Karpaťák 2003

Ako každý rok, aj teraz v jedno augustové ráno vyrážam, na Rasťovú akciu s pracovným názvom "Karpatská opica". Idem s úmyslom čo najviac trénovať na Horala. Mám však obavy, či takto dokážem prejsť celú trať. Minulý týždeň som si zatrénoval cez PK, Pernek, Lozorno, Stupavu, Záhorskú Bystricu, Kramáre domov. V Krasňanoch som chytil životného hlaďáka. Ledva som došiel domov a to som mal v nohách len 72 km, asi kilometer od domu. Teraz to sa toho musím nejako vyvarovať a občas si odpočinúť jazdou v balíku. Rozhodne nehodlám skapať kdesi v Myjave. :-)
Na cestu som si zobral dve horalky, chlieb so salámou a dve prázdne fľaše. Idem naproti do Svätého Jura, kde sa pripojím k Rasťovi, prichádzajúcemu z PK. V Juri ešte neboli, tak pokračujem ďalej. V polke už z diaľky vidím, že už idú. Otočím to a v pohode idem za nimi. Nesnažím sa ich dobehnúť. Načo?

V polke kopca na Javorník postupne dobieham zaostávajúcich, keďže si sledujem tempo, pokračujem ďalej. Medzi poslednými predbehnutými patril aj Luboš čo si asi nechcel nechať, lebo v krátkom zjazde na Košariská ma obieha. V nasledovnom stupáku som ho zase dobehol :-) Pokračujeme na Červený kríž. Cesty sú prázdne, kto by kua vyliezal z postele o pol ôsmej, aby si išiel zabikovať do lesa? :-) Fičíme dole. Maximálka nejako 70 km/h. Za Červeným krížom vravím Lubošovi, že si idem naplniť fľašu vodou zo studničky. Počká ma a pokračujeme ďalej. Od horárne na Peknej ceste ideme veľmi opatrne dole. Cesta je v biednom stave, pomlátená a vymletá. Na konci zjazdu dokonca dva retardéry. Neviem na čo ich tam dali. Už cesta samotná je retardér sám o sebe.

Teraz doľava do Rače. Pri Troch zajacoch sa počkáme. Luboš kupuje vychladnenú minerálku Fatry. Koluje a zároveň sa končí pauza. Pokračujeme na Biely kríž. S Rasťom uzatvárame pelotón. Na Bielom kríži sa zase čakáme. Odtiaľ pokračujeme naspäť do Jura. Rasťo chytá defekt ani neviem ako. Pozerám dozadu a toľko sa kochám dozadu až v poslednej chvíli ledva skáčem na brzdy ako som nabúral na bikera predo mnou, ktorý tiež spomaľoval. No dopadlo to našťastie dobre. Idem zatiaľ sám dole. Cesta je v niektorých úsekoch naozaj viac než rozbitá. Dole ma dobieha Luboš, ktorý opravoval Rasťovi defekt. Už má prax. :-) Na námestí v Juri sa čakáme. Odtiaľ pôjdeme do PK. Rasťo si ide do obchodu kúpiť náhradné duše. Keď už tie svoje dve náhradné tak trestuhodne dopichal. Bude z neho dobrý poradca. Zasvätene a z vlastných skúseností bude farbisto opisovať výhody gúm, ktoré nie sú deravé.

S Lubošom čakáme na Rasťa a spoločne ťaháme na Babu. Chvíľu ťahá Luboš chvíľu ja. V polke kopca začínajú zaostávať, hoci idem stále rovnako rýchlo. Kopec na Babu už dobre poznám. Dole si to svištím ako ďábel. Len také fukoty. Rasťo tuším niekedy vravel, že sa to dá zísť bez toho, aby človek brzdil. Dovolil by som si pochybovať. Jedna zákruta tam je príliš ostrá na to, aby sa to dalo v plnej rýchlosti vybrať. Aj s ohľadom na vyfrézovanú vozovku. Tam sa na galuskách ľahko stratí kontakt s vozovkou. Do krčmy už idem v pohodičke a obaja za mnou. Dávame si prvú pijácku pauzu. Fotí sa tu, chlasce kofola, nealko pivo.

