Tohoročný Dubničák sa niesol v trochu skromnejšom duchu. Chýbajúci hlavný sponzor Corgoň zrejme spôsobil, že na výber bola len jedna trať zvana Classik, v podstate trať Baby z minulého roka, lenže 70 km a jeden a pol výškového kilometra tiež nie je prechádzka rúžovou záhradou, takže som sa v podstate tešil. Bol som hlavne zvedavý, ako zvládnem Baske, predsa len minulý rok to dosť bolelo...
Tak som sa teda vybral sám do Dubnice, počasie sa sľubovalo byť ideálne, v predchádzajúcich dňoch ani veľmi nepršalo, proste mohlo by to dneska výjsť. Bobo s JK išli už v piatok, prespali u rodiny a tak sme sa stretli zhruba hodinu pred štartom na parkovisku. To sa zapĺňalo pomaly, ale nakoniec sa zaplnilo takmer do posledného miesta. Prišli aj tandemisti z Drásala, ich stroj mal tak krásne zakrivené rámové trubky, že som nevydržal a odfotil ich.
Konečne sa priblížil čas štartu, tradičné organizátorské povely, že vraj trať je suchá a rýchla, no veď uvidíme... Mne sa nechcelo prezúvať moj zadný plášť do blata ešte od Horala a tak som bol pripravený na všetko. 

Takmer celý rok som sa tešil na túto časovku. Minulý rok sa tam boli "pozrieť" kámoši z TTC Telecom a Roman to ešte navyše aj vyhral. Zrušil tam rekord nejakého miestneho borca. Maťo s Marekom vtedy tiež zabojovali. Toho roku to dva týždne pred pretekom vyzeralo, že nepôjde nikto, tak som sa zariadil po svojom a "túroval" som v Slovenskom Raji. No a pár dni pred pretekami sa dozvedám od Romana, že predsa len ide. 
Dokonca bude súťažiť aj Milan (môj bývalý šéf) a jeho analyzátor Ernest. To je zostava! Tak to si nemôžem nechať újsť. Vymyslel som to hviezdne. Sobotu vynechám jednu túru a dôjdem zo Spišskej do Prešova. Tadiaľ pôjdu chalani z Košíc Jumperom a vezmú ma aj s bájkom do Stropkova. Aby som to skrátil. Milan chytil nejaký vírus a jeho analyzátor vymäkkol. Zostali sme s Romanom dvaja.

O deviatej ráno sa vlečiem do amfiku na prezentáciu. Oproti ide autom Rasťo a máva mi. Zastavuje a vyskakuje z neho. Som prekvapený čo tu robí. Najprv som si myslel, že sa prišiel len pozrieť. Vraj si prilbu zabudol, tak si ide pre ňu.
Už som tuším zabudol, namiesto koho to vlastne nastupujem. Vravím pani za stolíkom, že včera som jazdil kondičnú kategóriu a dnes by som sa rád prihlásil do kategórie M-19A. Neviem čo to znamená ale je to jedno. Ešte dodávam, že som sa včera na tom dohodol s maníkmi od časomiery. Tá pani dvihne oči a pýta sa ma, že či som to ja včera vyhral Káčko. A že prečo som neprišiel na vyhodnotenie. (Už je to tu zas :-) Nejako to zahováram že aj jesť treba. Že som sa bol naobedovať. No určite, o 4 poobede. ;-)
Čas štartu mám pridelený na 57 minútu. Presne ten istý čas, čo včera. Aj sa nad tým pri prevzatí čipu pozastavujeme. Aká to náhoda. :-) Preteky začínajú o 10 hodine takže ja štartujem kúsok pred 11 hodinou. Dve hodiny nudy a pozorovania okolia. V pauzách zaujímavej muzičky moderátor hlási súťažiacim aktuality či upozornenia.
Ako tak pozerám po priestore amfíku, zisťujem, že veľa bikerov tu spalo pod širákom len tak. Štastie že v noci nepršalo. Tieto chvíle čakania na čas svojho štartu sú dosť ubíjajúce. Aspoň sa môžem kochať na bikerkách. Je sa na čo pozerať. Zbadám nejakého svátečníka na celopére. Keby nemal na zadnom kolese uchytený nosič na nákupnú tašku, tak si ho ani nevšimnem. :-)
Rasťo sa konečne dopachtil a začína si skladať bike z auta. V areáli niekomu rachlo koleso. Duša mala táááku dieru. To sa neoplatí ani lepiť. Leda tak zašiť. Pár minút po desiatej sa s Rasťom poberáme hore na štart. Teraz je umiestnený o kus ďalej ako včera. Každý tomu hovorí trojuholník. Tak si spolu šliapeme hore. Rozprávame sa o tom, aké to bude a pripravujem ho psychicky na nepríjemný asfaltový stupák hore smerom na Červený kríž.

