V týždni mi poslal JM mail, kde sa vyplakával, ako sa nemôže pozerať že je vonku pekne a on si musí doma šunky válať. Že či nepôjdeme cyklosezónu dáko uzavrieť.

Je sobota ráno 6 hodín. JM, Tomáš, Stanka a Citrón sedíme vo vlaku a debatíme nad výletom. Stihneme to z Piešťan domov ešte za svetla? O hodinu neskôr sme na stanici a hotujeme sa vyraziť.

Po Vrbové ideme po ceste, toto poznám už z niekoľkých výletov. Kolesá nášho minipelotónika vydávajú taký hučiaci cvrkot ako na letisku. Aj ďalší úsek smerom na Brezovú pod Bradlom poznám. Akurát sa ide miestami do dosť prudkých kopcov. JM, Tomáš a Stanka nám utekajú dopredu a my dvaja, Citrón a ja to istíme zozadu. Moc nám to do kopca nejde a zaostávame. Citrón vyzvedá, že či je JM nabúchaný, lebo maká dopredu ako ďas. Krútim hlavou a vravím,
"Klídek, je to starý človek, unaví sa a potom ho poľahky dobehneme" :-)))
Zdá sa, že sa upokojil a tak sa obaja soplíme za uniknuvšou trojicou až kým ich nedobehneme.

Memoriál Ondreja Papánka, Verejné preteky MTBO na Devínskej Kobyle

Na posledné preteky tohoročnej MTB aj MTBO sezóny som sa vybral aj so synátorom. Studené hoci slnečné októbrové ráno nás donútilo nahodiť nejakú tu vrstvu naviac, lenže kým sme na parkovisku na Dlhých Dieloch poskladali bicykle, boli sme premrznutí na cencúľ. Na to je dobrý jediný liek, hýbať sa. Kým sme sa vyštverali popri vodárni hore na lúku zvanú Kukuričák, už nám zase bolo teplo až moc. Zišli sa tu samé známe tváre, prekvapila ma účasť Tamáša Jankóa, spravil z miestnych pretekov hned aj medzinárodné... Poprosil som pani Královú, čoby organizátorku, aby dala Jurka na začiatok štartovej listiny, mladý pôjde dneska trať sám, ja mu budem robit len také krovie aby mal pocit istoty, že keby niečo.... No a potom si schuti zájdem Céčko t.j. najdlhšiu trať.

Jurko absolvoval svoju trať vcelku v pohode, orientoval sa správne, len sem tam zabúdal, že je na pretekoch a mal by aj trochu závodiť. Aj tak sa umiestnil v polovici štartového pola v kategórii A, spolu s hodne staršími harcovníkmi. Na mna čakala trať \"C\" a veru som bol hodne zvedavý, čo vymyslela Stanka v tomto priestore. Odštartoval som skoro na záver štartovky, za mnou už čakal na svoju príležitost Peťo Sámel. Aspon ma bude kto naháňať, myslím si.

Konečne je tu koniec cyklosezóny, nejako som už unavený. :-) Ešte si povinne zajazdím na kobyle a zavesím bike na klinec.

Počasie bolo celkom fajn. Mohlo byť trošku teplejšie ale na jesenný víkend je zázrak, že nepršalo. Tak som sa teda dotrepal z Rače na biku z Krasňanov cez Snežienku popri Karlovke hore kamsi nad Dlhé diely. JM mi vravel, že v týchto končinách sa vraj jazdievajú XC preteky. Že sa mi tu bude páčiť. Nuž, nedbám. Celkom sa mi tu páči. Obďaleč si nejaké decká púšťajú šarkanov. Štýlova jeseň ako sa patrí. Medzitým sa dozvedáme od Královej pár slov o memoriáli Papánka, výklade mapy, upozornenia a môže sa pomaly začať.

Medzi prvými vybiehajú na trať JM so synátorom. JM si potom pôjde odjazdiť aj svoju kategóriu. Ja štartujem spolu s Romanom Kučerom. Takže račané idú spolu. :-) Srandovné je, že Roman si stále myslí, že som z Pezinka, hoci ja si na Romana pamätám ešte zo základnej školy. Chodil o ročník-dva vyššie ako ja. Roman však teraz ide o kategóriu nižšie. :-)

Veľmi sa mi na tieto preteky nechcelo ísť. Ešte stále cítim, aký som dobitý a rozmačkaný z víkendového hokejového turnaja v ČR. Ruky-nohy vyťahané, baterky vybité, treba ich dobiť. V pohode si to pojazdím a pôjdem domov.

