logosr

RSS
updated 3:11 PM, Oct 19, 2023 Europe/Bratislava

Dreiländergiro 2023

01Priatelia, podľa článku 69 mediálneho zákona vás musím dopredu upozorniť, že táto reportka nie je vhodná pre maloletých a citlivé povahy. Nebojte sa, nikoho som nezahlušil ani neprežil žiadnu divokú erotiku, ale cestou do cieľa som sa musel prehupnúť cez Passo Stelvio a to je stúpanie, na ktorom zaplačú aj tvrdí chlapi. Na rozdiel od nich, pre jedného natvrdlého optimistu bolo hlavným dôvodom na účasť :-) Pred nejakým časom som si totiž povedal, že z ponuky pretekov si už budem vyberať len bonbóniky, také, kde je aj nejaká „čerešnička na torte“ a Stelvio ňou určite bolo. Len by nezaškodilo, keby som si pred výberom aspoň raz poriadne naštudoval aj ich parametre. Môj bežný postup je taký, že zrazu ma kopne múza a idem plánovať – pozrel som dĺžku trasy, krátka má iba 120 km, v pohode. Pozrel som profil, na začiatku a na konci menšie bezvýznamné stúpanie, v strede Stelvio, tých 10 km nejak vylámem. Štartovné síce nie je úplne najlacnejšie, ale je v ňom aj dres, super, hneď sa prihlásim. Toto sa stalo ešte minulý rok v auguste a až začiatkom tohto roka som bol upozornený, že Stelvio má viac ako 10 km, tak som trochu googlil a naozaj, až 24, ale začiatok vyzerá mierny, ten sa neráta. A keď sa ma v marci Rasťo spýtal, koľko sa tam nastúpa metrov, konečne som si lepšie prezrel web pretekov a zistil, že nie ako som odhadol iba 1500 alebo 2000 m, ale až 3000 a že na Stelviu je vraj aj 15%-ný úsek. Nevadí, prešiel som aj horšie, povedal si naivný optimista :-)

02V deň pretekov ma zase raz dobehli moje žartíky z predošlej reportky a ráno bolo naozaj iba 8 stupňov, našťastie bez snehu. Býval som v Taliansku v cca. 8 km vzdialenej Resii a mohol som sa odviezť autom, ako správny cyklista som ale išiel na bicykli a celý čas v zjazde a ľadovom protivetre som tak vymrzol, že čakajúc na štart som sa klepal aj ďalších 25 minút a poriadne ma nezohrialo ani úvodné stúpanie smerom späť. Malo tých 7-8 km a sklon asi do 5%, prešli sme mojim dočasným bydliskom a pokračovali v miernom klesaní popri jazere Lago di Resia, ktoré je zaujímavé trčiacou vežou zaplaveného kostola. Tento úsek bol veľmi príjemný, krásne výhľady na jazero a vzdialené vrchy, pomaly sa spoza kopcov tlačilo aj slnko, celkom som si to užíval. V jednej časti bol zjazd strmší, zjemnili ho 3 pravouhlé zákruty a až vtedy som si uvedomil, že nám do chrbta stále fučí silný severák. Tu sme ho chytili zboku, poryvy nás nepríjemne hádzali do strán a i keď sme neboli naskladaní tesne vedľa seba, v protismere pustili autá a bola to trochu divočina. Neskôr už znova po vetre som sa dostal za chalana, ktorý tiež nejak divne „plával“ zboku na bok a radšej som ho predbehol. A čo nevidím, chlapík sa o barany opiera iba lakťami, obidvomi rukami drží mobil a usilovne do neho ťuká. Ty vole, na každých normálnych pretekoch sú kvôli bezpečnosti zakázané časovkárske nástavce, pritom na nich sa človek aspoň drží a pozerá pred seba, a ty kretén urobíš toto? Podráždene som naňho zahučal, prekvapene sa pozrel, ale pochybujem, že pochopil. Videl som už pár takýchto expertov aj tu a ak niekto náhodou tiež patríte medzi nich, prosím snažte sa ma nestretnúť. Fakt ma to vytáča a nechápem, či to je frajerina, hlúposť alebo totálna ignorancia, ak sa chce niekto zmrzačiť alebo zabiť, môže ísť do Tatier v období lavín a nemusí ohrozovať iných. Ani sem nedám tradičného smajlíka, aj toto písanie ma nasr...lo :-)

