S Rasťom sme sa v piatok dohodli na malom cyklovýlete. Netušil som, kade sa pôjde, výber trasy som nechal na neho. V sobotu som si zajazdil okolo Karpatov. Pezinská Baba, Lozorno, Stupava, Železná studienka, Červený kríž a domov. 88 kilometrov v celkom svižnom tempe. V nedeľu som bol udatne zmorený a veľmi sa mi teda nechcelo na ďalší výlet. Aj som si vravel, že to včas seknem keď to bude vyzerať na nejaký dlhý brutál.

Stretko sme si dohodli v Grinave na križovatke. Odtiaľ vyrazíme smerom na Slovenský Grob.

Pre veľký úspech sme si s Citrónom znovu zopakovali jazdu do Gabčíkova. Prvé dni v týždni nedávali veľké nádeje na dobré počasie ale už vo štvrtok začalo počasie krásnieť. Tak sme sa teda vo štvrtok dohodli, že si znovu vyrazíme na tréningový výlet. Skúsim zavolať Rasťa a Jura. Uvidíme, či prídu. V piatok o 11 však dobehli obaja a prišiel aj Miro, tieňový Rasťov sparingpartner.

Pár minút po 11 vyrážame teda smerom na Gabčíkovo. Citrón zavolal Kántryho a ešte jedného kamoša a v Hamuliakove sa pridal ešte jeden. Takže sme boli v dosť hojnom počte. Prvé zábery na hrádzi boli dosť mierne. Dokonca ma Juro prekvapil otázkou, že sa nejako vlečieme. Nejako si to neuvedomujem, lebo minule sme išli rovnako pomaly a postupom času sme pridávali na tempe. Každopádne však ideme na poveternostné podmienky naozaj pomaly. Bicykluje sa ľahko a s obavami hlásim, že naspäť to už také jednoduché nebude. Juro ma chlácholil, že dnes vietor nebude, že je čistá obloha, vysoký tlak a podobne. Veď uvidíme. Prvá zástavka je ako minule v Hamuliakove. V krčme, reštaurácii či čo to tam je. Doslova cítim Rasťové otázky, prečo sa zastavujeme. Nemám odvahu mu vysvetliť, že je to prvá slopacia zástavka pre Citróna. To ešte Rasťo možno nevie, že určite bude chcieť chlastať aj vo Vojke. Tak sme si teda dali v Hamuliakove nejaké pivá, streky. Vyťahujem mapu a Rasťo sa diví už nahlas, že prečo stojíme, veď sme ešte nič neprešli. Pokecali sme si zážitky z minuloročných cyklomaratónov, popili, dopili a vyrazili. Malé pivo so mnou robilo zaujímavé pohyby a než som ten alkoholický opar rozjazdil, už znovu futašujeme po hrádzi.

Citrón mi vo štvrtok zavolal, že či nepôjdeme v sobotu na tréning po hrádzi. Nebol som proti, tak som sa opýtal, či mu nebude vadiť, ak si zoberiem cesťák. No keď ho už mám, tak ho snáď aj využijem, no nie? Nerobilo mu to problém tak sme sa rýchlo dohodli.

V sobotu o 10 volá znovu, reku či ideme. Informujem ho, že či mu nevadí, že vonku prší. Síce už bolo po daždi ale nebolo isté, či sa znovu nespustí lejak. Tak sme to odložili na neurčito. O 12:10 mi volá a musím uznať, že už to na dážď nevyzerá. Tak si dohodneme stretko na Bajkalskej pri Rotunde. Ešte sa musíme vrátiť do jeho roboty, lebo má nejaké špice úplne voľné. Aspoň trochu ich dotiahnúť. Potom už môžeme vyraziť. Je 3/4 na 2 a jacháme popri prístave smerom k hrádzi. Na tých rozbitých prístavných chodníkoch a cestách nedávam poriadny pozor a schytávam tvrdé rany po jamách.
\"Kua, dúfam že nechytím defekt.\" nadávam a Citrón mentoruje, že mám dávať pozor. No to skoro hovorí. :-)

