Tak, konečne, po dlhom čakaní som sa dočkal mojich prvých oficiálnych pretekov, časovky na Malý Javorník. Ešte minulý rok som sem chcel ísť, ale nakoniec ma odradilo počasie. Tento rok som asi vo februári skúšal, koľko minút by mi to asi trvalo, ešte na horáku – no cez 30, takže musím začať trénovať. V júli som si raz len tak vybehol po bránu, nikam som sa neponáhľal a ani som sa vôbec nepripravoval. Čas 23:35 ma prekvapil (teda po bránu 22:25). Na konci leta, po 3000 km za júl a august, tesne po tom, ako som vyšiel z dovtedy super formy, som si to išiel vyskúšať znova. 24:19 bol čas. Ešte viac som začal trénovať, týždeň pred časovkou som sa na to dokonale pripravil, a počas nej som sa veľmi trápil. Čas bol však až 25:19. To už som si hovoril, že časovka naostro nedopadne dobre.

Preraziť konečne svoj bradatý rekord z 99 roku. Vtedy som mal za sebou necelý rok dosť aktívneho jazdenia so svojím prvým horským bikom. Zelenáč (to ako ja) sa vtedy jedného krásneho dňa vybral na preteky a urobil si tam základný čas 25:49, ktorý sa mi doteraz nepodarilo prekonať. Nechápem. Takže teraz po dosť bohatej sezóne, by sa s tým už hádam patrilo čosi urobiť. Síce som sa minulý rok zastrájal, že pre to urobím čokoľvek, vrátane nasadnutia na cesťák, ale potom som si povedal, že by to nebolo úplne fér. Tak som sa vrátil k myšlienke, že rekord sa má prekonávať na rovnakom náradí. Teda na horáku.

Cez týždeň ma Dušan V. mailom strašil, že rosničko ujo Ilko hlási dážď. Pesimista.
Je prvá septembrová sobota ráno a vonku je parádne, počasie. Slniečko, primeraná teplota, vzduch, lepšie to už byť nemôže. S JK sme sa vybrali ráno o pol deviatej na Biely kríž v rámci rozcvičovania sa na časovku. Odtiaľ dole, na štart. Tam len vravím, že som urobil v zjazde 60 km/h. Keby mi to išlo takto aj hore, možno by som aj urobil rekord trate. Ktovie?

7.9.2002 - Svätý Jur, 7 km prevýšenie, 420 m
Tak a leto je za nami, rozbieha sa oberačka hrozna, v Grinave pri ceste predávajú burčiak a koná sa časovka Neštich - Malý Javorník, teda všetko tak ako má byť.
Nejaký ten deň pred štartom sa vyčasilo a Slniečko končne ukázalo aj čosi zo svojej krásy. Do pekného dňa som sa zobudil aj dnes a to aj napriek kuvikaniu meteorológov. Takže dnes na časovku. 
Cestou do Jura sme sa začali ako partia postupne zbiehať ako vínne mušky k rozliatemu vínu. Kým sme prišli na štart, bola nás tam už hromada. Prekvapilo ma, koľko ľudí už tam bolo, veď som neprišiel na poslednú chvíľu. Nakoniec hádam prišla rekordná účasť od nás ako partie z Pezinka vôbec a rekordná účasť bola aj v štatistikách štartujúcich a tým rekordy zďaleka nekončili. Pre tentokrát sme mali aj silné zastúpenie v nežnom pohlaví a očakávali sme, že nás baby vytrhnú z medailovej biedy, keďže chlapská časť to na čele so mnou flákala.

Včera sme teda odjazdili Dubničák a tak sme si ráno vychystali biky, ktoré sme včera obuli do hladučkých asfaltových dezénov. Noha ma pobolieva a neviem, ako to dnes odjazdím. Vychádzame z Novej Dubnice o pol deviatej ráno. Som príjemne prekvapený, ako mi ide bike ľahúčko. Slicky-neslicky, cestný galuskáč to však nie je. Počasie je príjemné a áut našťastie nie veľa. Do Trenčína sme dorazili vo svižnom tempe takmer za 15 minút. Priemerka okolo 36 km/h. Na semafóroch vravím Jurovi, že ideme prirýchlo a musíme spomaliť, lebo za Piešťanmi zdochneme.

Po dovolenke, kde som si nahnal nejaké kilometre kondičky, aby som ju vzápätí stratil počas záplavových dní, keď neprestajne pršalo. Bol som zvedavý, ako dopadne Rasťov cyklomaratónik . Nechystal som sa na to cez tú cyklodovolenku nejako špeciálne. Tam som mal iné ciele.

O tomto súkromnom maratóne som sa dozvedel už na začiatku roku 2002 a hneď som si povedal, že je to akcia, ktorej by som sa rád zúčastnil. Spočiatku som síce s mojou vtedajšou formou aj výbavou mohol o tom iba snívať, prišlo však leto, s ním niekoľkonásobne lepšia forma a od apríla aj nový cesťáčik, takže prečo to neskúsiť?