03Prechádzali sme aj viacerými dedinkami, na konci jednej sa začalo stúpať a veľa ľudí zastavilo, zhodili pláštenky a využili vysoký živý plot ako verejné WC. Nasledoval som ich príklad a všimol som si, že za plotom je vinohrad, ktorý takto zrejme každý rok dostáva stovky dávok vlahy obohatenej o rôzne cyklistické preparáty. Ak obľubujete talianske víno z tejto severnej oblasti a po jeho vypití máte nadbytok energie, už viete prečo :-) Chvíľu sme ešte pokračovali po rovine a potom nás už privítalo stúpanie na Stelvio, ktoré síce poznám z roku 2009 z Alpaťáku, ale vtedy sme ho išli z opačnej strany od Bormia a jeho 48 zákrut sme preleteli v zjazde. Teraz som len dúfal, že nebudú všetky očíslované, to zas bude depka, bóže ešte 40, bóže ešte 30 ... Samozrejme boli, ale naopak ku koncu ma motivovali, jupí už len 20, jupí už len 10 ... :-) Začiatok bol naozaj mierny, tuším iba cca. 4-5%, ale aj tak som musel ťahať o kolečko ľahší prevod, ako som zvyknutý. Nechápal som prečo, ale nič som s tým nevedel spraviť. A sklon postupne gradoval, prechádzali sme okrajom dediny, v ktorej som niekde vzadu videl kostol, serpentína doprava, serpentína doľava a jeho veža bola zrazu na úrovni mojich očí. To nemohlo byť s kostolným poriadkom :-) A predsa som tu zažil aj drobnú erotiku, dievčina opovrhla zavlažovaním vinohradu, teraz oprela bicykel o frajera a sólovo nám otrčila holú prdel. Toto sú momenty, ktoré ženám naozaj nezávidím. A nejde o ten striptízek, ale keď som videl, ako si čupla medzi dlhé suché steblá trávy, brrrrr, určite detailne precítila slovné spojenie „osina v zadku“ :-) Vymyslieť tak nejakú pomôcku, s ktorou by aj ženy mohli postojačky bez stiahnutia gatí očúravať živé ploty, to by mohol byť biznis za milióny. Zopár nápadov už mám, dobrovoľníčky môžete sa mi začať hlásiť na testovanie prototypov :-)

04Vzdialenosti medzi zákrutami boli ešte dosť veľké a väčšinou sme išli v lese, ten ale postupne redol, až sa mi otvoril výhľad na parádne záverečné cik-cak serpentíny. Na ráme som mal nalepený profil s niekoľkými údajmi podľa roadbooku a pozerám, že nejak mi tie čísla nesedia, podľa tacháča som mal byť už kúsok pod vrcholom. Až večer na hoteli som zistil, že pri nastavovaní nadmorskej výšky som na compe nechtiac prepol profil cesťáku na horák s väčším obvodom kolesa a prejdené kilometre nesedeli so skutočnosťou. Vrch kopca som síce videl, ale zbytok trasy som išiel naslepo ako Janko bez Marienky stratený v lese :-) Sklon bol už stále okolo 7-8-9%, najviac sa mi nakoniec zapísalo „iba“ 13%, serpentíny sa zhustili a kým predtým som ich prechádzal bez špekulovania, teraz som si už čo najviac nadbiehal a tešil sa z tých pár metrov, ktoré som potom išiel v zjazde. Panebože, to čo je za štýl? Takto som jazdil na prvých Dolomitoch, to som mal ale ešte mliečne zuby :-) Nepríjemne ma tiež začali bolieť tricepsy a najmä chrbát, ani toto som už nezažil roky. Pridal sa aj hlad, ale mal som podozrenie, že ak sa jednou rukou pustím a siahnem do vrecka, okamžite padnem na držku. Viacerí okolo mňa tlačili gély, iní stáli v zákrutách a oddychovali alebo pokojne jedli, ale tomuto veľmi nefandím, cyklista jazdí, nestojí :-) Okrem toho, vrchol s občerstvovačkou sa už zdal byť na dosah ruky, toľko vydržím. Potom prišla serpentína č. 4 a zlatý klinec večera, alebo skôr do rakvy, gigantický kŕč do ľavého stehna. Posledný rok som problém s kŕčmi šťastnou náhodou vyriešil, ale Stelvio je Stelvio a nakoniec som v serpentíne č. 3 musel zastaviť aj ja a naliať do seba dávku magnézia. Našťastie som si ho zobral, pôvodne som chcel machrovať, že už nepotrebujem :-)

05Občerstvovačka bola až 2 zákruty za vrcholom a pokúsil som sa na nej minimalizovať vzniknuté poškodenia. Ľavý stehenný sval bol podľa bolesti odtrhnutý, tak som aspoň čo-to zjedol a pustil sa do zjazdu s tým, že takto zdemolovaný radšej pôjdem piánko. Zjazdy si väčšinou užívam, tento vôbec. Najprv som znova poriadne vymrzol, potom ma za odbočkou do Švajčiarska nepotešilo ďalšie krátke stúpanie. Nasledujúce klesanie bolo miernejšie a najviac ma trápil boľavý chrbát, takže celý čas som sa preťahoval, vykrúcal, prehýbal ... a takto som dorazil až na rozbočku dlhá – krátka. Dlhá pokračovala po Švajčiarsku a mala 168 km, ale výškovo iba o 300 m viac a náročnejšia bola len dĺžkou. Krátka odbočila doprava, zastavil som, vyzliekol vestu a návleky, aplikoval zopár chiropraktických hmatov, úzkou cestičkou sa dostal na hlavnú a v miernom klesaní vrátil do Talianska. Chvíľu som išiel v skupinke, chvíľu sám, potom s dvomi chalanmi, tí ale zastavili na občerstvovačke a za ňou nasledovalo peklo, horšie ako 2 Stelviá dokopy. Okolo 20 km stále do kopca a v pamäti ich mám uložené iba hmlisto, tak nasledujúce riadky berte s rezervou. Najprv som vystúpal úzkymi uličkami nejakého mestečka a na jeho konci odbočil na cestičku cez lúky. Bolo už hrozne horúco, na priamom slnku mi comp ukazoval 38 stupňov a opakujem, stále do kopca, iné číslo ako 7% som snáď ani nevidel. Keď som konečne vyliezol na hlavnú cestu a vyzeralo to na rovinu alebo klesanie, už ma babizňa v žltej usporiadateľskej veste naviguje do ďalšej strmej uličky. Vylámal som aj tú a na hlavnej naozaj začal zjazd, nahodil som veľkú pílu a už po pár desiatkach metrov som ledva stihol zaflekovať a zhodiť na malú, keď mi dvaja žltí hajzlíci ukazujú „nono chlapče, ťahaj sem do uličky“, do kopca a pre istotu aj po dlažbe :-)

