Neštich 2002

Preraziť konečne svoj bradatý rekord z 99 roku. Vtedy som mal za sebou necelý rok dosť aktívneho jazdenia so svojím prvým horským bikom. Zelenáč (to ako ja) sa vtedy jedného krásneho dňa vybral na preteky a urobil si tam základný čas 25:49, ktorý sa mi doteraz nepodarilo prekonať. Nechápem. Takže teraz po dosť bohatej sezóne, by sa s tým už hádam patrilo čosi urobiť. Síce som sa minulý rok zastrájal, že pre to urobím čokoľvek, vrátane nasadnutia na cesťák, ale potom som si povedal, že by to nebolo úplne fér. Tak som sa vrátil k myšlienke, že rekord sa má prekonávať na rovnakom náradí. Teda na horáku.

Cez týždeň ma Dušan V. mailom strašil, že rosničko ujo Ilko hlási dážď. Pesimista.
Je prvá septembrová sobota ráno a vonku je parádne, počasie. Slniečko, primeraná teplota, vzduch, lepšie to už byť nemôže. S JK sme sa vybrali ráno o pol deviatej na Biely kríž v rámci rozcvičovania sa na časovku. Odtiaľ dole, na štart. Tam len vravím, že som urobil v zjazde 60 km/h. Keby mi to išlo takto aj hore, možno by som aj urobil rekord trate. Ktovie?

Juro sa už smeje na nás s Tomášom na prezenčke. My sa ešte len chystáme a Rasťo machruje s novým foťákom. Už dávnejšie ho plánoval kúpiť. To som zvedavý na fotky. Ľubo Drahoš púšťa pri prezentácii kočky, vrátane tej svojej pred seba v rade. Aj sa ho pýtame, či si takto robí motiváciu. Alebo si stavia míľniky. :-) Tomáš ho varuje, aby sa ho nesnažil predbehnúť. Skrátka, bolo veselo. Asi to robí to skvelé počasie. Vyfasoval som štartový čas, číslo, horalku a pero. Aj sa s novým perom chválim Jurovi a ten sa ma pýta, či mi už to moje nepíše.
Na štartovom parkovisku je naozaj dobrá nálada. 10 hodina sa pomaly, ale isto blíži. JM, JK a Tomáš sa išli rozjazdiť a po chvíli aj ja. Radšej klídek a piánko. Veľmi som si nechcel prepínať natiahnuté väzivo na kolene, takže aspoň tak trochu, aby som zahrial nohy. Vyšlo mi to časovo celkom dobre. JM s Tomášom už sú na trati a na štarte stojí JK. Za ním idem ja. Juro teda odpichol a posúvam sa na štart.

Otravujem usporiadateľa, aby ma roztlačil a keby sa mu chcelo, tak až hore, do cieľa. Ocenil by som to. No ha-ha-ha, zas nejaký chytrák. :-)
Odrátavam si čas sám a štartujem. Ide mi to dobre. Dokonca na stojáka. Potom konečne sadám a stíham JK. Vo vŕzgavom tempe sedačky šliapem hore. Postupne prestávam vnímať okolie a sústredím sa na dodržanie tempa. Jazdím tesne pod hranicou, keď mi už nebude stačiť dýchanie. Hlavne nech mi rýchlosť neklesne pod 13 km/h. Predbiehajú ma, predbieham ja, chaos jak sviňa. Zatiaľ priemerka kdesi na 14,2 a konečne sa blížim k altánku. To už bude koniec prvého trápenia. Ani zaboha to nejde rýchlejšie. Nevadí, skúsim sa dať v prvom klesaní nejako dokopy. Klesám a konečne chytám dych. Najbližšie mierne stúpanie mi ide lepšie ale mám obavy, ako to pôjde vo finále v slimáku posledných 200-300 metrov. Vidím na asfaltke nové namaľované šípky smerujúce doprava na meteostanicu. Keď už nie nový asfalt, tak aspoň nové šípky namaľovali organizátori. :-)
No jasné, za zákrutou na meteostanicu mi znovu skapína motor a pidlikám sa pomaly hore. Posledných 100 metrov som už išiel doslova na kyslíkový dlh.

Dorazil som do cieľa a zvalil sa kamsi do trávy. Vydýchal sa a konečne sa postavil na nohy. Strašne rád by som chcel vedieť čas. No ak som prekonal svoj osobák, tak to bude tesne lebo mi to bohvieako nešlo. Hore Rasťo fotí príchodzích, Tomáš s Jurom sú tu a práve prichádza JK. Pár minút po ňom aj Dušan. Keď došiel aj totálne mokrý Citrón, zberali sme sa dole. Všimol som si na jedných rajdoch pretekára nalepenú samolepku s medzičasmi na jednotlivých orientačných bodoch trate. No teda, podaktorí to teda berú ten Neštich naozaj do detailov. :-)
Na tejto trati som tuším ešte ani raz netrénoval. Vždy len naostro. Vlastne áno, raz, keď som na tejto časovke prvýkrát začínal. Chcel som si vtedy overiť, či to vôbec vyšliapem až hore.

