6.9.2003 - Svätý Jur
Leto skutočne preletelo a akurát prudké ochladenie mi dalo na vedomie, že sa blížia jesenné vrcholy sezóny. Prvým z nich je časovka z Neštichu na Malý Javorník. Samozrejme, že som sa na štart postavil.
Dokonca som stihol si dať ten kopec aj dvakrát tréningovo a časy sa ukazovali sľubné, ale keď prišiel deň D bolo všetko inak. Ráno krásne počasie, ale chladno. Postupne sa otepľovalo, ale ešte stále to nebolo na moju prevádzkovú teplotu. Veľmi ma prekvapila účasť. Vyše 160 štartujúcich som neočakával a je vidno, že sa akcia dostáva do podvedomia cyklistov, lebo tam bola široká paleta, čo sa týka výkonnosti a ambícií. Dokonca aj účastníčok bolo hojne. A aká bola dokumentaristika!!! Napočítal som cca 20 digifoťákov;)

Ufff, pekne si trúfam… V tomto roku som vďaka vlaňajšej nehode a neustálemu lietaniu po lekároch nabehala na bicykli sotva 1200 km. A to už ani nehovorím o tom, že do kopcov nevládzem ťahať vôbec. No ale neštichovská časovka je príliš veľké lákadlo, tam sa skrátka ísť musí. Pred rokom som na nej nebola, kvôli „rýchlobehacím" problémom, vďaka čomu si zo mňa Bobo nezabudol strieľať a Žulvo mi to ešte dodnes neodpustil. :-)

Tento rok som si povedala, že „prídem aj keby som neprišla..." :-)

"A nezabudni napísať, že pretekár s číslom 70 doj..al celé preteky" lúči sa so mnou jeden z organizátorov Citrón pri odchode domov. :-)))

Ako vždy, prvú septembrovú sobotu klub CykloSlovakia organizuje časovku na Malý Javorník. Už je to tradičná akcia v ktorej nejde o umiestnenie ale o príjemne strávený deň.

Tak, mám tu ďalšiu veľmi očakávanú akciu, na ktorú som sa síce vôbec nepripravoval, ako minulý rok, ale tešil som sa na ňu o to viac. Tento rok som pred ňou 2 týždne takmer vôbec nesedel na biku a bál som sa, že budem mať nejaký hrozný čas. No podobne na tom boli aj mnohí iní cyklisti, veď týždeň pred časovkou začalo zlé počasie. 6. 9., v deň konania časovky už bolo jasno, síce trochu zima, ale dalo sa to, mne to dokonca dosť vyhovovalo.

August 2003, 29. 8. 2003 - Piatok

Predĺžený víkend som znovu využil na bikovanie. Už mám s tým menšie skúsenosti, takže som si v priebehu týždňa vybavoval ubytko. Naraz mi len vo štvrtok večer tatko povedal, že ide autom na východ, či nechcem ísť s ním. Plány som musel mierne modifikovať. Takže sa pôjde na východ a voľačo sa pojazdí.

V piatok ráno vyrážame smerom na Stropkov. Krátku zástavku v Polomke u známych využijeme na zmenu za volantom. Tatko ma vyloží na Sivej Brade a odtiaľ už pôjdem do Stropkova na cesťáku. Tatko si pozrie nový tunel a ja si vyskúšam ten vodičmi preklínaný stupák na Branisko.

Tohtoročná dovolenka s kamošmi sa odohrala v Liptovskom Jáne, a aby som neporušil už viacročnú tradíciu, že na takéto dovolenky chodím výlučne na biku, ani tento rok nechcem robiť výnimku. Spočiatku som plánoval ísť sem za 2 dni, napokon som sa rozhodol ísť za 1 deň s Jurom. Bol síce veľký problém s batožinou, pretože nám ju nemal kto odniesť. To sa však napokon vyriešilo, s Jurom sme sa ešte dohodli, že do cieľa chceme dojsť spolu s ostatnými, čiže do 12:30. Čaká nás okolo 265 km, takže odchod naplánujeme ešte v noci...

Ako každý rok, aj teraz v jedno augustové ráno vyrážam, na Rasťovú akciu s pracovným názvom "Karpatská opica". Idem s úmyslom čo najviac trénovať na Horala. Mám však obavy, či takto dokážem prejsť celú trať. Minulý týždeň som si zatrénoval cez PK, Pernek, Lozorno, Stupavu, Záhorskú Bystricu, Kramáre domov. V Krasňanoch som chytil životného hlaďáka. Ledva som došiel domov a to som mal v nohách len 72 km, asi kilometer od domu. Teraz to sa toho musím nejako vyvarovať a občas si odpočinúť jazdou v balíku. Rozhodne nehodlám skapať kdesi v Myjave. :-)
Na cestu som si zobral dve horalky, chlieb so salámou a dve prázdne fľaše. Idem naproti do Svätého Jura, kde sa pripojím k Rasťovi, prichádzajúcemu z PK. V Juri ešte neboli, tak pokračujem ďalej. V polke už z diaľky vidím, že už idú. Otočím to a v pohode idem za nimi. Nesnažím sa ich dobehnúť. Načo?

