bicykel aj všetky tie letáky, na podlahe ležala v sáčku bábovka a to mu vraj stačí - večer si sadne k neďalekej rieke, dá bábovku, prespí v dodávke a ráno absolvuje krátku trasu. Potom sa trochu zarazil a upresnil, že má aj iné auto, tuším Passata. A aj keď sem-tam takto trávi noci v dodávke, je už dlhé roky ženatý, šťastne ženatý! Tak určiteee, každý potrebuje k športovaniu nejakú motiváciu, niekedy to môže byť aj priveľa lásky :-) Je to naozaj fajn chlapík, pripomína mi slovenských usporiadateľov, za ktorými nestojí žiadna agentúra ani armáda pomocníkov a preteky so slušnou účasťou aj úrovňou dokáže pripraviť len vlastnou zanietenosťou. Peťo Majda, vieš o čom hovorím, že? :-) Tak mi napadlo, všetci čo toto čítate, aj mimo sportreportu, čo keby sme ho prišli budúci rok podporiť účasťou ako samostatný slovenský megabalík? 80km dá predsa každý, aj Rasťo :-) Feri a Ďuri a ostatní šraci z Košicoch, myslím tým aj vás, cez Maďarsko to máte kúsok a v dedine som pod vinohradmi videl niekoľko rajcovných vínnych pivníc, niektoré boli otvorené a dal by sa v nich zabiť čas po pretekoch až do rána, možno čapujú aj východniarske pivovínoborovičkarum :-) A okrem toho, bol som na vojne v Michalovciach a dodnes sa mi za to nikto neospravedlnil, takéto gesto si zaslúžim :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 460

St.Pöltner Radmarathon 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: St.Pöltner Radmarathon 2019Dlhú trasu na tomto maratóne prezentuje organizátor pôsobivým sloganom „Najtvrdšia na východe“. Keď som si doma pozeral profil, tak som si v duchu hovoril, že tým snáď myslí iba na východe Rakúska, pretože mám pred sebou aj východnejšiu českú Beskyd Tour a z nej mám oveľa väčšie bobky :-) To som ale pozabudol na základný princíp svojho života, minimálne cyklistického, že ak si z niečoho uťahujem, rýchlo sa mi to vráti aj s úrokmi. Takže áno, teraz po pretekoch môžem potvrdiť, že mi tento maratón ukázal svoju tvrdosť. Predpokladám, že by so mnou súhlasili aj dvaja borci, ktorí mali kolíziu už kúsok po štarte, najmä ten, čo s bolestivým výrazom v tvári ležal na chrbte a vôbec nevyzeral, že by si len dával menšieho šlofíka. Štartoval som zo zadnejších pozícií, ale neviem prečo, aj bez nejakej extrémnej snahy a námahy som sa dosť rýchlo dostal do prvého balíka. Čo bolo celkom fajn, aj tento rok fúkal vietor oproti, ale na rozdiel od minulých ročníkov sa mal poobede otočiť, tak som sa len spoliehal na nepresné odhady meteorológov a dúfal, že poobede v skutočnosti znamená večer a to už budem dávno v cieli. Samozrejme cyklistický pánbožko bol s touto predpoveďou nadmieru spokojný, veď čo lepšie by si mohol vymyslieť na zocelenie nádejného ötztaleristu, ako celodenný protivietor :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 450

