Po vynechanom ročníku 2003 som dostal veľkú chuť si zájsť túto akciu aj keď pred štartom som nemal natočených ani 900 km. Taktika velila šetriť sa, šetriť sa, šetriť sa... Tak som aj na štart sa nechal odviezť, čo ma nakoniec zachránilo pred dažďom. S tým počasím to asi v hlave rozležávalo aj ostatným z partie, tak sme sa zbiehali na Zlatých na poslednú chvíľu. 

Tak ani sme sa nestačili poriadne zvítať a už sme vyrazili. Klasicky na Vajnory, Groby, kde nás prišla pozdraviť rodinka divých svíň a cez Senec na betónku. Odtiaľ bolo mokro, ktoré nás neopúšťalo až po Nitru. Aby som nezaspal som aspoň fotil a hlavne som sa veľmi úspešne skrýval v háku. Musel som si vyberať však skúsených jazdcov, ktorí vedia jazdiť, pretože na mokrom povrchu bez skúseností jazdiť v balíku sa na zemi ocitlo 7 jazdcov, čo som si počítal... Pri Seredi sme mali takú malú cikpauzu s občerstvením, kde som si natiahol svoje vytuhnuté svaly a chystal sa na zvlnený terén v okolí Nitry. 

Tie som zvládol nejako aicky a okolie Zlatých Moraviec sa mi šlo v celku v rytme, nestrácal som ani som sa nehral na vrchára. Tak do pauzy pri Zubore som prišiel vcelku v konzistentnom stave. Zato pauza ma nejako zatuhla. A keď sme potom vyrazili z parkoviska na nejakú neznámu cestičku do kopca, horko ťažko som sa naň vydriapal. Na vrchole sa však otvoril krásny pohľad, ktorý ma zobudil, pofotil som atmosféru a už sme zjazdovali do Kozároviec. Nakoniec som tento úsek zaradil medzi príjemnú zmenu. 

Večer v piatok pred maratónom sa väčšina účastníkov z Pezinka zliezla v Jame, aby sme uskutočnili bojovú poradu a hlavne vypili niekoľko predštartovných pív podľa Rasťovej zásady, že na maratón by človek nemal nastupovať úplne triezvy, nakoľko keď nastúpi opitý, až sa preberie, tak má polovicu trate za sebou, a tú druhú už potom ľahko zvládne. Tí čo to už absolvovali veľakrát sa navzájom uisťovali, že napriek tomu, že nemajú najazdené tohto roku skoro nič, tak snáď to nejako zvládnu a súčasne ubezpečovali novicov, že sa nemajú čoho báť, keď majú natrénované, o čom títo s úspechom pochybovali.

Po nedostatočnom spánku, asi 3 hodinovom, som sa navyše zobudil s tým, že je už ráno a že som prešvihol štart. Bolo však iba za 10 min. 2, a ja som už nezaspal. Vstal som o 2.30 a uskutočnil svoj klasický predštartový rituál, umývanie, obliekanie, raňajky a tak.

O RockFM maratóne z Bratislavy do Jasnej som už  vedel aj 3 roky dozadu, ale netrúfal som si na ňu. Presnejšie, pred 2-3 rokmi som sa na ňu ešte kondične nezmohol a minulý rok sa mi tam akosi nechcelo. Tentokrát ma konečne nahovoril Juro, ktorý tam už dlho nebol, naposledy pred 5 rokmi. Nakoniec som teda podal prihlášku, 3 dni pred štartom vyfasoval Radenska cyklogate, a vyčkával, ako to dopadne. Predsa len, môj doterajší osobák je 280 km, tento maratón má ešte o cca 50 km viac po zarátaní cesty na miesto štartu. Ale spoliehal som sa na vyše 4500 km najazdených za túto sezónu.

Na tejto akcii som sa zúčastnil po prvý krát. Vedel som o nej z Rasťových WEB stránok už v minulom roku, ale vzhľadom k nízkemu počtu najazdených km k dátumu maratónu v uplynulej sezóne som ho vynechal. Navyše som ešte nepoznal Sergeja a partiu z Pezinka, s ktorými sa teraz už častejšie vídame na podobných cyklistických podujatiach.