06Už ani neviem ako, znova som sa dostal na nejakú lúčno-lesnú cestu, ktorá bola vylepšená aj viacerými 8-10%-nými brdkami. Niektorí na nich v tieni stromov zastali, oddýchli si, predbehli ma a na ďalšom si to zopakovali. Ja som išiel nonstop, ale to sa už ani nedalo povedať, že som ťahal do štvorca, boli to samostatné úsečky. Zásek pravou nohou, pol sekundy oddych, zásek ľavou nohou. Takto som sa presekal do ďalšieho mestečka a prešiel popri poslednej občerstvovačke, za ktorou ma mladá šikovná žltá vestička odklonila na regulárny cyklistický chodník, vedúci pod lesom po opačnej strane Lago di Resia, ako sme išli ráno. Tu už bol terén zvlnený, viac v klesaní s niekoľkými brdkami, znova fúkal aj studený protivietor, ale v kryte za stromami veľmi nevadil, kiteboardisti si ho na jazere užívali viac. Koniec chodníka bol kúsok po šotoline, vošiel som do Resie, vystúpal na lúku a už som vedel, že odteraz pôjdem iba v zjazde. Na hlavnej sa za mňa zavesil jeden chalan, ale keď pochopil, že sa už gúľam iba zotrvačnosťou, zobral ma do háku. O chvíľu nás predbehli ďalší dvaja a takto v pohode som sa za nimi doviezol až do cieľa. S myšlienkou, že ma ešte čaká 8 km stúpanie k penziónu, ktorý bol od hlavnej cesty na ďalšom prudkom kopci a k izbám sa vchádzalo odzadu, takže som barák musel obísť a posledných 20 metrov malo 12%. No nič, polka trasy na poštárovi, dojazd musí byť tiež :-) Ale mám aj jednu pozitívnu správu, som v oficiálnom videu „Aftermovie“, približne 1 sekundu, ako na občerstvovačke na Stelviu odchádzam od stola s kúskom pizze. Aj keď asi len preto, že vedľa sa cicuška skláňa k stolu a v rozopnutom drese ukazuje podprdu. Ešteže kameraman nebol schovaný v tej vysokej suchej tráve, to by bolo iné videjko :-)

07Rozmýšľal som, prečo som takto totálne vydochol, až tak zlú formu nemám. Síce neviem natrénovať 20-kilometrové kopce, ale to ani nie je treba a keď som za sebou pospájal tie naše krátke karpatské, nemal som problémy. Možno zaúčinkovala nejaká záhadná kombinácia nadmorskej výšky, skorého vstávania, zimy, tepla, hladu, pocitu stratenosti, kozmického žiarenia ... :-) Prvý pocit býva zvyčajne najsprávnejší a po príjazde do cieľa mi hneď napadlo, že na takéto preteky už jednoducho nemám, môžem trénovať, koľko len chcem. Takže moje plány do budúcnosti sa rozpadli ako ľavé stehno a toto je možno posledná reportka, maximálne budem jazdiť na Leitha.Bergu. Vlastne veď comp mi jasne naznačil, aby som presedlal na horák a začnem sa prevážať iba po hrádzi medzi bufetmi. A ak mi to pôjde, dám aj nejaké MTB preteky pre začiatočníkov. Neviem prečo, už pár rokov dostávam newslettre zo Salzkammergut Trophy, tie budú určite ľahučké a keby nemali štart už budúci víkend, hneď by som sa prihlásil :-)

Video: https://youtu.be/VfRWgaRN36Y

Oficiálne výsledky:

Odjazdená trasa:     120 km
Nastúpané:              3000 m (comp 2768 m)
Čas:                         6:47:53 h. (comp 6:21:03)
Maximálka:              72,82 km/h
Poradie:                  771 z 1101 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 175 z 295