Amadé Radmarathon 2019

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Amadé Radmarathon 2019Poznáte ľudovú múdrosť „Hlava šedivá - riť bláznivá“? Opisuje postarších chlapov tesne po puberte, ktorí chytajú druhý dych tak, že si narazia mladé čavesky, čajočky alebo čučoriedky. Ja som sa nedávno dostal do takejto istej situácie a presne tak isto som ju aj vyriešil, akurát že miesto šťavnatej teenagerky som si asi niekde narazil hlavu, lebo svoju mladícku výkonnosť som sa rozhodol dokázať účasťou na Ötztaleri. Rovnako ako obstarožný playboy aj ja som za to zožal ironické posmešky, klopkanie po čele a prognózu, že na ňom určite skapem. Kategoricky a dôrazne musím prehlásiť, že so všetkým plne súhlasím :-) Tak ale aspoň niečo budem mať spoločné s bláznivou riťou, že ma  pravdepodobne tiež vystrie tesne pred vrcholom :-) No aby som konečne prešiel k tomuto maratónu, rozmýšľal som, že vykopať pre mňa dostatočne veľkú jamu v kamenistom teréne niekde v horách nad Insbruckom určite nebude sranda a nerád by som bol len zhrnutý do priekopy, tak som si naordinoval zopár odtučňovacích pretekov a tieto sú prvé z nich. Niežeby som bol teraz ťažká váha, ale snáď ma po ich absolvovaní dokážu funebráci preložiť v páse ako list papiera alebo zrolovať do ampulky od magnézia a šupnú aspoň medzi dva kamene. Ako vedľajší efekt odtučňovačky možno naberiem aj trochu kondičky, ale budem sa tomu urputne brániť, aby som nesklamal tipérov :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 536

Sereďmaratón 2019

Hodnotenie používateľov: 5 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívne

Sereďmaratón 2019
alebo
ako som sa spálil na pretekoch, hoci som čakal, že zmoknem.

Čítať ďalej: Sereďmaratón 2019
Minulý rok som bol celkom spokojný so svojím výkonom, tak som si to zopakoval aj tento rok. Jediná vec, z ktorej som bol nervózny bola, že som sa vôbec nestihol aspoň porovnateľne pripraviť. Minulý rok som o tomto čase mal o 500 km viac najazdeného a aj výškových km o polovicu viac ako teraz. Ale zase na to, že som sezónu začal v apríli, to hádam dám.

Na prezenčku som išiel tentokrát o dosť skôr, aby som mal čas a nestresoval sa. Všetko som stihol, aj si vypočul príhovory, popozeral bicykle účastníkov. Niektorí mali bicykle, že by sa za ne dalo v pohode aj slušné auto kúpiť.

Štart aj celý priebeh až po ostrý bol presne taký, aký som očakával minulý rok. Aj napriek tomu, že sa ešte neodštartovalo naostro, vznikali stresujúce situácie. Normálne jak divé zvery,  jazda po celej šírke vozovky hoci organizátor v príhovore hovoril, aby sa nikto nikam neplašil. Budú mať dosť času si to rozdať na celej trase. Škoda reči. Nabudúce môže kľudne prečítať jednu stránku telefónneho zoznamu a efekt na pretekárov bude úplne rovnaký. :-)

"Pozor pozor, školní hlášení, neolizujte železné zábradlí, neolizujte ani namrzlé kliky dvěrí, konec hlášení."


Za Patou je dlhé a tiahle stúpanie. Tam sa začal celý ten balík cyklistov trhať. A to ani nešiel na plné gule. Ale keď chýba tréning v nohách, treba sa zaradiť, tam, kam patríme. Na chvost. Pozbierali sme sa asi 20 a viac-menej sme išli pohromade cez všetky tie dedinky, Jašter až do Piešťan. Tam skončila tá naša smiešna cykloturistika a išli sme sa hrať na cyklistiku. Nohy ma nepustili, tak som cúvol dozadu a pekne piánko na istotu hore na Havran. Hore nabrať vodu, banán do huby a sklopil uši. Akurát som nechápal načo si brali na občerstvovačke tie flašky, keď to po jednom hlte šlahli na cestu. Pozahadzované fľašky minerálky počas celého zjazdu. Ahá, zabudol som, predo mnou sú ťažkí profíci, ktorí jazdia za ťažké prachy, po nich to určite niekto bude zbierať.

