12.7.2003 - Rožňov pod Radhoštěm
Tak nakoniec padlo rozhodnutie ísť na Beskyd Tour. Ešte tak pred dvoma týždňami to vyzeralo, že nás pôjde dosť, ale nepriazeň počasia a ostatné záležitosti nakoniec zmenili zostavu tak, že sme štartovali nakoniec traja a aj to na krátkej trase. Milan Krajčovič a moja maličkosť sme sa rozhodli robiť garde Alenke Drahošovej ako jej domestici. Počasie bolo trochu bláznivé; deň pred bolo teplo a slnečno, ale v deň štartu sa nebo zatiahlo a očakával sa dážď. Štart bol o 8.30 v tesnom susedstve skanzenu v Rožňove a na obe trasy nastúpilo vyše 700 borcov. My sme sa takticky zaradili na koniec s cieľom pomaly a v pohode, ale isto sa drať dopredu;-)

Počuli ste už niekdo o Drásalovi? To je taký český Horal -115 km a 3500 výškových metrov (teda mne sa to tak zdalo z Bobovho rozprávania). Pokukoval som po ňom už minulý rok, ale na MTB preteky za hranice Slovenska som sa odhodlal vyraziť až tento. Keď som už spravil to rozhodnutie ( a mal som z neho trochu malú riťku), donútil som sa dokonca aj trochu trénovať, čosi s Bobom a jeho "kadenčným" tréningom, čosi sám pár krát do týždňa ráno pred robotou. Proste Drásal budil rešpekt. V minulosti som na dlhých maratónoch veľmi neoslňoval, dá sa povedať že moje skóre je v tomto ohlade dosť pošramotené a tak bolo treba začať konať.
Nakoniec som sa pridal k Bobovi a Citrónovi, obom namakaným dosť na to aby bolo jasné kto z nás troch bude kontrolovať pozíciu zozadu. Ale nevadí, moje heslo na dlhých je: zvíťazí každý, kto dojde do cieľa (v limite)

Netrpezlivo som sa tešil na Drásala, nech si s ním konečne vybavím minuloročný nevybavený účet. Odjazdený čas ma práve dvakrát nenadchol. Je pravda, že som nemal bike v poriadku a bolo dosť teplo. Kondička tiež nič moc. Ale aj tak.
Idem teda na druhý pokus. Problémy s bikom a kondičkou som už viac-menej vyriešil, ostáva len počasie, ktoré neovplyvním a ktoré môžu organizátori vybaviť.

V piatok poobede meškáme, stresujeme sa ale konečne makáme do Holešova. Na hraniciach pred Sudoměricami nám slovenský colník robí problémy. Asi ho vytočila Citrónová bezstarostná nálada. Berie papiere od auta a hrá sa na vysoko znepokojenú zložku štátu, teda orgánu. Už sme rozmýšľali, že žiadny Drásal nebude. Nervy si vydrásame už na hraniciach a zadarmo. Keď si colník Citróna dostatočne "vychutnal", vrátil doklady od auta tak sme rýchlo makali na českú stranu. Tam sme sa popýtali, čo máme urobiť s bikami, aby nám nerobili problémy pri návrate cez hranice. Aby to nebrali ako lopaty. Dobrosrdečný český colník, ktorý trošku pripomínal Michala Tučného, nám poradil, aby sme spísali na papier čestné prehlásenia o tom, že si vezieme biky na preteky a blablabla. Vybavené a ešte dodžubávame Citróna, že sa nechoval k slovenskému colnikovi dostatočne submisívne. :-)
Do Holešova sme prišli asi o pol deviatej. Svetla ešte dosť, odprezentovali sme sa, kukám do tašky, čo nám zabalili. Ty vole, dve tričká, to tu ešte nebolo. :-) Carbosnack, nejaké propagy, drásalovské bony. Strašne som sa tešil, že tam bude aj čelenka, ktorú som dostal minulý rok aj s fľašou. No nič, hádam bude nabudúce.

Author Extreme bike maratón - Duchonka 28.6.2003
Tak už do tretice sa chystám absolvovať Duchonku. Nejako som ju pôvodne ani nemal v pláne, predsa len, trať sa už ustálila na čosi pod 50 km, na dve kolá sa mi nechce ísť (resp. na to nemám) a terén už neprinesie žiadne prekvapenia, ale nakoniec možno aj kvoli vidine víťazstva v tombole celej Author série, pridal som sa k štartujúcim.

