V piatok (1.7.1994) sme si s Mirom a Rasťom zobrali dovolenku, nahádzali bicykle do Lady a išli sme do Martina. Boli sme ubytovaní na internáte. Veľa sme toho nenaspali, lebo tam bolo obrovské množstvo komárov - museli sme mať otvorený balkón, lebo bolo veľmi teplo.
Vstali sme o 5:00 a na štarte sme boli o 6:15. Zišlo sa nás tu 113, pričom sme vyštartovali o 7:00. Prvých 30 km sa išlo v pohode. Taký rovinatý úsek sa už nikde nezopakoval.

Išli sme rozťahaní po celej ceste. Doprovodné vozidlo zastavovalo všetky autá v protismere. Na každej dôležitejšej križovatke stál vojak s červenou zástavkou. V prvom kopci sa peletón definitívne roztrhal. Tu som naposledy videl Mira aj Rasťa. Nepríjemné boli zjazdy, hlavne kým nás bolo ešte veľa. Ide sa 50-60 km/h, okolo je plno cyklistov, ktorí sa pchajú do zátačiek. Na to doplatil v jednom zjazde Rasťo. Asi na 150. km ho poslal k zemi nejaký Čech. Zobrali ho do nemocnice. Ale našťastie to dobre dopadlo. Mal zodratý lakeť a trochu stehná. Vďaka kvalitnému tričku si ostatné časti tela nezodral. Bicykel mal osmičky (nie veľmi veľké) a zodratý Rolls.

1. ročník - 2. júl 1994
Už som nejaký ten rôčik jazdil na bicykli (nemám tým na mysli isť na bicykli na pivo), ale toto bolo niečo nové. Cyklistický maratón a na Slovensku!... Už som čo to počul o maratónoch, ale v našich končinách?... To je novinka!
Tak sme sa aj kamošmi prihlásili. Štartovné bolo viac než symbolické, Martin nie je ďaleko, tak prečo to neskúsiť.
Počasie bolo horúce a my nervózni. Veď to bol náš prvý maratón a po zbehlom študovaní trasy sme mali rešpekt pred nadchádzajúcimi kilometrami. A hlavne pred záverečným stúpaním na Martinské Hole.