Za Radošinou je až po Hlohovec postrach cyklistov, ktorí prepália prvú polovicu trasy alebo išli prepálení (prípadne nedopálení) už na štart. Rollercoaster pre cyklistov ako vyšitý. Hore-dole-hore-dole-hore-hore-ku-va-koľkoešte?-hore-dole :-)

No nebudem napínať, v Hlohovci ma už seriózne brali kŕče do stehien. Darmo, kopcovú prípravu kecaním neodrbem. Zvoľnil som tempo a nohy si dali povedať. Tak teda dobre, do cieľa ešte dačo vydržíme. Častejšie som logal z fľaše a nejako som ten blackout zažehnal. Nie ako ten, čo som ho videl pri Tepličkách vysileného tlačiť bicykel do jedného z tých hrozných jedovákov. Bŕŕŕ.

Aj sa teda popodarilo. V kľude som sa doteperil do cieľa. Nohy totálne našrot. Výsledný čas o 10 minút horší ako minulý rok. Ale všeobecne bol tento ročník pomalší. Viacerí sa v tom zhodli. Na druhej strane, zranených bolo určite oveľa menej. Čo je podľa mňa výborný výsledok pre organizátorov.

Ako som avizoval už v úvode, čakal som že na pretekoch zmoknem.
Namiesto toho som si musel doma natierať spálenú hlavu, ruky aj nohy Panthenolom. :-/

Ak sa zadarí dobre potrénovať, tak pôjdem aj o rok. Dúfam. :-)

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 402

Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s Romanom

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomTúto reportku som vôbec nechcel písať, z regulárnej trasy som prešiel možno tretinu, tak ani nie je veľmi o čom. Rozhodol som sa v tom momente, keď ma Roman utrhol z háku hneď na prvom nadjazde ponad železnicu, čo je cca. 900 metrov od štartu, fakt ma to rozosmialo. Nebavil som sa ale na tom, že som neuvisel, to bola od začiatku tutovka, zábavné to bolo kvôli našej predchádzajúcej komunikácii. Keď Roman rozoslal mail o príprave Karpaťáku, odpísal som mu, že 184 km je na mňa trochu veľa, najmä ak na špici bude on a jemu podobní šialenci. Ak prídem, tak v Trstíne odbočím na „Rasťovu pivársku skratku“, čiže do pivných kúpeľov v Prievaloch, tam sa najem a vrátim sa späť po určenej trase. Približne by to malo dať 100 km, to je tak akurát, snáď sa nejaké lemry pripoja :-) Napísal mi, že ani on nemá tento rok veľkú výkonnosť a nikto na trase neostane sám, lenže jeho neveľká výkonnosť je stále lepšia ako moja životná forma, tak som svoj plán nezmenil. Keď sme na kruháči čakali na ostatných, hovorím mu, že som uvažoval aj nad účasťou na Martinskom maratóne, ale keď som si pozrel minuloročné výsledky, podľa počtu štartujúcich a ich časov by som sa v balíku odviezol 5 km a zvyšok by som si odtiahol sám. O niekoľko minút a 900 metrov ďalej som zistil, že som si v tomto smere dosť fandil :-)

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomTohtoročná účasť nemala byť veľmi veľká, ale nakoniec to nebolo až také zlé, z Lužnej prišiel Roman, z Bratislavy ja, z členov AŠK Roman, z nečlenov ja, v športreporťáckom drese Roman a ja, z eliťákov Roman, z lekvárov ja ... :-) Keď sme takto vyrazili všetci dvaja, malo to aj svoju výhodu, ak Roman nechcel ísť komplet trasu sám, musel ma vždy počkať. Aj keď by to asi bolo jedno, ani raz som nebol na špici, nechcel som ho tým uraziť :-) Dobehol som ho v polke stúpania na Šenkvice, reku Roman, toto bola názorná ukážka, prečo s tebou nemôžem jazdiť, aj ja by som ten nadjazd možno dokázal vybehnúť 30-kou, ale potom by som sa už veľmi ďaleko nedostal. Navrhol som mu, aby išiel svoje tempo a niekde ma počkal, ale že v pohode, nemusí sa nikam hnať. O chvíľku mi znova odskočil, ale hneď ma počkal, definitívne mi zdrhol až v zjazde do Šenkvíc. Neviem, nie je náhodou podľa pravidiel UCI zakázané ťahať v zjazdoch? Ak aj nie, tak určite je to proti prírode :-) Opäť som ho dobehol pred koncom stúpania na Vištuk, potom pred koncom stúpania na Budmerice. Keď tadiaľto niekedy chodievam sám, na vrchu mám vždy cikpauzu a zaradil som ju aj teraz, trochu si oklepol a celý čas z Budmeríc na Doľany som sa poctivo držal v háku, možno aj preto, že nám fúkalo viac od chrbta.