Pre nie celkom dobrý zdravotný stav som sa rozhodol že nepôjdem na Nitriansky maratón. Navyše som mal kopec roboty doma takže som si nič neplánoval. Akurát od Meda som mal tip na víkend - reku nech si vyskúšam MTBO. Uvidíme, odpovedal som. Pre istotu som informoval o tom kolegu Romana Kučeru a tomu sa to veľmi zapáčilo a že pôjde. Ešte som dáke informácie ťahal od Roba Juhása, ktorý si to už vyskúšal. V sobotu som sa bol len tak previezť keď som dostal smsku. Roman písal že sa mu to veľmi páčilo, ani to veľmi ťažké nebolo, skončil v kategórii štvrtý a že nech prídem. No odolal by niekto takejto pozvánke? 
V sobotu som teda prišiel aj ja. Musel som prísť autom keďže inak by som to nestíhal. Na poslednú chvíľu ma zaregistrovali a prenajal som si aj mapník - teda držiak na mapu a čip pre meranie času. Štart som mal "v 55tej minúte". Romana som tam už nestretol, práve sa presúval na miesto štartu ale stretol som sa z Robom a ťahal informácie. Ďaľšie pred štartom mi ďalšie poskytol aj Medo. O čo teda tuná ide....

Na tieto preteky som sa nejako zvlášť nepripravoval. Dokonca som s hrôzou zistil, že som toľko jazdil po rôznych pretekoch po slovensku, že mi na akúkoľvek prípravu tu v Karpatoch neostal čas. Akurát som zaregistroval, že jednu lesnú cestičku lesáci spevnili a urobili z nej normálnu lesnú spevnenú cestu. Toť vše. Ako a kde sa bude jazdiť dnes, nemám potuchy. Tak to má byť, či nie? :-)
Juro M., ktorý sa pôvodne hotoval ísť, svoju účasť nakoniec odvolal, ale zato sa hotoval prísť Rasťo Trubač. Ešte stihol povedať, že aj jeho kolega Roman sa chystá ísť.

Tak sme sa v sobotu doobeda stretli s Romanom na registrácii. Samé známe tváre. :-) Rasťo Cigán ma prekvapil svojou účasťou. Hlavne kvôli ťažkému úrazu spred pár mesiacov, čo sa hóódne dlho dával do poriadku. Registrácia trvala dosť dlho tak sme si vo fronte pokecali všeličo a aj o Horale, aké to bolo brutálne. Tak ako aj minulý rok. Teraz som už celkom rád, že som toho Horala nešiel. Prešiel by som to síce, ale bike by sa so mnou asi prestal kamarátiť. Konečne som na rade a registrujú ma do kondičnej kategórie. Myslel som si, že to je tá naj kategória, do ktorej ma môžu pustiť. Minule som bol v nejakej dlhej ale vyššie bola nejaká výkonnostná či čo. Do tej som chcel ísť. Ale to som si myslel, že je to práve táto kondičná.

Zaregistroval som sa, vyfásol som fakáč a zistil, kedy štartujem. Hmmm, až o dve hodiny? To nemá zmysel tu postávať, idem domov. Potom sa vrátim. Roman to urobil tiež tak. Štartuje iba o pár minút skôr ako ja.

Po dovolenke, kde som si nahnal nejaké kilometre kondičky, aby som ju vzápätí stratil počas záplavových dní, keď neprestajne pršalo. Bol som zvedavý, ako dopadne Rasťov cyklomaratónik . Nechystal som sa na to cez tú cyklodovolenku nejako špeciálne. Tam som mal iné ciele.