Nitriansky cyklomaratón 1.ročník, 6.10.2001 - Jedliny pri Kostolanoch pod Tribečom, 140km

Začiatkom septembra mi zamejloval Juraj Vrbik, že sa koná nový maratón pri Nitre. Keďže sa nekoná Fatransko Strážovský maratón, považoval som to za dobrý dôvod na ukončenie cestnej sezóny 2001. To som vtedy ešte netušil, že september bude totálne anticyklistický a že začiatkom októbra ma načne viróza. Ale predpoveď počasia a lobbovanie kamošov ma nakoniec rozhýbali. Tak som nakoniec podvolil.
V sobotu s časovým sklzom sme vyrazili v aute štyria. Okrem mňa Miro Pilka, Ivan Červenka a Robo Juhás ktorého to bola cestná premiéra. Zasa mal oproti nám výhodu, že sa udržiaval na horáku. Krátko po 9 hodine sme dorazili na miesto štartu, kde nás už čakali aj Haluškovci a Maroš Mališ. Štartovné bolo tučných 500 a nakoniec sa nazbieralo 80 štartujúcich, z toho jedna žena.

Tak som si predsa len kúpil od Maroša ten cesťák o ktorom sme už dávnejšie hovorili. V stredu som ho kúpil a hneď som nabehol do obchodov pohľadať nejaké nášlapné pedále lebo kým si kúpim nejaké tretry s SPD a mohol tak údajne plnohodnotne využiť tieto pedále, tak to nejaký čas potrvá. Nikde som tie náhrady pedálov nenašiel. Takže to vyzerá tak, že kým si nekúpim tie tretry, tak budem musieť šliapať do tých okýptených pedálov SPD obyčajnými teniskami. Chcel som si teda ten cesťák kdesi poriadne vyskúšať a dohodli sme sa s Rasťom, že pôjdeme na Trnavskú časovku. Robil som ešte drahoty, lebo to počasie vyzeralo s prepáčením na figu. 

15.9.2001 - Trnava, smer na Malženice
Ako už po viac rokov, aj tento, počas konania Trnavského jarmoku sa konala cyklistická časovka na 6666 m. Tento rok september športu neprial, tak v deň akcie bolo zima s hrozbou dažďa. Na bicykli som nesedel od časovky na Neštich, tak som bol zvedavý, ako ma to poznačí. Z domu som vyrážal spolu s Jurajom Haluškom a aj Robom Juhásom, pre ktorého to bola prvá akcia na cestnom bicykli. Do Trnavy sme šli po vlastnej osi a hneď po pár kilometroch mi bolo jasné, že si svoj čas z roku 99 nezlepším.

Prišli sme do Trnavy dačo po pol dvanástej a už keď som sa registroval, dostal som číslo 64. Podotýkam, že nebolo štartovné. Prvý štartoval o 12. hodine a interval štartov bol pre mňa dlhá minúta. Opäť sme sa stretli viacerí z partie, tak sme si aspoň kecaním krátili chvíle štartu. Prvý krát tu boli Roman Kučera a Julo Bugár. Bolo dosť zima, cca 14 stupňov. 

1.9.2001 - Svätý Jur, 7 km, prevýšenie 420 m
Tak je tu ďaľší ročník čoraz obľúbenejšej časovky Neštich - Malý Javorník. K jej obľúbenosti prispieva nielen atraktívna poloha blízko Bratislavy, ale aj pekná 7 km trasa aj keď s čoraz horším povrchom, a aj dobrá organizácia a špecifická tombola v štýle ak si vylosovaný vyber si čo chceš.

Po problémoch vlani s výsledkami, čo sa podarilo vyriešiť, na tento ročník organizátori - Cyklo Slovakia Bratislava, zabezpečili časomieru a novinkou bolo aj vyhlásenie víťazov a tombola nie v priestore cieľa, ale na konci Neštichu.