V polke kopca na Javorník postupne dobieham zaostávajúcich, keďže si sledujem tempo, pokračujem ďalej. Medzi poslednými predbehnutými patril aj Luboš čo si asi nechcel nechať, lebo v krátkom zjazde na Košariská ma obieha. V nasledovnom stupáku som ho zase dobehol :-) Pokračujeme na Červený kríž. Cesty sú prázdne, kto by kua vyliezal z postele o pol ôsmej, aby si išiel zabikovať do lesa? :-) Fičíme dole. Maximálka nejako 70 km/h. Za Červeným krížom vravím Lubošovi, že si idem naplniť fľašu vodou zo studničky. Počká ma a pokračujeme ďalej. Od horárne na Peknej ceste ideme veľmi opatrne dole. Cesta je v biednom stave, pomlátená a vymletá. Na konci zjazdu dokonca dva retardéry. Neviem na čo ich tam dali. Už cesta samotná je retardér sám o sebe.

Aj napriek mnohým problémom v minulom ročníku tohto súkromného neoficiálneho maratónu som sa rozhodol tento rok zúčastniť. Síce som nemal lepšiu kondíciu, ako minulý rok, skúsenosti boli myslím podstatne lepšie a tie spravia strašne veľa. Nakoniec, aj tak som nešiel celú trasu, prvých 50 km, počas ktorých sa ide ešte 2 krát na Biely Kríž s prevýšením dokopy zhruba 800 m, som vynechal (vlasnte som to vynechal nútene, keďže počas štartu o 7:30 som bol ešte v práci).

Ráno odchádzam z domu 9:25 šliapem na Babu. Podľa časového harmonogramu má prísť skupinka 10:40 do Perneka. 10:00 som na Babe, tu už stretávam Dušana, ktorý dnes ide jazdiť iba Bukovú a s ostatnými sa iba kúsok zvezie. Dávam si ešte kofolu a púšťam sa dole. Tu už čaká ostatných Marián Dluhý, ktorého tu práve spoznávam. Prví prichádzajú už o 10:38, postupne ďalší a ďalší. Posledný príde Rasťo Trubač, organizátor tohto maratónu, spolu s Ľubošom, pretože Rasťo už stihol schytať 2 defekty.

16.8.2003 - Pezinok
Polovička augusta sa už pomaly tradične nesie v znamení stretnutia našej partie ako aj ďaľších viac či menej známych na mojej akcii krížom krážom cez Malé Karpaty. Počasie vyšlo hádam takmer ideálne a aj prisľúbená účasť mala byť vysoká. Z Pezinka okrem domácich sa pripojili Jožo z Báhoňa, Maroš Mališ a Martin Mišovič. Takže pre tentokrát silná osmička. V Juri sa k nám pridal aj Robo Juhás a v tomto zložení sme vystúpali aj na prvý kopec. Po minuloročnej blamáži som nahodil veľmi opatrné tempo a tak na vrchole sa objavujem ako posledný. Pokračujeme na Peknú cestu do Krasnian a Rače a postupne sa k nám pridávajú ďaľší. Všetko prebieha podľa itineráru a tak rozrastajúci sa balík zdvíha každému chuť si zajazdiť.

12.7.2003 - Rožňov pod Radhoštěm
Tak nakoniec padlo rozhodnutie ísť na Beskyd Tour. Ešte tak pred dvoma týždňami to vyzeralo, že nás pôjde dosť, ale nepriazeň počasia a ostatné záležitosti nakoniec zmenili zostavu tak, že sme štartovali nakoniec traja a aj to na krátkej trase. Milan Krajčovič a moja maličkosť sme sa rozhodli robiť garde Alenke Drahošovej ako jej domestici. Počasie bolo trochu bláznivé; deň pred bolo teplo a slnečno, ale v deň štartu sa nebo zatiahlo a očakával sa dážď. Štart bol o 8.30 v tesnom susedstve skanzenu v Rožňove a na obe trasy nastúpilo vyše 700 borcov. My sme sa takticky zaradili na koniec s cieľom pomaly a v pohode, ale isto sa drať dopredu;-)