O tomto súkromnom maratóne som sa dozvedel už na začiatku roku 2002 a hneď som si povedal, že je to akcia, ktorej by som sa rád zúčastnil. Spočiatku som síce s mojou vtedajšou formou aj výbavou mohol o tom iba snívať, prišlo však leto, s ním niekoľkonásobne lepšia forma a od apríla aj nový cesťáčik, takže prečo to neskúsiť?

5. ročník - 17.8.2002 Pezinok
Prišiel čas aj na moju akciu. Zmena tento rok bola v trase, kde namiesto slučky pod Červeným kameňom som pridal kopčeky za Bradlom. A tiež aj verejná pozvánka cez internetové stránky. Nakoniec sa zrodila rekordná účasť, keď v jednej fáze nás šlo vyše 20. Ale tohtoročná akcia mala svoju predohru - teda pre mňa predohru. V piatok som si s kolegom chcel vyfotiť zatopený Dunaj z Devínskej Kobyly. Avšak 500 m pod vrcholom prišla nenormálna búrka s prietržou mračien, čo nás prinútilo zbabelo zdrhnúť a tak som cestou domov schol na biku. Na druhý deň sa to prejavilo. 
Ráno bolo teplúčko a slnečno - presne ako mi nakázal Bobo. Štart bol neskutočne presný - 7.30 a vyšlo nás 7. Na toto doplatili dvaja Pezinčania, ktorí nás museli dohnať cestou.

V Juri sa ešte pripojil aj Tomáš a tak sme skupinka šľapali hore Neštichom. Bolo asi príliš veľa novicov, lebo do kopca sa zahrýzli s veľkou vervou, akoby už dnes bola časovka. Ja som s prehľadom kontroloval poslednú pozíciu. Tuná ma dobehol aj Robo Wittlinger. Pokecal a šľapal ďalej.

Cyklomaratón Horal Alto Slovakia, 120 kilometrov v Nízkych Tatrách, prevýšenie takmer 4000 metrov so zlatým klincom na Kráľovej Holi, tak takúto výzvu biker asi ťažko odmieta. Obzvlášť, keď ako bikerský bažant som minulý rok došiel po dvoch defektoch a roztrhnutej reťazi pol hodinu po limite.
Jasné, že si človek chce napraviť renomé, obzvlášť keď minulý rok v po daždivých nociach bol terén veľmi ťažký a tentokrát by to mohlo byť inak.
Proste jasný vrchol sezóny!!!

Pôvodne sme sa mali túto sobotu dusiť na Horalovi ale keďže vo Svite od pondelka takmer nepretržite lialo, neboli sme veľmi naklonení myšlienke sa v sobotu postaviť na štart. Ráno lialo ešte besnejšie ako v piatok večer. Prestalo až pár minút pred štartom a počasie sa vôbec nezlepšilo. Mlieko, hmla, voda, dusno. Aj si nás jeden z usporiadateľov p. Černoch všimol, ako smutne postávame a začal nás lámať aspoň na krátku trasu. Juro ani Tomáš nepoľavili ale ja by som aspoň tú krátku trať odjazdil. Rozhodnutý tak 50:50. Ale nejako sa mi nechcelo vybavovať si alternatívny odvoz domov a tak som nešiel teda ani ja. Ešte vravím Tomášovi, že sme si mohli zobrať radšej vodné šliapacie bicykle.
Bez Kráľovej holi to naozaj neni vono, ale jazdiť po bahne tiež nie. Tiež k tomu trošku prispelo aj to, že minule som sa zaprisahal, že si to sakra rozmyslím, či pôjdem, ak bude takéto počasie. Neviem, či je to len taká náhoda ale aby lialo rovnako ako minule, to už stojí za úvahu, presunúť celého Horala na suchší mesiac. Hádam by sa mohli organizátori pohrabať v štatistikách, či nie je v tých miestach dlhodobo náhodou jún suchší ako august.
Ešte sme tam chvíľu kazili vzduch až sme sa rozhýbali a vypadli sme zo Svitu. Keď nie Horal, tak si aspoň spravíme alternatívny výlet niekde, kde nie je také škaredé počasie. Voľba padla na Banskú Bystricu, konkrétne Králiky, Skalka a okolie.