V upršané sobotné ráno som dosť váhal, či sa vydať do Trnavy alebo nie. Nakoniec, napriek kalužiam na ceste, som sa predsa len rozhodol ísť. Zbalený a pripravený som bol už v piatok, takže stačilo napakovať fľaše s vodou, nejaké musli a ide sa. Vyrážam z domu autom smerom na Senec a potom po starej ceste do Trnavy. Za Tomášovom akoby ktosi urobil čiaru na vozovke. Tá sa razom zmenila z mokrej na úplne suchú. Už vtedy som si hovoril:
"Zlepšuje sa to, fajn, len tie mraky sú ťažké a visia im nohy až po zem...",
čo mi postupne zlepšovalo upršaným počasím zachmúrenú náladu. Tesne pred Trnavou som využil odbočku na poľnú cestu na cikpauzu, lebo som nechcel hneď po zaparkovaní občúravať steny mestskej športovej haly. Vystúpil som z auta a zaregistroval som prijateľne teplý a vlhký vzduch. Ale čo to, čo to? Vôkol cítim akúsi zvlášnu bylinnú vôňu, ... do prdele, bol tu pohreb alebo čo? Vzduch voňal ako tlejúce vetvičky myrty, ktorú používajú farári v kadidle pri smútočných obradoch nad truhlou nebožtíka.
"No, tak toto teda dnes dobre začína", pomyslel som si.
To som ešte netušil, že ako sme stáli v rade na registráciu, ujde sa mi 13-ka. "Šit!", hovorím anglicky,
"tak už len sa niekde po ceste nevydrbať a dôjsť po vlastných, teda kolesách..."

alebo
ako Medard s dažďom vybabral

Tradícia pobosorovaných MTB maratónov na SVK trvá a tak sa už v piatok poobede rozhodujem, že MTB Fatraňák - Súľov tento rok nebude. Jedine, ak by organizátori nahodili minuloročnú trasu. :-)
Zostáva teda cestný maratón v Trnave. V sobotu ráno pozerám na nete správy a aj Rasťo telefonicky potvrdzuje domnienku, že niečo spŕchne. On teda nejde aby neprechladol. Aj tak má tento rok akési podozrivé problémy s hrdlom.

Týždeň som kvôli posranému počasiu nejazdil. Nohy mi mäknú, strácajú formu, ktorú pracne budujem už od začiatku roka. S miernym dážďom, či mrholením už nejaké skúsenosti mám z Veľkonočného jazdenia po Slovensku, takže ma to veľmi netrápi. Nie je to také strašné ako sa zdá. Ak sú len prehánky, tak sa dá. Idem teda do Trnavy.

Beriem si radšej tréningového Fořta. Do mokrého počasia si svojho fajnového taliana predsa brať nebudem. :-) Na prezentáciu dorážam pár minút po pol deviatej a po chvíli sa už obliekam do pracovného. Stihol som to úplne v pohode. Ešte som zmákol aj štartové pole odfotiť.
Marián s nešťastným výrazom už čakal na štarte. Debatili sme o všeličom. Len nech preboha neprší. Keby to takto bolo o týždeň na Rokefem, tak sodoma-gomora. :-)

Pôvodne som na Schwechater ani nechcel ísť. Akcia sa koná vo štvrtok a hneď v sobotu je zase Dubničák. Ale čo už, ulakomil som sa na cyklodres v cene štartovného 35 euro. No keby bolo také štartovné aj na našich maratónoch, asi by som toho veľa nepojazdil. :-).

Dĺžkou sa tento cestný maratón radí skôr ku krátkym. S Mariánom a JoKom sme sa vybrali skoro ráno z Bratislavy. Citrón nakoniec nešiel, lebo bol narobený z predchádzajúceho dňa ako k....
JoKo nám dvom zelenáčom robil gardepána celej akcie. Poukazoval nám, kde sa registruje, kde sú záchody, sprchy, štart-cieľ, jeho poznatky boli na nezaplatenie. V aute smerom na akciu sme mudrovali, čo bude na trati najväčší problém a ako je to s avizovanou neochotou cyklistov spolupracovať. Mne sa to nezdalo od začiatku.

Zaregistrovali sme sa, vybrali si veľkosť cyklodresu, prevzali čipy a išli trošku nohy rozjazdiť. Hneď som zistil, že klimatexové tričko treba zhodiť dole. Ak mi je už teraz teplo, tak na trati bude celkom určite. Nahadzujem si na hruď Polar, ktorý mi JM požičal. Len tak zo srandy som zvedavý, aké hodnoty mi to vyhodí po pretekoch.

Na štarte už vidím známe tváre, Efu a spol., pezinskú mafiu, .... kecali sme o všeličom a do toho neustále spíker čosi nemecky mlel. Registroval som len jeho upozornenia, koľko ostáva do štartu.