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomA vydržal som aj za Doľanmi, i keď boli aj okamihy, keď som si dával poriadne do tela, ako keď sa niekedy na pretekoch za každú cenu a z posledných síl snažím udržať v balíku. Za vrchol svojho dnešného výkonu môžem označiť 5%-ný stupák pred Dolnými Orešanmi, ktorý som vybehol zarovno s Romanom, obidvaja „na profíka“ na veľkej píle. Ale ten 6%-ný za Hornými Orešanmi som už od začiatku vzdal, malá píla a rýchlosť chlapčeka na trojkolke :-) V Trstíne sme sa zastavili na obligátnu kofolu, po ktorej Roman pokračoval na trase Karpaťáku a ja som sa najkratšou cestou vrátil, na bicykli som išiel už z domu, takže som mal nakoniec 117 km. Roman dík, dúfam, že si sa veľmi nenudil, pre mňa to bol dobrý a miestami celkom intenzívny tréning. Bolo iba 10 hodín, tak som sa na obed zastavil až v Bowlingu na Harmónii, keď už som tento rok nebol na Ivanovej časovke, aspoň takto trochu podporím partnera podujatia. Domov to mám odtiaľ asi 30 km a aby som vládal, dal som si len „ľahučký“ vyprážaný syr s hranolkami, medzitým sa otočil vietor a od Pezinka mi znova fúkal oproti, ale sýty som vždy spokojný a vôbec mi to nevadilo. Roman sa o tomto čase asi trápil niekde na kopaniciach, osviežujúci protivetrík je oproti tomu ako pohladenie :-)

Čítať ďalej: Karpaťák 2018, alebo ako sa jazdí s RomanomPrvú reportku o Karpaťáku som tu našiel z jeho 4. ročníka v roku 2001, na štarte 6 ks, z toho 1 žena, po trase sa pripájali ďalší. Pri takejto histórii by bola celkom škoda, ak toto bola jeho derniéra, v tom prípade by sa asi mal presunúť do novej sekcie „Organizovali sme“, možno sa bude hodiť aj Petrovi, keď mu raz prasknú nervy s časovkou :-) Alebo by sme to mohli urobiť tak, ako to na svojich weboch robia niektoré rakúske preteky, hneď po ukončení aktuálneho ročníka uverejnia oznam o budúcoročnom termíne - SAVE THE DATE! Karpaťák 2019 sa uskutoční 17.08.2019. A ako som hovoril aj Romanovi, starneme a zišla by sa trasa A aj trasa B, dlhá napr. ako dnes bude pre neho a eliťákov, krátka napr. do tých Prievalov bude pre mňa a turistov :-) Ale neberte ma teraz za budúcoročného organizátora, ja si jazdím iba pre radosť a rovnako to doprajem každému, zbytočné je niečo siliť. Tak to hádam myslel aj Rasťo pri 1. ročníku, stretnutie kamarátov, ktorí si chcú (nie musia) spolu zajazdiť, kto príde, príde, kto nepríde, nepríde. I keď som trochu sklamaný, že neprišiel Feri z Košicoch, na sedláckych Dolomitoch sa mi furt motal pred kolesami a teraz mu je 400 km ďaleko :-) Ale bohvie čo sa stane za rok a možno neprídem ani ja, čím som starší, tým ma bicykel viac baví a možno mi bude termín kolidovať so záverečným sústredením na Vueltu :-) Ešte k fotkám, prvá je aktuálna z Romanovho mobilu, fešáci sme, že? Ostatné nostalgické som vyhrabal z archívu - 2007 na Bradle, 2011 v Myjave, tí citlivejší z vás môžete bez hanby uroniť 1 - 2 slzičky :-) Z tej poslednej som dosť šokovaný, to je moja odjazdená trasa na Karpaťáku 2008, nechápem, že som to prešiel a dožil sa nasledujúceho dňa. A Robo si teraz hovorí, mal si dať na druhý deň ešte 300 km a potom môžeš machrovať ... :-))