5. ročník - 17.8.2002 Pezinok
Prišiel čas aj na moju akciu. Zmena tento rok bola v trase, kde namiesto slučky pod Červeným kameňom som pridal kopčeky za Bradlom. A tiež aj verejná pozvánka cez internetové stránky. Nakoniec sa zrodila rekordná účasť, keď v jednej fáze nás šlo vyše 20. Ale tohtoročná akcia mala svoju predohru - teda pre mňa predohru. V piatok som si s kolegom chcel vyfotiť zatopený Dunaj z Devínskej Kobyly. Avšak 500 m pod vrcholom prišla nenormálna búrka s prietržou mračien, čo nás prinútilo zbabelo zdrhnúť a tak som cestou domov schol na biku. Na druhý deň sa to prejavilo. 
Ráno bolo teplúčko a slnečno - presne ako mi nakázal Bobo. Štart bol neskutočne presný - 7.30 a vyšlo nás 7. Na toto doplatili dvaja Pezinčania, ktorí nás museli dohnať cestou.

V Juri sa ešte pripojil aj Tomáš a tak sme skupinka šľapali hore Neštichom. Bolo asi príliš veľa novicov, lebo do kopca sa zahrýzli s veľkou vervou, akoby už dnes bola časovka. Ja som s prehľadom kontroloval poslednú pozíciu. Tuná ma dobehol aj Robo Wittlinger. Pokecal a šľapal ďalej.

27.6.2002 Pezinok-Zvolen-Kojšova hoľa 403 km, na počesť Zdena Repôňa

Po viacerých ročníkoch Rock FM maratónu sme často mali pri pive reči o tom, či tá tristovka je maximom čo zvládneme. Hlavne, keď sme sa necítili byť úplne zničení. Jožo Dubovský voľakedy pracoval na SHMÚ a rozprával, ako za dva dni šiel na Kojšovkú hoľu. Najprv sme nevedeli ani kde to je. Pri Košiciach - odpovedal. No a čo tak to prejsť za deň? Takto sme plánovali túto akciu ako partia hádam 4 roky. Vždy do toho čosi prišlo, či sme šli do Dolomitov. Dubákova cyklistická dvojička Zdeno Repôň nás už skoro na to vlani nahovoril. Ale nevyšlo to.

Začiatok tohto roku nebol štastný. Tragicky zahynul kamošov syn a aby to nebolo len take jednoduché, to isté sa stalo aj Zdenovi. Šokujúca správa nás po krátkom čase zburcovala a povedali sme si chlapským slovom, že Kojšovku pôjdeme. A to na počesť Zdena. V marci padlo posledné áno. Už sa nedalo cúvnuť. A termín - namiesto rock FM maratónu. Čas bežal, forma nerástla a trošíčku sme začali váhať. Ale nemohli sme ustúpiť od slova. Keď sme sa chceli prihlásiť na Dolomity, zistili sme, že už je plno a nie je už možné sa prihlásiť. Vtedy Dubák prišiel s nápadom: Čo tak ísť na Rock FM a namiesto Dolomitov ísť na Kojšovku? Pristali sme. Aspoň sme sa otestovali na Jasnej. A nasledovali prípravy. Zostavili sme tím ľudí (z pôvodného plánu dvaja nemohli ísť), stanovila sa taktika (jazdí sa na posledného, na kopcoch sa čakáme, kto nevládze oddychuje v háku) a navrhol som trasu. Po spočítaní mi to vychádzalo na necelých 400 km, tak som pridal úvodnú vložku na pokorenie 400 km méty. Rozpočet bol na priemer 26 km/h. Spočiatku bolo rečí, ale nakoniec argumentom, že sa vyhneme betónke za Sencom som to presadil. Už len zabezpečiť doprovod. Na toto pristúpil Jožino Pilinský, ktorý sa nakoniec toho zhostil vynikajúco a patrí mu aj naša vďaka.

15.6.2002 - Bratislava-Jasná 301 km, 11. ročník
Po Vezikuláku ďaľšia akcia na rade bol tento maratón. Ako partia sa ho zúčastňujeme pravidelne a tak som presne vedel, čo ma čaká. Podarilo sa mi nahovoriť aj troch nových členov. Netrpezlivo som sledoval počasie, reku nech nezaprší, nemám to rád. Prvý z novačikov vypadol Bobo, ktorý sa odrovnal na extremebike maratóne. Počasie nakoniec vyšlo, ba dokonca bola horúčava.
Deň pred maratónom sme sa dohadovali, čo a ako a nakoniec som ja a Luboš Drahoš šli na štart na bicykloch z Pezinka. Ostatní sa spoľahli na autá a na Zlaté piesky prišli po nás. Musím sa priznať, že nočná jazda na Zlaté má svoje čaro. Ešte noc, bezvetrie a vcelku teplúčko, na svahoch Karpát nasvietené dedinky... Veľmi dobre to vplývalo na moju psychiku.

Po kladných recenziách na minuloročné podujatie sme sa nechali zlákať a spolu s Tomášom sme vyrazili na dvojdňovku do Popradu.
Jarná klasika, to znamená cestný pretek v sobotu a MTB v nedeľu. Vybrali sme si kratšiu trať na ceste (115 km) len tak na rozvičenie v sobotu a dlhšiu na MTB (70km). Keďže v piatok po dlhom, suchom a teplom počasí sa aj pod Tatrami rozpršalo, mali sme obavu o celkový úspech podujatia. Našťastie, v sobotu nás ráno privítalo síce zamračené ale aspoň nie daždivé ráno. Prekvapujúco vysoká teplota a hmla či opar nás potom neopustil celé dopoludnie.