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 579

Leitha.Berg Radmarathon 2023

01Dnes to od rána vyzeralo na krásny letný deň. Už na štarte bolo horúcich 7 stupňov, na lícach ma sem-tam pošteklili osamelé snehové vločky, ale nočnú 20 centimetrovú nádielku stihli cestári odpratať a iba na vrchu obidvoch stúpaní boli nafúkané menšie snehové jazyky. Teraz už bolo úplné bezvetrie s rýchlosťou 30 km/h, neskôr sa zdvihol mierny 60-kilometrový vánok, ale príchod orkánu vyveštili čarodejníci zo SHMU až na podvečer, takže preteky prebehli v príjemnej atmosfére. Ešte začiatkom mája som si takto nejak predstavoval úvod tejto reportky, našťastie už naozaj bolo pekne a miesto pohladenia od snehových vločiek ma prefackal pocit zodpovednosti. Uvedomil som si totiž, že tieto svoje cyklistické bájky píšem už pomaly 20 rokov a ak sú medzi vami pamätníci, ktorí ich čítate od začiatku, pri každej si možno hovoríte „Dnes to konečne vyjde, zrejme nie na bedňu, ale aspoň bude makať a neurobí hanbu“. Lebo veď nádej umiera posledná, aktuálne asi tak o 1 odstavec nižšie :-) Krátkych 80 km je na splnenie takéhoto predsavzatia ideálnych, odštartoval som ako raketa, zo zadných pozícií preskakoval z jedného balíka do druhého, dral sa do úniku, za mnou medzi lídrami aj domestikmi vypukol chaos a panika a asi po kilometri ma dobehli. Nie rýchlejší cyklisti, ale objektívne prekážky, čo v normálnej reči znamená: Kto mohol za to, že ja som nemohol, lebo inak by som úúúrčitééé mohol :-)

02Boli dokonca 3 a prvá nádherne romantická - moja láska k cyklistike. Keď bolo konečne pár pekných dní, od radosti som jazdil ako drak, aj keď som vedel, že pred nedeľou by som si už mal dať trochu oddych. Neviem, ako v ostatných častiach Slovenska, ale tu u nás vo Fúkankove bolo nonstop tradičných 30 km/h a to ma dokáže zničiť a najmä otráviť viac, ako najstrmší kopec. Takže nohy ešte stále unavené a k tomu sa pridal problém č. 2 - dieselgate :-) Raz som tuším zo srandy písal, že kým sa dostanem na prevádzkovú teplotu, musím prejsť aspoň 100 km, až také zlé to nie je, ideálne 10 - 20 km vo svojom tempe, potom od 30 do 60 podávam maximálny výkon, ktorý okolo 70 - 80 km prudko padá k nule. Ani neviem, či moderné „dízle“ treba žhaviť, ale tak ja som ešte socíkový :-) No a tretí prúser má asi na svedomí Bill Gates. Videli ste film Piaty element? Na jeho začiatku hlavnú hrdinku Millu Jovovich vytvoria v rafinovanej inkubátorovej 3D tlačiarni, pekne postupne kosti, nervy, svaly atď. Neviem koľký element som ja, ale keď ma takto vyrábali, tak pri svaloch nejaký zlomyseľný ajťák zaklikol možnosť „šetrenie tonera“ a napríklad kým vy všetci máte na stehnách kvadricepsy, ja iba monocepsy. A lýtka? Dlhodobo zápasím s myšlienkou, že sú iba hoax a v skutočnosti vôbec neexistujú :-)

03Iste uznáte, že proti takýmto pekelným silám sa nedá bojovať, napriek tomu som natiahol žlto-modrú zbroj a išiel do toho. Na štarte som stál približne v polke balíka a chalan predo mnou nevedel naskočiť do pedálov, tak ma trochu zablokoval a naozaj som musel poriadne zabrať, aby som preskákal do dobrej skupiny. Ale nohy sa mi nerozpadli už po kilometri, asi až po 2 a pol, lebo prvé stovky metrov boli dole kopcom :-) Zubami-nechtami som sa nejak udržal až pod prvé stúpanie a v ňom som drel ďalej, aj sám som bol z toho prekvapený. V najstrmšej časti má tento kopec 7-8% a ja som stále išiel o 2-3 zuby ťažšie prevody, ako by som mal zaradené na bežnom tréningu, lial zo mňa pot, pritom budík ukazoval iba 20 stupňov, boli to zvláštne, doteraz neznáme pocity. Buď som v Matrixe, alebo na mňa lezie nejaká exotická choroba :-) Upokojovala ma len myšlienka, že v ďalšom kole sa tu už určite takto blázniť nebudem. V zjazde nie sú žiadne zákernosti, tak som ho dal bez mozgu, pod ním sme vytvorili 4-člennú skupinku, chvíľku som potiahol aj špicu a vtom prišla štvrtá nečakaná prekážka – plazáčik v najbližšej dedine. Medzi mnou a predposledným sa začala zväčšovať diera, našťastie vraj na každú existuje záplata, nejak som sa zmátožil a dokázal dotiahnuť späť. Neskôr nás predbehla väčšia skupina, všetci sme skočili do háku a odviezli sa pod druhý kopec. Cestou ešte boli 2-3 plazáky a na každom som musel zabojovať, ale podarilo sa.