Tak teda je tu 1. september, podarilo sa mi nahovoriť po prvý krát aj môjho spolusediaceho kolegu Romana Kučeru a zopár ďaľších. Ráno však počasie nebolo dobré. Po nočnom daždi bolo hmlisto a vyzeralo to ešte na dáku prehánku. S Mirom Pilkom sme sa dohodli, že pôjdeme spolu a ešte sa vyvezieme na Slnečné údolie, čo však v mokru sa nám nechcelo. Na miesto štartu sme prišli o 9.30. To tu už bolo dosť veľa ľudí a na moje prekvapenie v tomto počasí štartovalo vyše 100 účastníkov. Na schladenie sa práve na začiatok časovky spustil drobný dážď, čo je aj vidno na radarovom zázname z SHMÚ, kde bol cieľ pretekov (čas 10.15). Pozn.: zelená znamená drobný dážď.

Časovka Neštich - Malý Javorník
1. september 2001
alebo
"Ako som neobhájila posledné miesto"

Už začiatkom tohoto roka som si nezabudla predsavziať, že sa na túto časovku zodpovedne pripravím a určite si tak zlepším výsledný čas voči tomu vlaňajšiemu, minimálne o 5 minút. Svoj starý bicykel som preto trápila aj počas zimy a naháňala som na ňom zimou roztrasené kilometre. Niekedy v júni nastal čas vymeniť ho za lepší stroj. Vtedy som si to o ňom aspoň myslela. Voľba padla na značku Schwinn. Dá sa povedať, že keby nebol tak poruchový, bol by celkom dobrý. Ale teraz k veci.

Tak a je za mnou ďalší ročník časovky do kopca z Neštichu na meteostanicu Malý Javorník. Tento rok som mal vcelku bohatú sezónu tak som bol veľmo zvedavý ako sa prejaví na čase. V kútiku duše som ale vedel, že mi už akosi dochádza para. Vo štvrtok som si dal testovací tréning z Krasňanskej Peknej cesty (tá križovatka vedľa intráku či slobodárni či čo to tam je) na Biely kríž. Nešlo sa mi veľmi dobre čo len potvrdzovalo moju mienku, že to s mojou kondičkou nie je vôbec ružové. Spravil som to za 30 minút. Síce je to niečo cez 8 kilometrov ale zato viac úsekov, kde sa dá aspoň trochu vydýchať. Hlavne ten úvodný stupák od vojakov popri chatkách a záhradkách až po horáreň mi dal nepríjemne zabrať. Jaksi som nemohol chytiť dych na tom miernom kúsku popri horárni. No nevadí, tak som to spravil za 30 minút. Kedysi som to urobil asi za 37 minút a skákal som od radosti ako blcha.
V piatok som si nahodil tie svoje slávne supersliky. No čo, keď už ich mám, prečo by som ich teda nevyužil, no nie? Cez noc pršalo a ani ráno nevyzeralo uspokojivo. Hmla a vlhko. Kukol som si na webke radarové snímky a zistil, že hlavná oblačnosť sa už dávno roztrhala kdesi nad čechmi a severnými slovákmi.

Rasťo ma nahovoril na Karpatský maratón po asfaltových cestách smerom na Brezovú pod Bradlom a naspäť.

Tak som si kúpil nové plášte sliky. Celý výlet bude viesť asfaltovými cestami tak som chcel minimalizovať valivý odpor aspoň akým-takým vylepšením môjho bajku. Od ostatného cyklomaratónu Horal Alto som si ho musel poriadne opucovať od nánosov bahna ktorý bol prakticky všade. Vidlu rozobrať, vyčistiť, premazať a pri tej príležitosti aj zistiť ako vlastne funguje. Kúpil som si kalibrátor reťaze o ktorom hovoril Rasťo, že meria mieru opotrebenia a vyťahanosti reťaze. Kalibrátor prepadol úplne ľahko čo znamenalo okamžitú výmenu. Reťaze, nie kalibrátora, hoci ani to nie je zlý nápad. Načo mať vecičku ktorá ukazuje nepríjemné správy. Kua, ďalších 1000 korún v perdeli. V piatok, deň pred výletom bol bajk pripravený. Ešte opraviť tacháč lebo sa mi podarilo urvať kábel.