V sobotu ráno sa Tomáš , Citrón a ja nakladáme do Citronoveho Seatu Inca (inak úžasné auto, 4 biky plus batožina vnútri), berieme Boba z Rače a jucháme na diaľnicu. Na Duchonke je o pol ôsmej ešte všetko ospalé, máme kopec času sa nachystať, akurát skonštatujem, ako sa registrujeme, že už do nás páli nemilosrdné ranné slnko, ... hm... toto bude zase jeden horúci deň. Lenže trať je oproti FSM predsa len podstatne viac schovaná v lese, takže dnes jedno kolo by malo byť bezproblémové.

Parťáci ma usilovne lámu na dlhú trať, dokonca pri registrácii ma takmer znásilnia a prehlásia na dlhú, lenže ja mám na viackolové maratóny od Banskej Štiavnice jednoznačný názor a tak odolávam.

Ej veru, dlhé bolo rozhodovanie, či vôbec pôjdem na tieto preteky. Minuloročný úraz sa mi ani náhodou nechcelo zopakovať. Svoju časť viny som už nejako duševne rozjazdil, ale ak mám jazdiť medzi mamľasmi, čo neuhnú z trate alebo robia voloviny na trati, musím niečo vymyslieť. Na jazdu v špici štartového poľa, kde by som sa im vyhol, nemám výkonnosť ani kondičku, nech si mudrlanti hovoria čo chcú. Mám poctivé zamestnanie a nemôžem permanentne trénovať ako niekto. :-)
Tak som sa teda prihlásil do kategórie stovkárov. Štartujúcich je všehovšudy ledva 50 kusov, takže si zavadzať v žiadnom prípade nebudeme.

V sobotu ráno peckujeme v novej nádejnej zostave do Topoľčian. Citrón, ja, JM a Tomáš. Spoločne všetci lámeme JM, nech ide tiež medzi nás, stovkárov. Nech nie je lekvár, nech to zoberie ako tréning na Drásala, ktorý je už o týždeň, nech nie je smiešny, ťahať sa v takej krátkej trati. Že pôjdeme prvé kolečko spolu a budeme si robiť spoločnosť. Nič nezabralo, nedal si povedať. Mal som pravdu, je to lekvár. :-)
Na diaľnici som s hrôzou zistil, že som si doma zabudol Oscara s kompletným servisom, náhradnými dušami, foťákom, žrádlom, skrátka skoro so všetkým potrebným. No nič, Citrón vraví, že on má náhradnú dušu, takže ma zaistí. Fotiť nemusím tak čo. Traťovky si kúpim v obchode.
Ešte sme rozoberali jeden problém, kam dáme nový bike, ktorý vyhráme v tombole. :-) Vojde sa nám do auta?

Keď som prvýkrát Jurovi hovoril, že by sme mohli cez leto ísť na biku do Slovenskej Ľupče, za 1 deň tam, na 2. deň späť, totiž tam som vedel, že by sme si mohli vybaviť ubytko, Juro dlho ani nevedel, kde to je. Kúsok za Banskou Bystricou, cesta tam je okolo 220 km - hovoril som mu stále. Pôvodne sme chceli ísť už v apríli, no najskôr nebolo vhodné počasie, neskôr nikto z nás nemal čas, vždy do toho niečo prišlo, v máji znovu počasie, až sme mysleli, že nakoniec už vôbec nepôjdeme. Na tento víkend som mal naplánovanú cestu do Banskej Štiavnice a späť, na celý víkend, no táto akcia nakoniec padla, tak som Jura nahovoril, aby so mnou išiel teraz. Rozhodli sme sa v pondelok pred víkendom 14-15 jún 2003, posledné áno však padlo až vo štvrtok - odchádzame v sobotu ráno.

Už minulý rok som bol prihlásený na túto akciu ale po tom, čo som sa vymlátil na MTB v Duchonke a následne si poležal zopár dní v nemocnici, z toho zišlo. Radšej byť poriadne pripravený ako uprostred akcie odpadnúť vyčerpaním. Teraz som sa však pripravil dobre (rozumej, nevybúral som sa) a nič nebránilo účasti na tejto akcii.