04Dlhší čas som sa viezol aj za chlapíkom, ktorý miestami točil dosť ľahké prevody a myslel som si, že je už tiež na hrane a snaží sa zachrániť kadenciou. Často sa jednou alebo druhou rukou hrabal pod kolenami a až po chvíli som si všimol, že ide na parádnom retro plecháči Moser, 7 kolečiek, páky od prehadzovačiek na ráme a musel priebežne dolaďovať prešmyk, aby mu nešúchala reťaz. Pripomínal mi môjho starého Šírera, ešte aj farbu mal podobnú modro-fialovú, až sa mi slzy tisli do očí :-) Možno aj vďaka tejto spomienke sa mi druhé stúpanie išlo celkom dobre, je kratšie aj miernejšie a snažil som sa byť na vrchu v skupine, lebo v klesaní treba skoro stále ťahať a to som nemal v úmysle ani omylom. Zavesil som sa za 2 chalanov, ktorí mali stehná aj lýtka, preleteli sme zjazdom a na odbočke na hlavnú cestu ma prekvapil nový kruháč. Nebudem klamať, o našich cestároch nemám veľmi dobrú mienku a rakúskych som vždy vychvaľoval, ale toto čo spravili, hrboľatý asfalt ako v poslednom zapadákove. Moje hrkotajúce kosti to trochu rozhodilo a zase som musel sťahovať dieru, potom prišiel dedinský plazák povedľa cieľovej rovinky, ale za ním som sa znova dostal do skupiny, cestou sme naberali pomalších a skákali do háku rýchlejším a druhý nájazd do prvého kopca sme začali ako dosť veľký balík.

05A neuveríte čo sa stalo, ja som stále lopotil ako kôň! Možno má ten dieselový motor aj svoje výhody, celé stúpanie som dokázal držať rovnomerné tempo a čo sme mali podobnú výkonnosť, na striedačku sme sa predbiehali a ťahali tým dopredu. V najprudšom úseku som dobehol Mosera a pochválil som mu bicykel, na čo mi niečo odpovedal anglicky. Priznám sa, na cudzie jazyky som trochu kreténko, nerozumiem ani Chorvátom alebo Poliakom, ako-tak východniarom, a ako bol zadýchaný, ani výslovnosť nemal najlepšiu a nič som nepochopil, tak som len súhlasme zahmkal. Na chrbte mal zeleno-žlto-červenú vlajku, ako majstrovský dres, ale nevedel som ju priradiť, myslel som Estónsko, doma som pozrel, že podobnú má Litva. A tak keď sa pred koncom kopca zas objavil vedľa mňa, vybafol som naňho s čistým oxfordským prízvukom Where are you from? Upper Austria. Čože? Ty si rakušák? Hneď som prešaltoval do nemčiny, ktorá je tiež z roka na rok tragickejšia a trochu sme pokecali. Je to jeho prvý a jediný bicykel, má ho 35 rokov a toto sú iba druhé preteky. Tento rok? Tento rok aj celkovo. No reku, nikdy nie je neskoro začať :-) Ešte mi prezradil, že doteraz behával, ja som to tiež raz skúsil, ale kolená ma upozornili, že to nie je najlepší nápad. Na to sa len pousmial, že jeho kolená to povedali tiež :-)

06Vedel som, že do plazáku po zjazde musím prísť s takou rezervou, aby ma znova neutrhli, tak som mozog úplne zahodil a vyšlo to. Vytvorili sme skupinku a keď nás predbiehali rýchlici, čakal som, že sa plynule zahákneme, ale Moser zareagoval neskoro a vzniknutú medzeru už nemohol stiahnuť, asi mu predsa chýbali skúsenosti. Po pár kilometroch nás prežehlili šinkanzeni a vyštartoval za nimi iba „rovinár“, chalan, ktorému som v kopci vždy utiekol, ale na rovine bol omnoho lepší a nikdy nemal problém sa vrátiť. Skočil som mu do háku, ale hentí borci boli prirýchli aj na neho, tak sme sa niekoľko kilometrov vetrali vo dvojici, párkrát prestriedali a vrátili späť. Takto sme prišli do druhého stúpania a v ňom som zaregistroval zrzku, ktorú som aj s „jej dcérou“ porazil v epickom špurte v roku 2016. Spoznal som ju podľa vlasov, nechápem, ako ten červený kučeravý výbuch dokáže vpratať pod prilbu :-) Aj keď som gentleman, na vrchu som jej bez rozpakov zapadol do háku a nechal ju ťahať, síce nemala stehná ani lýtka, ale tak zase mala magnetický zadok :-) Aby som to upresnil, aj tak mala stehná a lýtka lepšie ako ja, no a zadok na 100% :-) Pocit menšieho zahanbenia som vyriešil tým, že na špicu sa opäť prepracoval rovinár, neskôr ďalší chalan a v tandeme vedľa zrzky som vybehol na hlavnú cestu. Prejazd kruháčom som si už postrážil a ju ten druhý chlapík počkal, možno manžel, to som zvedavý, akú posilu si na mňa zavolá nabudúce. Navrhujem peknú pomalú kamošku, od tej sa len ťažko odtrhnem :-)