P.S.: Väčšinu reportky som napísal už v sobotu a teraz pozerám reakcie na Romanov mail, celkom sa zhodujeme.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 819

Arlberg Giro 2018

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Veľký brat sa nepozerá, Veľký brat číta tento web a je poriadne škodoradostný hajzlík. Už v minulosti som mal pocit, že keď si z niekoho v reportke vystrelím, tak sa mi to v krátkej dobe rovnakou mincou vráti a teraz sa mi to potvrdilo. Na Leitha.Bergu som si robil prdel z Emilovho „Dumoulinovho syndrómu“ a uľavovania si v jarkoch popri ceste, „braček“ sa zachechtal a asi 2 týždne pred týmito pretekmi mi ho tiež poslal na odskúšanie. Ale toto bol Dumoulin v najlepšej Grand Tours forme, aj napriek návšteve lekárky, diéte a liekom som sa ho nedokázal úplne zbaviť ani do dňa štartu. A tak som do dresu pribalil aj extra balíček papierových vreckoviek a pripravil si krízový scenár, ako budem odskakovať do priekopy, lesa, na pumpu, v ideálnom prípade vydržím až po prvú občerstvovačku, na ktorej snáď bude kadibudka. Našťastie sa nič z toho nenaplnilo a v žlto-modrých kraťasoch som nielen odštartoval, v rovnakej farbe som ich doviezol až do cieľa :-) Ale „braček“ zariadil aj jednu pozitívnu vec, na St.Pöltneri som srandoval o tom, ako ma pezinčania sledujú online na webe a na týchto pretekoch bol naozaj live timing, tak dúfam, že počas Ivanovej časovky na Zošku riaditeľ Peter zabával cez megafón divákov strhujúcimi informáciami o mojej aktuálnej situácii na trati. I keď neviem, či som nemusel mať spustenú nejakú aplikáciu v mobile, niečo také táral spíker na štarte, ale tak komentár mohol znieť „Duškyho akurát vo výsledkoch nevidím, asi sa zas niekde zadrbkáva“ :-) V tomto prípade by to nebolo ďaleko od pravdy, mal som pred sebou 148 km a 2500 výškových metrov, do toho som musel ísť od začiatku s rozumom. A aby som bol „in“ a aspoň výrokmi sa o ďalší krôčik priblížil k profíkom, tak samozrejme aj s pokorou :-)

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Štartoval som z druhého, zeleného bloku pre „výkonných ambicióznych hobby jazdcov“, ale asi len preto, lebo štartovné som zaplatil už v novembri. Môj výkon a ambície preverilo hneď prvé stúpanie na Arlbergpass, ktoré začínalo v podstate už na konci dediny a končilo na 10-tom kilometri. A bolo naozaj šťavnaté, v maxime malo mať 15%, comp mi nakoniec ukázal iba 12%, ale dlhé úseky sme sa neustále hýbali okolo 9-10%, nebolo si veľmi kde oddýchnuť. Trochu som dúfal, že usporiadatelia tradične nafúkli niektoré hodnoty v profile, ale nebolo tomu tak, v tomto kraji nemusia na papieri umelo zvyšovať obťažnosť trasy, všetko ostatné už sedelo do punktíku. Úmerne k náročnosti kopca bol z neho parádny rýchly zjazd, najmä prvé rovné úseky s pekným výhľadom na vzdialené vrchy. Škoda, že som nepoznal trasu a pred niektorými slepými zákrutami som si zbytočne pribrzďoval, ale aj majster Gilbert alebo Sagan sa niekedy utnú a nechcel som skončiť podobne rozmlátený niekde za zvodidlami. Nasledovalo aj niekoľko serpentín a prejazd tunelmi, podľa pocitov som si pravdepodobne v jednom z nich vytvoril kariérnu maximálku, kvôli tme som nevidel na display. Keby hej, tak možno pokrútim aj nohami, nech pridám ešte 9,2 km/h do kilečka :-) Celkovo malo toto klesanie 30 km a ku koncu sme na chvíľu museli aj zastaviť kvôli križovaniu s prichádzajúcim vlakom, využil som to na vyzlečenie vesty a návlekov, ale kým som ich strčil do dresu, vlak prešiel a balík mi zdrhol. Nevadí, zozadu sa už blížil ďalší a s ním som sa odviezol až na odbočku k druhému vrcholu Silvretta - Bieler Höhe.

