Račianska časovka 2016

október 11, 2016
máj 18, 2016
Napísal: Dušan Hodúr
Published in Cestná cyklistika

Tohtoročný 1. máj absolvoval Športreport v štýle renomovaného profesionálneho klubu. Veď posúďte sami: A-tím (Roman a Emil) popreháňal zahraničnú konkurenciu na Neusiedleri, B-tím (to akože ja) popreháňal sám seba v Rači, juniori (Robo so synom) popreháňali Sagana na Detskej Tour v Juri a manažment (zbytok klubu) popreháňal čašníkov pri objednávaní 12-stupňových ionťákov počas regenerácie po nosení transparentov v prvomájovom sprievode. Iba žartujem, v sprievode určite neboli :-) Po minulé roky mi termín časovky kolidoval s tradičnou cyklopivárskou akciou s bývalými kolegami, tento rok sa nám posunula o týždeň, tak som sa ráno vykopal z postele a išiel sa vyblázniť na „Račianske Mortirolo“.

Jeden zo zakladateľov spomenutej pivnej akcie rozoslal na tento ročník pozvánku s motivačnou vetou „Čo sa týka kondičky alebo trénovania zachovajte kľud, tieto dovednosti sa ako každý rok získavajú až na akcii.“ :-) K príprave na časovku som sa pre istotu postavil trochu zodpovednejšie a priebežne som si skúšal všetky bratislavské stúpania zo všetkých možných strán. Pre neznalých objasním, že nemám na mysli nájazdy na mosty, retardéry alebo nebodaj výjazd spod hrádze k bufetu na obrátke, ale naše karpatské 10-12%-né lahôdky. Snáď sa žilinčania neurazia, ale keby sa Sagan narodil u nás na dolniakoch a trénoval na týchto jedovákoch, nejaký ten monument by už mal vo vrecku dávno :-) Raz som si dal naostro aj celú trasu časovky, nie úplne na mŕtvolu, asi tak 2 tepy od infarktu a zvládol som ju za 23 minút. Keď som si potom doma pozrel minuloročné výsledky a zistil, že víťaz mal čas kúsok nad 14 minút, tak som nechápal, chalan asi raňajkoval raketové palivo. Alebo preháňadlo :-) No nič, tajne dúfam, že aspoň niektorí z vás si teraz s údivom hovoria „Čože? Dušky to dal za 23 minút? To je aký frajer!“ :-)

Na štarte ma spíker rozosmial otázkou, či dobehnem borca štartujúceho predo mnou. Šanca na to síce bola obrovská, lebo vedľa auta dlho točil na trenažéri a určite sa tým unavil na smrť, ale zrejme aj on začul túto otázku z reprákov a moja hrozba ho tak namotivovala, že nakoniec vyhral celkovo. Nie je za čo, rád som pomohol :-) Napriek dĺžke iba 6km dá táto časovka slušne zabrať, domácim to asi netreba vysvetľovať, ale aby sa do jej záludností dokázal vžiť aj kamarát Feri z Košicoch, popíšem ju podrobnejšie. Začína v Knižkovej doline, ktorá má cca. 2km a ak si odmyslím stvrdnuté nohy, prvý kilometer je vcelku v pohode. Plynule stúpa, potom príde jeden hrb, ktorý má v maxime 13%, nasleduje druhý hrb, kde mi zrejme podľa miesta nájazdu ukazovalo max. 15 až 18%. Toto je najprudší úsek celej trasy a človek neznalý by si mohol myslieť, že horšie to už nebude. To je hlboký omyl. Onedlho nasleduje dlhý, ale fakt dlhý 10 až 14%-ný úsek, taký ten typ stúpania, na ktorom nohy skuvíňajú a keď klesne na 8%, blažene si odfúknu so slovami „Fasa, konečne rovina“. Po tejto časti si už aj človek znalý môže povedať, že najhoršie má za sebou, i keď zopár vychytávok ešte čaká v zálohe.

Po vybehnutí na hrebeňovku by sa slušalo nahodiť veľkú pílu a nahnať zopár sekúnd, ale vedel som, že teraz to nedám, na prvom 4 až 7%-nom plazáku som musel najprv rozdýchať Knižkovú. Na nasledujúcej rozbitej rovinke by mohol Sagan trénovať Roubaix, potom prišla ostrá zákruta pri Dolnom Červenom kríži a kúsok za ňou prvá vychytávka, v najprudšej časti naklonená do 12%. Hneď na začiatku som bol prvýkrát predbehnutý, ale celkom ma tešilo, že sa mi ten chalan v kopci až tak rýchlo nevzďaľoval. Po zjazde nasleduje plazáčik a na jeho vrchole ma kozmickou rýchlosťou ofúkol ďalší borec založený v časovkárskom posede, ale tiež som sa tešil, že ma nedobehol už v stúpaní. Ostal za mnou ešte jeden chalan a v najbližšej 10%-nej vychytávke som trochu uhol doprava, nech nezavadziam, lámal som to na veľkej a keď som sa hore obzrel, trochu som mu utiekol. No supeeer, odteraz jazdím všetky kopce na španielovi :-) V cieľovom stúpaní mi ale nedal šancu a s krásnou kadenciou ma bez problémov obehol. Mal som toho už plné zuby, ale ešte som silou vôle potiahol a keďže som si nevšimol senzory od časomiery, oduševnene som zašprintoval o pár metrov ďalej na bielu šnúru od predlžovačky :-)

Pred pretekmi som dúfal, že čas budem mať pod 21 minút, nepodarilo sa. Nevyšiel mi ani dlhodobý cieľ, umiestniť sa v prvej polovici štartovného poľa, aj keď veľa nechýbalo. Dôvod tohto neúspechu? Nerád kritizujem organizátorov, ale rozhodol som sa, že si už nebudem dávať servítku pred ústa. Na väčšine pretekov je za tým ich totálna neschopnosť zohnať niekoľko ľudí navyše, ktorí sú horší ako ja :-) Chápem, že to nie je zrovna jednoduché, ale veď kúsok od štartu boli hody, určite by sa tam našlo zopár pánkov z Krasňan alebo Rendezu, čo prišli na bicykloch okoštovať vínko s medovinou :-) No aspoň to ma teší, že medzi ženami by som bol ešte stále na bedni, aj keď už iba na striebornej. A keď už o nich hovorím, v reportke z Kärnten maratónu som vytiahol z videa zopár rakúskych zadkov, v tejto som vám chcel ukázať, že baby jazdia aj u nás. Ani jedna z nich žiaľ nešla predo mnou, takže len takto decentne :-)