07Zaradil som sa na štvrté miesto, po vjazde do dediny sa chvíľu opäť zľahunka stúpalo a čo nevidím, zase medzera. Chlapci na Eurosporte by to znalecky okomentovali, že si pred dojazdom nechávam „špurtérskeho odlepa“, ale nebola to pravda. Fakt som nevládal, na zrýchlenie som už nedokázal reagovať a do cieľovej rovinky som odbočil ako desiaty. Inak tento nový dojazd sa mi veľmi páči, má cca. 300 m, sklon asi 3-4% a za normálnych okolností by som vystrelil zo sedla a trhal asfalt. Teraz som musel ostať sedieť, ale aspoň som sa snažil držať akú-takú rýchlosť. Pri poslednej účasti som tu šprintoval vo dvojici, tiež sme začali hneď odspodu a pamätal som si, že ku koncu mi poriadne stuhli nohy. A teraz asi v polke rovinky vidím, že po milimetroch dobieham Mosera a kúsok pred ním aj zrzku. Ochochóóó, to ma namotivovalo, aby som predsa odlepil riť od sedla, trochu zašprintoval a potom znova posediačky predbehol obidvoch aj ďalších troch. S tým posledným to bolo na cieľovú fotku, podľa výsledkov iba o 2 stotinky. Karkulka pardóóón, ale po toľkých sklamaniach diváci bažili po krvi a v tejto rozprávke musel zvíťaziť vlk :-) Milí diváci, vydanie ďalšej rozprávky, v ktorej Duško celý čas hrdlačí ako otrok, bude zas až o takých 20 rokov. Jej hlavná zápletka – ako sa vyštverať do sedla bez únavových zlomenín :-) Ešte posledná vec, po odovzdaní čipu som si ako darček mohol vybrať tohtoročnú modrú osušku alebo minuloročnú červenú. Páčila sa mi modrá a až pri návrate k autu som si všimol, že všetci s červenou vyfasovali aj fľašu vína. Jak som blbý, čo? :-)

Video: https://youtu.be/4j93jC790pI

Údaje z compu:
Odjazdená trasa:      76,58 km
Nastúpané:               901 m
Čas (oficiálny):          2:32:07 h.
Priemerka:                30,05 km/h
Maximálka:               62,80 km/h
Poradie:                   164 z 255 klasifikovaných mužov, v mojej vekovej kategórii 22 z 37

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 703

Trnava-Rysy 2022


20220707_064730.jpgTento rok sa mi nejako nedarí najazdiť potrebné kilometre. Ani na Jasnú som kvôli tomu nešiel. Tu v propozíciach píšu, že na TT-RYSY treba mať aspoň 2000km odjazdené. Tesne som to splnil. Dal by som to aj s menším počtom odjazdených kilometrov ale potom to už nie je taká zábava jazdiť. Skôr organizované trápenie.


  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 1594

Kärnten Radmarathon 2022

01Na týchto pretekoch som bol aj v roku 2015 a zapamätal som si z nich 3 dôležité fakty - horúce počasie, ťažké kopce a pekné baby. Teraz sa pri počasí schyľovalo k zmene a predpovede vytrvalo hlásili dážď, našťastie tieto tipovačky rakúskych meteorológov sú rovnako (ne)úspešné ako tých našich a znova bolo horúco, vlastne až prihorúco. Tie zvyšné 2 parametre by som aktuálne radšej zmenil na pekné kopce a ťažké baby, lebo väčšinu tréningov som mal iba do cca. 60 km a poriadny kopec som do polky mája ani nevidel, takže pri súčasnej forme okuknem cicušky iba tak na štarte :-) Starí cyklistickí bardi síce tvrdia, že kopce sa dajú natrénovať aj v protivetre na rovine, ale nejak som to nepostrehol. Pritom v poslednej dobe fučí požehnane, ako hovorieva komik zo SHMU, na juhozápade mierny do 30, v nárazoch do 60 km/h. Tridsiatkou je mierny, čooo? Pánko asi nie je cyklista, že? :-) Výrazná zmena ale nastala v propozíciách pretekov, spúšťačom bol smrteľný úraz jedného účastníka pred niekoľkými rokmi, potom bola akcia nejaké obdobie zrušená a vrátila sa v bezpečnejšom formáte, keď sa čas meria iba v 3 stúpaniach a zvyšok trasy sa môže ísť voľne, dokonca pod hrozbou DSQ sa nesmie prejsť rýchlejšie ako za 3:30 h. Tomuto som okamžite prispôsobil svoju taktiku s krycím názvom „bufet“, kým minule som dokončil iba „na morál“, teraz použijem sofistikovanejšiu metódu a pôjdem „na skúsenosti“. Preložené do laickej reči – na rovine a v zjazdoch bufeťácky, hore kopcom to inak ani nepôjde a hlavným tromfom bude bezbrehé hodovanie na každej občerstvovačke :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 1686