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Odtiaľto nasledovalo 40 km do kopca, ale prvá časť bola celkom mierna. Aby som budúcim generáciám čitateľov zanechal o sebe komplexnejší obraz, vymenoval som v minulých reportkách zopár svojich výnimočných vlastností, patrí k nim aj prenikavá inteligencia :-) Vďaka úspešne zvládnutej základnej školskej dochádzke a v kombinácii s dlhoročnými cyklistickými skúsenosťami som bleskovo vyhodnotil, že tento kopec mi (bohužiaľ) neutečie a nie je sa kam naháňať. Nastavil som si svoje tempo a keď som mal pocit, že na udržanie v balíku vynakladám priveľa energie, blahosklonne som ho pustil a počkal si na ďalšiu skupinu, až som po niekoľkých pokusoch konečne zakotvil v „tej mojej“. Presunul som sa na jej koniec, kochal sa okolitým svetom a maximálne si užíval jazdu. Celkom ma pobavilo, keď som za jedným z tunelov zbadal tabuľu s oznamom „Ešte 90 km“, tento rok som sa zúčastnil iba na pretekoch, ktoré nemali takú ani celkovú dĺžku. A o kúsok ďalej šľapal po chodníku chalan s bicyklom na pravom pleci a s tretrami v ľavej ruke, na chrbte mal tiež číslo, kamoško, ty tie biele ponožky asi zoderieš, kým dáš takto tých 90 do cieľa. Nevšimol som si, aký mal problém, možno bol len vášnivý cyklokrosár obľubujúci vybiehanie kopcov :-) Skupinka sa mi rozpadla na prvej občerstvovačke, vody som mal ešte dosť a cestou som zjedol traťovku, tak som nezastavil. Malo by sa už pomaly začať stúpať a ďalšia bude na vrchole, tých cca. 10 km vydržím. K začiatku naozajstného kopca to nakoniec ešte bolo zopár kilometrov a nemal 10, ale 13 km, o čom ma pravidelne v kilometrových odstupoch informovali deprimujúce tabule „ešte 12 km“, „ešte 11 km“, „ešte 10 km“ atď. Samostatne sa tu totiž meral výjazd na kopec Queen/King of the Mountains, ale výsledkom veľmi neverím, medzi tabuľami muselo byť minimálne 5 km, inak mi to nemohlo tak dlho trvať :-)