V piatok pred akciou som sa bol s Citrónom prezentovať, vyfásnuť "montérky" dres Radenska, samolepku na označenie bicykla, informačný bulletin o akcii. A tak sme sa definitívne obaja rozhodli štartovať. On ani ja sme na tejto akcii ešte neboli a boli zvedavý, aké to bude. Citrón sa pochechtával na úmysle organizátorov za každú cenu nadstaviť na doterajších 301 nejaké kilometre, len aby to bol najdlhší maratón na Slovensku. Mierne súhlasím aj ja. Radšej by som zajazdil niečo kratšie ale zato v zaujímavejšom teréne. Hoci aj kopcovitom. Takto na rovine to je len o tom, kto dlhšie vydrží sedieť na zadku. :-) Minulý ročník štartoval aj minister Mikloš. Vraj je to tiež dobrý cyklista. Ale nevie sa, či bude aj tento ročník. Asi nebude mať odvahu, lebo po tom, čo zvýšili spotrebnú daň za pivo, by mu asi celý pelotón otrepal pumpičky o hlavu. :-)

Tak sme sa teda rozlúčili s tým, že sa stretneme ráno o 4 na Zlatých pieskoch.

Keď mi prišli propozície na Trnavský maratón, zbežne som si ich prezrel, pričom sa mi zdalo, že je to rovnaká trasa ako v minulých ročníkoch. Povedal som si, že prečo by som tam nešiel, definitívne rozhodnutie však malo padnúť tesne pred dňom štartu v závislosti od očakávaného počasia. Cca 5 dní pred to vyzeralo podľa predpovedi počasia, že v piatok a v sobotu ma práve prísť slabšie ochladenie ale s dažďom. Vtedy som začal trocha pochybovať o mojom štarte. Čím viac sa ale blížila sobota, tak sa predpoveď na tento deň vylepšovala, až nakoniec bola veľmi optimistická, čo sa dažďa týka a v prípade teplôt hlásili až zbytočne veľa (do 30 st.). Takže už sa nebolo na čo vyhovárať ...
Prvýkrát som sa pánsky odviezol autom do priestoru štartu. Na minulé ročníky som šiel po vlastnej osi, lebo som vtedy šiel s ostatnými Pezinčanmi už z Pezinka. Tento rok som musel ísť z Bratislavy a dať si navyše v tento deň o 100 km (z Pezinka to bolo 60) - to už je trochu veľa. Takže sme sa zaregistovali a začali pripravovať na štart. 5 min. pred štartom organizátor začal mikrofónom pripomínať trasu preteku. Vtedy, na moje prekvapenie som zistil, že trasa vôbec nezodpovedá mojej predstave o trase - ide sa opačne ako predchádzajúce ročníky, čo bol taký zásadný rozdiel, že už som si vôbec veľmi nebol istý kadiaľ vôbec pôjdeme. Táto neistota ma mátala počas celých pretekov a bol som trochu nachystaný, na prípadné ďalšie neočakávané zmeny trasy voči mojej predstave.

Môj prvý oficiálny cyklomaratón, ktorého som sa zúčastnil, bol v nádhernom počasí 7. júna pri pomerne veľkej účasti. Ráno sa do Trnavy veziem vlakom, aby som sa zbytočne neničil, hoci to je necelých 35 km. Zaregistrujem sa a už tu stretávam zopár kamošov, s ktorými čas do štartu ubehne celkom rýchlo. Z Pezinka tu poznám Ivana a Dušana, ostatní tento rok neprišli. Robíme ešte zopár fotiek a už sa staviame na štart. Trasa je tento rok dosť rozličná od predošlých ročníkov, ale znovu sa ide prvých zhruba 75 km obmedzenou rýchlosťou až po 1. občerstvovačku, takže teraz je jedno, či sme na štarte na začiatku alebo konci štartovného poľa. Vpredu ide policajné auto zastavujúce dopravu, za ním sprievodné auto, ktoré nesmieme predbehnúť.

Pretože Rasťo je dnes na horskom maratóne, poprosil ma ,aby som napísal pár postrehov z Trnavsko-kopaničiarskeho cyklomaratónu. Tu sú: Na štarte v TT sa z Pezinka a priľahlých kolónií (z Modry) zúčastnili: moja maličkosť,Dušan Hrubý, Jaro Veselovský, Milan Bacigál- Baco, Andrej Matiašovský, Julo Bugár, a Modrania Peter Majda a Milan Krajčovič-Ježo. V TT na štarte má šťastie Baco, v miestnom obchode zohnal modré kraťasy, ktoré už dlho zháňal. Zaprezentovalo sa asi 160 cyklistov. Organizátori asi čakali viac (boli roky, keď bolo aj 300), preto majú nadbytok čapovanej kofoly, piva a banánov, ktoré sa dávajú bez prídelu. Využívam to aj ja a lejem do seba toľko kofoly, koľko sa dá. Bude teplo, treba sa zavodniť. Ešte niečo fotím a ideme!