Sereďmaratón 2022 alebo ako Sulík nenakúpil bezvetrie

Priestor štartu
Každý rok sa snažím čo najrýchlejšie sa pripraviť na tento pomerne skorý cyklomaratón. Chcel som napísať amatérsky ale posledné ročníky mám dojem, že to čo tam jazdí, by sa v pohode uchytilo aj v nejakom kontinentálnom klube. Po dvoch rokoch Covidu a po ukončení hokejovej sezóny (apríl) som do štartu stihol naklepať 1000km plus nejaké kopčeky. Na nejaký dobrý výsledok to asi nebude ale určite prežijem! A dúfam, že sa nezrúbem alebo sa niekto nezrúbe na mňa. S Mišom máme rovnaké očakávania. :-)

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2890

Po cestách SNP alebo Martinský cyklomaratón

IMG 1774Od roku 2017 kedy som mal vážnu nehodu na biku som sa akosi nedostal na klasické cestné preteky s hromadným štartom. Prvý rok som sa dával dokopy, klúčna kosť sa zrastala len pomaly, tak som dal len ružinovskú časovku, samozrejme potajme.

  • Napísal: Roman Rybanský
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2154

Mamut Tour 2021

01Ako sa dá po minuloročných „suchotách“ čo najcoolovejšie zahájiť pretekárska sezóna? No predsa lovom na mamuta, veď keď to bol hit v dobe ľadovej, určite bude aj v dobe covidovej :-) Vybral som si strednú trasu 136 km / 2385 m s pocitom, že by som ju mal bez problémov zvládnuť, akurát ma trochu vyrušoval 20%-ný úsek, ktorý čakal na 70-tom kilometri. Formu mám od tej otztalerskej dosť ďaleko, ale nie je úplne zlá a keď som si vyskúšal naše karpatské krpále vrátane Račianskeho Mortirola, Medených hámrov a toho „grcáku“ popri lanovke na Kamzík, s prižmúrením oka môžem povedať, že som ich zvládol so cťou. Samozrejme nie všetky počas jedného tréningu, to by som asi prišiel o kytičku :-) Nikde som o tom kopci „cez Grapy na Bukovinu“ nezistil podrobnejšie informácie a dúfal som, že 20% má len krátka stojka a zvyšok bude v pohode, tak snáď mi táto forma bude stačiť. Toľko teória, poďme k realite :-) Pamätníci, ktorí sledujú moju závratnú pretekársku kariéru od úplného začiatku si za tie roky určite všimli, že prvá polka reportiek boli tragikomédie, potom sa výkonnosť mierne zdvihla na úroveň B-čkových road movies a vrcholom bol thriller na otzim. Dúfal som, že v tomto žánri sa nejakú dobu ohrejem, ale sviňa život je vraj sínusoida a snáď nepokazím prekvapenie priznaním, že na týchto pretekoch som sa strmhlav vrátil k svojim koreňom :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 2770

Dupľovaný Karpaťák 2020

01No do kelu! V trochu ostrejšej verzii mi táto myšlienka preletela hlavou ako reakcia na Jožov návrh, že ak na štart Karpaťáku do Pezinka pôjdem na bicykli, môžeme ísť spolu. Kto nepoznáte Joža a nechápete moje zdesenie, prečítajte si reportku z r. 2018 z jazdy s Romanom a iba vymeňte ich mená, zážitok býva zvyčajne úplne rovnaký :-) V ešte staršej reportke z Eddyho Merckxa 2008 si Ivan robil srandu z Rasťa, že pri jazde „funel ako kotný jež“ a aj keď Jožo nenasadil nejak extrémne vysoké tempo, pri kruháči v PK som zastavil v podobne požehnanom stave. Čakal tam už športreporťácky créme de la créme - Emil, Ďuri, Vlado, Medo a na poslednú chvíľu dorazil aj Rasťo, na smrť unavený z práve ukončenej dovolenky. Vyrazili sme smerom na Šenkvice a už na prvom plazáku sme sa inštinktívne zoradili do vláčika za Medom, ktorý prišiel na e-bajku a ťahal nám špicu ako vodič derny dráharom. Akurát že na rozdiel od tých piadimužíkov je Medo chlap ako hora a vytvoril taký vzduchový tunel, že chvíľami za nami hákovali aj menšie kolóny áut, asi šoféri jazdiaci na spotrebu :-) Zo Šenkvíc sme cez ďalší kopec popri vinohradoch pokračovali do Vištuku, keď nás tesne pred jeho vrcholom prekvapil výstrel. Domorodci Rasťo s Jožom bez mihnutia oka pokračovali ďalej v domnienke, že vinohradníci plašia škorce, ja ako chlapec zo skazeného veľkomesta som hneď vytušil prestrelku miestnych gangov Pinot Noir Angels a Chardonnay Bandidos. Alebo možno defekt, čomu nasvedčovalo Vladove predné koleso na ráfiku a neskôr aj duša, rozčesnutá na 20 cm ako po stretnutí s Jackom Rozparovačom. Pomohli sme mu s výmenou, ale nová duša mala príšerné hviezdne maniere, pri odmontovaní pumpy vždy vypľula aj ventil a trucovito syčala „Jááá nikam nejdééém, videla som, čo sa stalo kááámoškééé, móóóžete mi fúkať práááškovýýý ...“ :-) Našťastie niekto mal pumpu bez skrutkovacieho nástavca, Vlado ju ňou umravnil a mohli sme pokračovať v spanilej jazde.