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Samotné stúpanie bolo hnusné, od začiatku 9% a viac, keď sme sa dostali do serpentín na úbočí kopca, aspoň v zákrutách sa dalo na pár sekúnd odfúknuť, inak veľmi nie. A bola aj dosť hustá premávka, na čo upozorňoval už spíker na štarte, na vrchole je jazero a veľké parkoviská, zrejme obľúbené turistické miesto. Nepredbiehali nás iba kolóny áut, ale aj žlté autobusy s číslami, asi nejaká miestna MHD-čka, jeden ma dobehol akurát v serpentíne a keďže sme mu viacerí zavadzali a zákrutu si nemohol dostatočne nadbehnúť, zasekol sa v nej. Ostala pred ním medzera, cez ktorú by som sa prešmykol, ale šofér asi zavrel oči, šľapol na plyn a dal to. O pár sto metrov a jednu serpentínu ďalej sa stretol s dvomi protiidúcimi kolegami, medzi nimi zavadzajúci cyklisti a autá, takže vznikla zápcha, ale presne keď som tam prišiel, posledné auto sa pohlo a iba s miernym spomalením som pokračoval ďalej. S ohľadom na Dumoulina je zápcha určite dobrá vec, ale mne sa teraz v hlave preháňali iné myšlienky. Taktiež som aj excelentný matematik a doma som si podľa nadmorských výšok zrátal, že priemerný sklon tohto kopca je asi 8%, ale ja stále idem cez 9% a v maxime organizátori sľúbili až 12%, to čo má byť? Tých niekoľko rovných metrov v serpentínach to predsa nemôže vykompenzovať, vďaka už spomínanej prenikavej inteligencii som začal šípiť niečo nekalé. A v posledných kilometroch pred vrcholom to naozaj prišlo, dosť dlhý úsek popri malom jazere bol rovný, na začiatku tuším aj dole kopcom, potom zase až do 10% a znova skoro rovina, ktorú ukončilo záverečných 11%. Čert to ber, blbý kopec za mnou, plné stoly na občerstvovačke predo mnou, idem sa najesť :-)

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Aj v tomto prípade platilo aký kopec - taký zjazd, čiže úplne debilný. Najprv pár serpentín, potom to chvíľu odsýpalo, ale väčšinou bol dosť plochý a na dosiahnutie uspokojivej rýchlosti bolo treba ťahať viac, ako som bol ochotný. Dlhú dobu som išiel vo dvojici so starším pánom, raz keď som odstriedal a konečne vzadu zbadal približujúci sa balík, poklepal som ho po pleci a ukázal dozadu. Tak som ho vyľakal, že skoro vbehol do betónovej steny vedľa cesty, čím vyplašil mňa a skoro ma odhodilo do protismeru. Prekvapený sa spýtal, či niečo stratil, nieee, spomaľ, odvezieme sa ... ako sa to povie po nemecky? Langsam grupáčik von hinten. Pochopil, zvesil nohy a odviezli sme sa. Neskôr nás dobehla ďalšia skupina a fičali sme slušným tempom až po jeden z tunelov, v ktorom nás za zákrutou prekvapili 2 za sebou stojace autá. Tunel bol našťastie polootvorený s dostatkom svetla a ja som bol skoro na konci balíka, takže som sa stihol poobzerať a bezpečne vyhnúť, ale zopár borcov sa rozbiehalo z nulovej rýchlosti spoza áut, tak asi mali s dobrzďovaním namále. Keď sa klesanie zmenilo na 6%-ný plazák, dorazili sme k poslednej občerstvovačke a na okamih som zaváhal, či mám zastaviť a opustiť tento fajnový balík, ale bol už čas obeda a do cieľa ešte skoro 30 km, tak som odbočil trochu poštekliť žalúdok. Kúsok za občerstvovačkou sa potom cesta otočila k cieľu a pokračovala do rovnakých 6%, chvíľku som dúfal, že toto je to posledné 8%-né maximum z profilu, ale nebolo, vychutnal som si ho až neskôr. Inak sa celý tento úsek väčšinou hýbal od 1 do 4%, ojedinele trochu viac a neviem ako vy, ja takúto ani rovinu - ani kopec veľmi nemusím. Ak som sa nechcel úplne zastaviť, okrem tých 8% to bolo stále na veľkú pílu, miestami iba kolečko od španiela a na pripekajúcom slnku to ubiehalo neskutočne pomaly. Jednoducho otrava.