20.5.2004 - Schwechat, Rakúsko
Prvá akcia v tomto roku z môjho pohľadu bola len tréningová. Výpadok jarných kilometrov ma posunul medzi zdatnejších turistov a tak mi dobre padlo, že väčšia časť našej partie sa rozhodla robiť garde našim nežnejším polovičkám a šli sme viacmenej pohromade. Na tohtoročný máj bolo veľmi teplé počasie, ale čerstvý severný vietor na rovinatej trase nás určite preverí. 
Odštartovali sme zozadu a hneď za mestom sme si vytvorili vlastnú skupinu. Vietor fúkal do chrbta a tak cestovná rýchlosť 35 bola bez námahy. Len som bol prekvapený, že sa našlo aj dosť Rakúšakov, ktorí sa vyvážali za nami. Takáto skupinka prišla až po prvý vážnejší kopec, ale tam sme sa už úplne roztrhali. Moje prvé májové kilometre som prežíval v pohode a aj kopček mi ubehol rýchle. Na opačnej strane kopca sme sa niektorí počkali a popri Neziderskom jazere sme šli ako malá skupinka. Vietor už fúkal do boku a bolo tam veľa aút, tak som sa tešil na najväčšie stúpanie. Škoda, že som si nevšimol skôr, že oproti nám po cyklochodníku sa šli majstrovstvá sveta na vysokých bicykloch. No, neviem či by som mal odvahu si na to sadnúť...

Rok sa stretol s rokom, prišli Veľkonočné sviatky a to znamená, že využijem predĺžený víkend. Nebudem síce vysedávať za počítačom ale si sadnem na bike a namiesto monitora použijem okolo seba pohyblívú krajinku. Nakúpil som traťovky a nejaké to pitivo. Mimoriadne sa mi osvedčila tyčinka od Nestlé Sweltesse. Asi to vyzerá ako neplatená reklama ale každopádne by mi za to niečo mohli dať. :-)

Vlak som vybavil rýchlo. Rýchlik Goral, ktorý ma odviezol minulý rok bol síce fajn, ale v Žiline som chcel byť skôr. Išiel som teda expresom Kriváň o 5:45 z hlavnej stanice. Bombová vec, použijem ho aj nabudúce. Stáli sme len v Trenčíne a v Žiline som už o 7:55 vyrážal obvyklým smerom na Terchovú.

Fatransko-Strážovský cestný maratón - Mošovce 13.9.2003
FSM je už taká kultová záležitosť. Referenčný pretek ku chýliacemu sa záveru sezóny. Povinná modlitbička ku bohovi dažďa -ozaj všlimli ste si, ako nám bol túto sezónu priaznivo naklonený? Dokonca i sám veľký Horal bol bez jedinej kvapky (Drásala nepočítam :-)..). Chudáci poľní i lesní hospodári, keď už i bikeri hovoria, že by mohlo popršať, to už je už naozaj vážne.

Nuž túto jednoznačnú štatistiku sa chystal FSM pokaziť. Vrúcne modlenie nejako nepomáhalo, posledné dni pred sobotou boli upršané a výhľad na sobotu bol pesimistický. To bol asi aj dôvod, prečo sa nakoniec dlhej trate zúčastnilo povážlivo málo trúfalcov - len to tvrdé jadro. Lenže naša ekipa bola pevne rozhodnutá, takže keď sme sa v zložení Bobo, Braňo P. a Mišo (z Pezinka) plne naložení prebíjali cez dažďové kvapky smerom ku Mošovciam, tak naša otázka bola iba: "dať si blatníky alebo nedať si blatníky?". Noc sme strávili v sparťansky zariadenej chatke v kempe a nad ránom sme už na striedačku s Bobom chodili vyzerať, ako cez rednúce mraky presvitá mesiac. Boh dažďa nám bol opäť naklonený. Ba dokonca oproti minulému roku, keď bolo na štarte o 7. ráno brutálny JEDEN stupeň, toto ráno bolo napodiv teplo.

Svoj krst na tejto akcii som už absolvoval minulý rok. Prakticky s nulovými skúsenosťami som to ťahal až na výnimky sám od Kľačna až do cieľa. Taký je už osud hobbíka bez zmysluplného tréningu. :-) Toto som hodlal nejako napraviť a aj tohtoročná odjazdená sezóna dávala teoretické predpoklady na lepší čas. Dva predĺžené cyklovíkendy na Slovensku, Rock FM, Rasťov karpaťák a niekoľko tréningov v okolí Bratislavy dalo tento rok približne 3800 najazdených kilometrov na cestnom bicykli. Preto som v podstate bez väčších obáv, že kdesi zhorím, pokojne vyrazil do Mošoviec s JM, Braňom a Mišom na Fatraňáka.

Počasie vyzeralo veľmi nepredvídateľne. Rasťo strašil odchádzajúcimi prehánkami ale jedno bolo isté. Ráno na štarte teplo nebude. Pre istotu som si na cestu pribalil windstopperový komplet. Dokonca aj s rukavicami. Akoby som išiel na severný pól. :-) Myslím, že každý urobí len dobre, keď na štart vyrazí v teplom.