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3522

Jasná 2020

IMG_20200725_123633.jpgAsi sa pýtate
čo to mám s hlasom,
dávno som nebol happy
ale už zasa som.

Aj takto by sa dal z môjho pohľad parafrázovať tento ročník Bratislava Šamorín-Jasná textom Kuka z HS.

  • Napísal: Robert Juhás
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3514

Časovka na Zošku 2020

01Milí moji verní čitatelia, mám pre vás vynikajúcu správu, som naspäť v akcii :-) A pre tých ostatných - viem čo som sľúbil v poslednej reportke, ale je mi ľúto, tak ľahko sa ma nezbavíte. Som v tom ale úplne nevinne, drel som na intenzívnom tľapkacom sústredení, len aby som bol čo najlepšie pripravený na štart svojej volejbalovej kariéry, napriek tomu ma z každého klubu vykopli hneď po prvom zápase. A všade z rovnakého dôvodu, vraj síce mám veľmi šikovné ruky, no dievčatám nimi narušujem koncentráciu. Dokonca aj protihráčkam, na ktoré zaúčinkovalo celoživotné prekliatie všetkých nás cyklistov, akonáhle sa nastrelíme do „guľotlačiek“, stávame sa neodolateľnými :-) Toto je trochu aj moja vina, lebo ani náznakom som nespomenul, že tá impozantná hrča, od ktorej nedokážu odtrhnúť oči, je iba rafinovaná ochrana proti otlčeniu „zvončekov“ a s realitou nemá nič spoločné. Nakoniec sa z toho vyhadzovu aj trochu teším, lebo všetky zápasy sa podobali životu na základnej škole, keď on je do nej a svoje sympatie jej prejavuje ťahaním za vlasy a kopancami do brucha. Akurát tu to bolo naopak, spoluhráčky aj súperky sa snažili upútať moju pozornosť tým, že pri každom servise alebo smeči som schytal bombu rovno do hlavy, mozog mi v nej poletoval ako kocka ľadu v šejkri, aj s rovnakým cinkavým zvukom, a nemať na hlave prilbu, fakt neviem, či by som ešte dokázal napísať takúto zmysluplnú reportku :-) Ale aby som dievčatá iba nekritizoval, dokážem sa vcítiť do ich romantických duší a rozumiem ich pohnútkam. My cyklisti sme schopní podávať kvalitný výkon nepretržite niekoľko hodín a počas nich absolvovať viacero vrcholov, je preto pochopiteľné, že v ženskom svete sme žiadaným artiklom :-)

  • Napísal: Dušan Hodúr
  • Rodičovská kategória: Reportka
  • Kategória: Cestná cyklistika
  • Návštevy: 3856
  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Dreiländergiro 2023

Cestná cyklistika 25-06-2023

Priatelia, podľa článku 69 mediálneho zákona vás musím dopredu upozorniť, že táto reportka nie je vhodná pre maloletých a citlivé povahy. Nebojte sa, nikoho som nezahlušil ani neprežil žiadnu div...

X-bionic Jasná 2023 a späť

Cestná cyklistika 17-06-2023

Jasná po ročnej prestávke Časy, kedy som pociťoval nervozitu pred štartom tejto slovenskej cykloturistickej kultovky sú už dávno za mnou. Pre niekoho výzva, pre niekoho príležitosť si zajazdiť s kama...

Leitha.Berg Radmarathon 2023

Cestná cyklistika 28-05-2023

Dnes to od rána vyzeralo na krásny letný deň. Už na štarte bolo horúcich 7 stupňov, na lícach ma sem-tam pošteklili osamelé snehové vločky, ale nočnú 20 centimetrovú nádielku stihli cestári odpratať a...

Optimálna zostava na cestný bicykel pre …

Športovec používa HW SW 31-07-2023

Pôvodne tento článok mal byť recenziou modelu Garmin Edge 840. Avšak som si uvedomil, že skutočný a zásadný zmysel moderného trénovania na bicykli nestojí na jednom zariadení. Tak popri odhalení ...

Garmin ClimbPro 2 darček pre vrchárov

Športovec používa HW SW 13-04-2023

Spolu s uvedením modelov Garmin Edge 840 a Garmin Edge 540 na trh, prišla zároveň aj nová verzia obľúbenej funkcie ClimbPro. Zatiaľ je len na týchto prístrojoch, ale čoskoro sa rozrasti...

Nová vlajková loď cyklopočítačov Garmin …

Športovec používa HW SW 17-03-2023

Koncom jari 2022 bol uvedený na trh najvyšší model Garmin Edge 1040. Oproti predchodcom bol v každej oblasti prepracovaný a ako nový majiteľ som vyskúšal, či sa z tohto modelu stala nová vlajková loď...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 31-07-2022

Ďakujeme všetkým  za účasť. Rok 2022 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2022 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 19-03-2022

  Po Dvoch rokoch pokračujeme! Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdola...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.   ...

next
prev

Banner new