Čítať ďalej: Arlberg Giro 2018Išli sme už roztrúsení ako korálky od Natálky, sem-tam ma predbehol nejaký jedinec alebo dvojička, chalana pred sebou som dobiehal snáď 10 kilometrov. Keď som sa konečne dotrepal do dediny, cieľovú rovinku som si vychutnal a ani som sa nesnažil predbehnúť ľudí pred sebou, pri tomto type pretekov a mojej pozícii sa mi zdalo až nevhodné, aby som zašpurtoval. Teraz máličko ľutujem, že som nepridal, mohol som sa dostať pod 6 hodín, lepšie by sa mi to vynímalo v životopise. A vlastne som aj trochu nahnevaný na pezinčanov, keď ste na live timingu videli, že to tesne nestihnem, mohli ste mi brnknúť, toľko sily na zrýchlenie som ešte mal :-) Aspoň že v cieli sa hneď o mňa začala starať slečna usporiadateľská, ako gentleman si detaily nechám pre seba a vašu fantáziu, prezradím len toľko, že s cvikačkami dokázala divy :-) Cigaretka nebola, ale stoly s jedlom a pitím, tak som doplnil energiu a uspokojený sa vydal zdolať poslednú výzvu - cestu do penziónu. Lebo čo myslíte, kde som býval, žeby zas na kopci? Tak určiteee, 600 metrov a zdola až hore 7%, ideálny sklon na vyjazdenie :-) Deň predtým som to absolvoval 2x peši, raz na registráciu a do potravín, neskôr aj do reštiky na obed a mal som akurát dosť. Aj teraz som to mal v pláne, dať si sprchu a ísť sa najesť, lebo cestoviny za kupón nedávali na jednom mieste v cieli, ale v rôznych reštauráciách v dedine. Nakoniec som si radšej zdriemol, milé budúce generácie čitateľov, chuť ísť na prechádzku v 35 stupňovej horúčave vo zvlnenom teréne k mojim výnimočných vlastnostiam určite nepatrí :-) Ešte krátke zhodnotenie pretekov - pekné a ťažké, myslím, že ťažšie ako stredná trasa v Dolomitoch. Síce s menej nastúpanými metrami aj kopcami, ale o to hnusnejšími.

Link na video: https://www.youtube.com/watch?v=egwX5pm2fto

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      148,79 km

Nastúpané:               2508 m

Čas:                         5:51:26 h. (oficiálny 6:00:38 h.)

Priemerka:               25,40 km/h

Maximálka:              90,80 km/h

Poradie:           870 z 1329 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 326 z 521

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 809
  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Ötztaler Radmarathon 2019

Cestná cyklistika 01-09-2019

Pojem Ötztaler má medzi cyklistami cveng, patrí k najťažším amatérskym pretekom a preto aj kvalita tejto reportky by mala zodpovedať jeho náročnosti a legendárnemu sloganu „I have ...

Arlberg Giro 2019

Cestná cyklistika 04-08-2019

Kým minulý rok boli tieto preteky vrcholom mojej sezóny, teraz iba posledným testovacím tréningom pred ötzim. Hneď od začiatku som do nich vyrazil svižným tempom, ale nebola za tým žiadna prefíkaná ta...

Wachauer Radtage 2019

Cestná cyklistika 14-07-2019

Po viacerých predchádzajúcich pretekoch som si vždy povedal, že na tých najbližších už prídem na štart trochu skôr a postavím sa viac dopredu, aby som na prvých kilometroch nemusel naháňať balík ...

Garmin Edge Explore – predurčený pre cyk…

Športovec používa HW SW 10-01-2019

  Garmin Edge Explore je zjednodušená a zmenšená verzia vlajkovej lodi Edge 1030 a je pokračovateľom línie cyklopočítačov s navigáciou v podobe modelov Edge Explore 1000 či...

Test Garmin Edge 1030 - 3. záverečná čas…

Športovec používa HW SW 16-09-2018

Pokročilejšie funkcie, trénovanie, tréningové plány, segmenty Najväčším pokrokom Garmin Edge 1030 voči predchodcom je v oblasti moderovaného tréningu a automatického merania  a vyhodno...

Test Garmin Edge 1030 - 2. časť

Športovec používa HW SW 14-08-2018

Navigácia a jazdenie podľa plánu Nemohla by to byť GPSka, keby nemala bohatú škálu navigačných možností a funkcií. Všetky tieto funkcie prebrala z bývalej vlajkovej lode Garmin Edge 1000 ...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2019 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 30-05-2019

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 29-07-2018

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2018 dopadol nasledovne...  

next
prev