S Pažim sme sa dohodli a vyrazili v upršané sobotné ráno na prezentáciu. Ani jednemu z nás sa nechcelo jazdiť v daždi. Prinajhoršom na štart nenastúpime. Postupne sa dozvedám, že sa bude jazdiť na dvoch mapách. Asi je tých 17 kontrol príliš veľa aby sa v pohode vošli na jednu mapu bez toho, aby prestalo byť prehľadné. Ja štartujem po 20 minútach od štartu a Paži pár minút po mne.
Do štartu je však ešte ďaleko a tak sa idem napakovať do blízkej reštiky. Hodím si obligátny smažák s opekanými zemiakmi s tatárkou a pivo. Vzápätí ma napadne, že pivo v tomto sychravom počasí nebol dobrý nápad. A teplé by sa to piť nemalo. :-)
Na štarte zisťujem, že mapa je viac než rozumne veľká. Nevojde sa mi do mapníka, ani keď si ho dvakrát preložím. No kua, ako pozerám označené kontroly, stratím pomaly viac času skladaním a rozkladaním mapy ako samotným jazdením a mapovaním. Nevadí, bedňové ambície nemám, s mapníkom som už dávno nejazdil a aspoň nezabudnem orientáciu v teréne.

Fatransko-Strážovský cestný maratón - Mošovce 13.9.2003
FSM je už taká kultová záležitosť. Referenčný pretek ku chýliacemu sa záveru sezóny. Povinná modlitbička ku bohovi dažďa -ozaj všlimli ste si, ako nám bol túto sezónu priaznivo naklonený? Dokonca i sám veľký Horal bol bez jedinej kvapky (Drásala nepočítam :-)..). Chudáci poľní i lesní hospodári, keď už i bikeri hovoria, že by mohlo popršať, to už je už naozaj vážne.

Nuž túto jednoznačnú štatistiku sa chystal FSM pokaziť. Vrúcne modlenie nejako nepomáhalo, posledné dni pred sobotou boli upršané a výhľad na sobotu bol pesimistický. To bol asi aj dôvod, prečo sa nakoniec dlhej trate zúčastnilo povážlivo málo trúfalcov - len to tvrdé jadro. Lenže naša ekipa bola pevne rozhodnutá, takže keď sme sa v zložení Bobo, Braňo P. a Mišo (z Pezinka) plne naložení prebíjali cez dažďové kvapky smerom ku Mošovciam, tak naša otázka bola iba: "dať si blatníky alebo nedať si blatníky?". Noc sme strávili v sparťansky zariadenej chatke v kempe a nad ránom sme už na striedačku s Bobom chodili vyzerať, ako cez rednúce mraky presvitá mesiac. Boh dažďa nám bol opäť naklonený. Ba dokonca oproti minulému roku, keď bolo na štarte o 7. ráno brutálny JEDEN stupeň, toto ráno bolo napodiv teplo.

Svoj krst na tejto akcii som už absolvoval minulý rok. Prakticky s nulovými skúsenosťami som to ťahal až na výnimky sám od Kľačna až do cieľa. Taký je už osud hobbíka bez zmysluplného tréningu. :-) Toto som hodlal nejako napraviť a aj tohtoročná odjazdená sezóna dávala teoretické predpoklady na lepší čas. Dva predĺžené cyklovíkendy na Slovensku, Rock FM, Rasťov karpaťák a niekoľko tréningov v okolí Bratislavy dalo tento rok približne 3800 najazdených kilometrov na cestnom bicykli. Preto som v podstate bez väčších obáv, že kdesi zhorím, pokojne vyrazil do Mošoviec s JM, Braňom a Mišom na Fatraňáka.

Počasie vyzeralo veľmi nepredvídateľne. Rasťo strašil odchádzajúcimi prehánkami ale jedno bolo isté. Ráno na štarte teplo nebude. Pre istotu som si na cestu pribalil windstopperový komplet. Dokonca aj s rukavicami. Akoby som išiel na severný pól. :-) Myslím, že každý urobí len dobre, keď na štart vyrazí v teplom.