Potom sme sa presunuli dole do depa. Tam už prebiehali prípravy na vyhlasovanie. Uplatnili sme si nápojové lístky a obaja Jurovia ešte k tomu párky s horčicú. Tombola začala a tak ideme pozerať, či niečo nevyhráme. Tri stolíky sa prehýbali pod nánosom tombolových cien. Ej veru, bude z čoho vyberať. Prvý vyhral a nabehol JM. Z Dubničáku asi chytil slinu či čo. Po chvíli som konečne chytil prvýkrát tombolu aj ja. Chachachá, to tuším minulý rok si zo mňa JK robil srandu, že mi pumpičku kúpi za vlastné, len aby sme nemuseli čakať až do konca vyhlásenia výsledkov ako mongoli na mäso v obchode. No a vybral som si práve pumpičku. Konečne bude mať každý bicykel jednu pumpu. Celá tá tombola bola vlastne úplná pohoda. Vytiahnu tvoje číslo a choď si vybrať, čo chceš. Tomu vravím efektívna tombola. No a ku koncu sa tá tombola zvrhla na takú \"chmatačku\" ako sa vtipne vyjadril speaker podujatia. To už postupne začali na info tabuli pribúdať časy pretekárov. Bol som pozrieť a najrýchlejší som videl 17 minút aj dačo. JM vraví, že pre tých, čo jazdia Neštich za 35-40 minút to musí byť riadna depka keď si pomyslia, že tento maník ide raz tak rýchlo ako oni.

Prichádza vyhodnotenie výsledkov. Trošku vyselektovali kategórie a dali väčší priestor teenagerom. No keď nastupovali na pódium, tak aj samotný speaker zapochyboval o veku víťazov. Aj časy mali nenormálne dobré. My len krivíme ksichty na schodíku . :-) JM vraví zdeptanému JK, aby sa nečudoval tým časom, tie decká majú 40 kilo aj s topánkami, to sa inak šliape do kopca.
Keď vyhlasovali víťazov našej kategórie a ich ešte nenormálnejšie časy, tak si už JM len povzdychol, že čo už na to má povedať?
"Aspoň mám doma dve pekné a zdravé deti." Tak veru.
To mi pripomenulo, neviem prečo, tento ruský vtip.

V moskovskom metre sa chváli moskovčan američanovi.
"Touto stanicou prejde každú minútu v smere východ-západ jedna vlaková súprava a v smere sever-juh jedna dokonca každú pol minútu.
Prejdú však dve minúty a zhodou okolností nič nejde. Američan na to škodoradostne upozorňuje moskovčana. Ten sa chvíľu nervózne obzerá, kedy už konečne niečo pôjde až nakoniec vybuchne.
"No dobre dobre, ale my nelynčujeme černochov"

Ja sa konečne na výsledkovej listine dozvedám, že môj bradatý osobák konečne padol. Síce len o pár sekúnd ale padol. A to sa ráta. JM sa dušuje, že na budúci rok sa pokúsi dosiahnúť môj dnešný čas. Už aicky tomu neverím. Časovku totiž vo veľkej miere ovplyvňuje počasie. Len tak si povedať nejaké predsavzatie je dosť o hubu. No veď uvidíme o rok. Hlavne sa treba modliť, aby rozhodne toto počasie vydržalo aj na Fatrana o týždeň. Nakoniec vyhlásili pretekára Igora Š. ako rekordéra trate. To je tých 17 minút aj dačo. Dobre som pozeral.

Tento ročník časovky na Neštich bol super vydarený. Úplná bomba. Teda nie, žeby ostatné ročníky boli o ničom, ale tento bol fakt skvelý. Pekné počasie, dobrá nálada, bohatá tombola, sranda, pohoda. Skvelá akcia, len tak ďalej. Čo viac si želať?
K odjazdeným tohtoročným akciám ho priraďujem pekne dopredu do virtuálnej vitríny.

Aby som nezabudol. A just si to znovu zopakujem. Urobil som si osobááááák. A rafinovane takticky iba o pár sekúnd, aby bol priestor ho znovu zlepšovať. :-)

p.s.
Večer mi zavolala Cykloduchna. Bola zvedavá aké to bolo. V noci mala žalúdočné problémy (šaratica efekt :-) a to ju úplne odradilo od tohtoročného Neštichu. Vraj od ľútosti plakala, aký fajnovú akciu musela nechať plávať. Nielen pre ňu, ale aj pre tých, čo sa teraz nezúčastnili, mám nasledovných pár riadkov utešenia.
Neplač Cykluduchna, tento ročník Neštichu bol totálne fiasko. Dodrbali čo sa dalo. Úplní neschopáci, babráci, hnoj, nepodarok a všade zmätok, chaos. Aj tombola bola naprd. Len suché rožky a nejaké papieriky. Proste kolosálny bordel. Časy klasicky úplne pohnojili. JK namerali napríklad takmer o minútu horší čas ako minule. To už je jasný dôkaz neschopnosti, že ani len ten poondený čas nevedia namerať. Čo už tí organizátori dnes posrali, to by bolo na knihu a nie na pár riadkov. Ej veru, Duchna, o nič si neprišla. Neplač. Nabudúce sa hádam polepšia. :-)