Dušan velice nervózny, kedyže už vyrazíme. Odkazujem ho na Rasťa, ktorý má pri sebe itinerár celej trasy. O päť minút vyrážame. Pekne pohromade až sa sformujeme a ťaháme na obed do Jablonového, alebo Jablonice? Kua, neni to jedno. Jedno z toho ide opačným smerom. No, skrátka smerom na Rohožník. :-) Zdá sa, že tento úsek je Lubošov obľúbený, lebo až za Rohožníkom opúšťa čelo balíku. Ide to celkom dobre, peckujeme a držíme sa spolu. Za Plaveckým podhradím strácam trpezlivosť na nefungujúcej signalizácii. Hlavne môj sused napravo chytá skoro všetky diery, ktoré na ceste sú. Presúvam sa úplne dozadu a s miernym odstupom idem za ním. V Plaveckom Mikuláši mi vypadla z kapsy krabicka s peniazmi. Kým zastavím, otočím a beriem penáze balík už nevidím. No nevadí. Jablo..... už nie je ďaleko. Ťahám ďalej. Za Plaveckým Petrom v diaľke vidím, že ktosi z balíka odpadol. Míňam odbočku na Bukovú. V Prievaloch ho dobieham a vidím, že melie z posledného. Len krúti pedálmi. Tie svine v balíku ho uštvali a nechali tak. :-)
Pýtam sa, či nechce horalku, lebo vyzerá ako na poslednom ťažení. Odmieta ale aj tak ho ponúkam, nech sa zavesí. Na rovine sa vládze držať v háku ale v Cerovej ho budem musieť na konci stúpania počkať. Oproti ide párik cestárov a zdravíme sa. Hore na konci stúpania sa obzriem ako na tom parťák je a už máva na mňa, nech idem ďalej. No určite, aby sa voľakde zvalil od únavy do rigolu a nájdu ho o tri dni podľa čuchu. :-)
Zjazdujeme dole a farbisto mu opisujem, ako sa v reštike fasa nažereme a hodíme kofču. Zdeptane sa zaksichtí ale aspoň ožije. Zbytok úseku už rýchlo odsýpal a dorazili sme s krátkym časovým odstupom za balíkom. Ešte mu vravím, nech nepokračuje s hlavným balíkom ďalej a nech to otočí na krátku trať. Ak to náhodou nemal už od začiatku v pláne. :-)

V reštike si dávam ako obvykle vyprážaný syr s tatárkou. Keď vidím porciu, mám sto chutí objednať ešte jednu, nech to zatiaľ pripravujú. Odvedľa sa chalani velice rozčuľujú, že sme poslední prišli a prví dostávame jedlo na stôl. :-)
Babráci. Ani objednať jedlo v reštike poriadne nevedia. Babráci pobabraní.
Prestávka bola dosť dlhá a celkom dobre mi padla. Menšia skupinka sa pripravuje na ochod na krátku trať smerom na Trstín. Krátko po nich odchádzame aj my, smerom na Brezovú pod Bradlom. Mirovi na konci balíku vravím, že sme sa dobre najedli, lebo tí pred nami nenormálne prdia. :-) Okolité polia práve hnoja dohnojeným hnojom. Ktovie, smrdí to riadne.

Do Brezovej to rýchlo utieklo, úsek smerom na Myjavu sa mi páči a tak aj ten si vychutnávam ako sa len dá. Balík uteká ale je mi to jedno. V kopci smerom na Priepasné a za ním sa to aj tak roztrhá. Ej bisťu, ale pomáha, keď poznám trať. :-) Do Priepasného to išlo celkom dobre. V Priepasnom míňam parťáka. Ide nejako podozrivo pomaly ale nesledujem detaily. Druhý stupák na Dlhý Vŕšok už bolel viac. Ale vcelku sa dalo. Zjazd bol dosť adrenalínový. Najmä v pravotočivej zákrute, kde mi začalo odklzovať predné koleso. Skoro som sa posral od strachu. Ale ustál som to a v pohode dojazdil až dole na križovatku, kde sme sa čakali. Ešte počkáme na oneskorencov. Posledný došiel Ivo, ktorého som míňal v Priepasnom. Pukla mu predná vidla. Asi od brzdenia alebo to chytilo nejaké vibrácie? Ktovie. Kua, na tom najvzdialenejšom bode trasy mu to rupne. Mať tak zberák, hneď ho berie.

Do Vrbového ideme pohromade v rýchlom tempe do krčmy na kofču alebo pifčo. Dávam si kofču. Mimochodom, najchutnejšia a najlacnešia na trase. Táto bola dokonca aj s penou. Dám si ešte jednu. Krčmár sa ma pýta, odkiaľ sme.
Až teraz som si uvedomil, že sme dosť veľká partia, ktorá budí záujem okolia. Aj v dedinách sa kopec ľudí zastaví a pozerá. Občas z krčmy pri prejazde dediny začuť povzbudzovanie. Vravím mu, že sme prišli z Bratislavy cez Babu, Pernek, Myjavu až sem a ideme nazad. Zúčastnene skriví tvár a dočapuje druhú kofču čo som si objednal. :-) Vonku sa už zberajú chalani na odchod. Nováčikom popisujú nasledujúci úsek do Trstína. Filozoficky rozoberajú, čo sú hupky a čo sú hrbole. :-)
Dologám kofču a teším sa na ne. Na hupky. Kým človek vládze, je to komédia. V opačnom prípade tragédia. Nič medzi tým na tomto úseku nie je. Buď jedno alebo druhé, alebo obidvoje. Najprv prvé a potom druhé. :-)
Dopredu sa derie Martin, jeden z nováčikov ale nikto sa ho nesnaží stíhať. Mnohí to tu už poznajú. Aj pokrikujú po ňom, nech neblbne. :-)
Ide sa mi dobre, môžem si znovu zatrénovať. Už cítim, že to domov vydržím, aj keď budem teraz trénovať. Presúvam sa znovu dozadu a ide sa na to. Tempo je celkom pekné. Jacháme ako ťažkí profíci kopcami a dolinami. Tuším v Dolnom Lopašove padá Rasťovi reťaz a ešte k tomu do kopca. Normálne cítim jeho depku, nasraný jak kopa hnoja. :-)
Balík ako vidím nečaká, tak ho čakám ja, nech nejde sám. Potáhnem, keď sa chytí. Spomaľujem a čakám tý,m kým ma dobehne. Hore na kopci ho čakám a ideme dopredu. Roztáčam to, hádam niekoho dobehneme. Fičíme ako blázni dolekopcom a vlečieme sa ako blázni horekopcom. Zdá sa, že niekoho dobehneme. A celkom rýchlo. Len také fukoty. Nebol to náhodou Martin? Potom ďalší až sa v diaľke rysuje Ľuboš s Ivom? Rasťo odskakuje a dobieha ich. O chvíľu sme v Trstíne. Teda, tá stíhačka dala zabrať. :-)

V krčme si opláchnem hlavu ruky a veruže sa už ozývajú zranenia z hokeja. Ľavé rameno mi už začína nejako tŕpnuť. Na pravé predlaktie radšej ani nepozerám. Hádam zopár strečingových cvikov na chvíľu zaženie bolesti. Aspoň že nohy ťahajú, hoci do stojky to už taká zábava nebude. Ktosi si robí srandu z Rasťa, že si robí zálusk na víťazný dojazd do cieľa. Rasťo od rozpakov habká, že to nie je pravda. Keď vidí jeho rozpaky, tak prilieva a vraví, že sa len furt vozí v závetrí. Určite srandoval, lebo Rasťo ťahal špicu tiež, ale aspoň sa mu ho podarilo vytočiť. :-)) Dopijeme a chystáme sa na odchod.

Ako beriem svoj modrý bike, vidím kúsok ďalej opretý modrý bike, no, ani Ukrajina nie. No skrátka modré železo s kolesami a sedačkou. Vravím krčmárke, že veľa nechýbalo a zobral by som omylom tú jej modrú hrču. :-) Tá sa na tom zasmiala že to by bola sranda. Vonku už len precedím, že to by bol prúser, keby som zámenu zistil až na Zochovej chate. :-)
Do Častej cesta odsýpala nadmieru výborne. Pekne pohromade ako stádočko kačičiek si to hulíme po ceste. Pred Častou sa to začína trhať. Krátky krváčik každý vyšliape ako vie. Potom dole na Pílu a odtiaľ už len cez Dubové na Zošku. Pred Dubovým skúsim ťahať špicu ale Ľuboš akosi odmieta. Tak sa teda zaradím za neho a ťaháme dopredu. V Kráľovej odbočujeme doprava na Zošku a každý svojím tempom. Nahodim strojček a šliapem. Predo mnou parťák a za mnou Ľuboš. Kým nie je hnusné stúpanie, tak to celkom dobre ide. Som však zvedavý ako mi pôjde ten záverečný úsek. Na stojku sa už moc spoliehať nemôžem, dobité ruky ma už veľmi nedržia. Nevadí nejako bude. Hojne si polievam hlavu, leje sa zo mňa ale chvalabohu furt sedím a šliapem to svoje. Záver stúpania sa blíži a už cítim, že mám problém. Chcelo by to kúsok zabrať na stojke ale nejde to. Zoskočím z biku a odpočívam. Okolo prebieha parťák a Ľuboš. Po chvíľke vyrážam za nimi a už to dôjdem. Paráda. Vidím, že v cieli Andrej a Rasťo už škodoradostne fotia. :-)
Ešte počkáme na zvyšok pelotónu a po chvíľke odpočinku sa rozutekáme kadeľahšie. Dole zo Zošky robím dnešnú maximálku. Do PK sme sa dostali v poriadku. Skočil som si ešte kúpiť zmrsku, dostal som na ňu veľkú chuť. Márne sa snaží Ivo Červenka, že mi z nej bude na blivajz. :-) Všetci sme tu statočne unavení, dali sme si dobre na frňák. Pri pohľade na naše ksichty každý veľmi rýchlo pochopí, prečo má maratón pracovný názov Karpatská opica. :-))

Akcia sa celkom podarilo. Išlo sa v slušnom tempe, na výnimky v podstate pohromade. Aj počasie vyšlo. Nebolo veľmi horúco. To sme aj náležite v Trstíne okomentovali. Škoda toho doničeného asfaltu na Biely kríž v akomkoľvek smere. Šak čo, nabudúce si zoberieme horáky. :-)

DST: 245
TM: 9:11
AVS: 26.8
MXS: 75