Niekedy na jar v našom Amatérskom Športovom Klube uzrelo svetlo sveta rozhodnutie zorganizovať verejné cyklistické preteky. Z hľadiska výberu trate, logistiky a rôznych povolení je o trochu jednoduchšia organizácia časovky ako pretekov s hromadným štartom, napr. cyklistického maratónu. Keď sme mali jasno v tom čo?, nastala otázka kde? Pre každého cyklistu aj diváka je časovka do vrchu určite atraktívnejšia, avšak aj náročnejšia ako preteky po rovine, takže bolo jasné že cyklistov zavedieme na nejaký kopec.

Keďže väčšina zúčastnených športreporťákov zastávala na tejto časovke funkciu usporiadateľov, ostalo na mne, aby som ju trochu opísal zo sedla. Nemal som na to veľmi chuť a nesmelo som sa aj bránil, pretože mám pocit, že v poslednom čase už stránku trochu zahlcujem, ale dostal som to príkazom, tak idem na to :-) Hneď na začiatku musím povedať, že oficiálny poetický názov „časovka ku hviezdam“ bol trochu klamlivý a kto náhodou nepoznal trasu, veľmi rýchlo zistil, že žiadna romantika ho nečaká. Hneď od štartu stúpanie až k jazeru, potom mierne klesanie na vydýchanie nasledované takisto relatívne miernym stúpaním, ktoré pred autobusovou zastávkou naberie na sile a pokračuje šťavnatým úsekom až k Zochovej chate. Kto sa dostane až sem a vládze ešte točiť nohami, má už skoro vyhraté. Znova príde krátka miernejšia časť vhodná na utretie potu, potom jedna hupka a ostrejší zjazd, prudká ľavotočivá zákruta a dlhší, ale zase relatívne mierny úsek až do cieľa.

Na tieto preteky som išiel iba preto, aby som si zaslúžil Robovu prezývku "rakušák" :-) Prihlásil som sa ale iba na krátku trasu 85km/800m s dvomi kopcami, predsa len spomienky na Samsonmana boli ešte dosť živé a táto trasa mi bola omnoho sympatickejšia ako dlhých 158km/2300m. A veď mám už aj svoje roky a takýmito číslami aj tak žiadnu babu neohúrim, tak načo sa zbytočne trápiť? :-) Ale povedal som si, že tentokrát ohúrim aspoň sám seba a rozhodol som sa naozaj závodiť. Žiadne vysedávanie na občerstvovačkách, čo bude pre moju mlsnú papuľku dosť veľká rana, lebo mali byť aj jablkové koláče. Doma som si dokonca ako na vojne spravil bojovú prípravu, preštudoval profil trasy a stanovil víťaznú taktiku. Až po druhý kopec pôjdem čo to dá, potom v kopci nastúpim ako Ricco na TdF, všetkým utečiem a v zjazde si to už do cieľa iba postrážim :-)) Úplne jednoduché, akurát ma trápilo, že v potravinách nemali EPO, tak dúfam že raňajkový chlieb s paštétou a jedna fit tyčinka na trati budú mať rovnaký účinok :-)

Na poslednú chvíľu sme sa s Ivanom dohodli, že si pôjdeme zajazdiť tento maratón, pri ktorom sa mi minulý ročník skoro odšróbovali nohy v zjazde z Častej. Našťastie sme sa stihli aj ubezpečiť, že ak bude náhodou treba, vykašleme sa na "pretekárov" a pôjdeme si svoje tempo. Po zranení členka nie som stále úplne fit ale už dokážem občas ísť aj do stojky, takže sa mi bude jazdiť hádam lepšie ako v Seredi. Najmä, ak namiesto horúčavy bolo počasie orientované skôr na mrholenie, čo mi celkom vyhovovalo.

Pred olympijským triatlonom som chcel skúsiť aj nejaké cyklistické preteky. Na SportReporte som objavil celkom zaujímavo vyzerajúci cyklomaratón. Nebolo to ďaleko na cestovanie a vyzeralo to veľmi prítulne a domácky. Názov lákal, že je to "open", takže som nejako z toho vycítil, že sa zúčastní aj širšia cyklistická verejnosť. Navyše sa hlásil aj Robo, že by si rád zajazdil, tak som si myslel, že o nejaké veľké výkony tu nepôjde. Najazdené som mal málo, asi tak 700km. Najprv som chcel ísť na dlhú trasu (130km), potom som si povedal, že lepšia bude kratšia (83km), aby som natrénoval rýchlosť na triatlon a navyše bez skúseností s pretekmi bude stačiť aj menej. Ako sa ukázalo dobre som spravil.

Čo je horšie? Maratona dles Dolomites so 130 km a prevýšením 4000 metrov alebo horúci Sereďmaratón s prevýšením 1020 m? Po dnešnom maratóne si myslím, že je jedno, či ma zožerie žralok na jeden šup alebo hromada vyhladovelých a zdivočelých piraní po kúskoch. Je to naozaj takmer úplne jedno. Akurát to druhé dlhšie bolí než je po všetkom.

Tento maratón vo mne vyvolával značný rešpekt, dĺžka a profil trasy dávali tušiť, že sa nebude jednať o žiadnu nedeľnú vychádzku. Štart bol v meste St. Michael im Lungau a znova sa dali odjazdiť 2 trasy. Classic mala 160km a 3400 výškových metrov, Ultra bola dlhá 220km a mala 4600 výškových metrov. Tentokrát som ani sekundu nepochyboval, že pôjdem iba „krátku“ trasu a aj na ňu som si stanovil jednoduchý cieľ – nejak to prežiť :-)

CSC Maratón 2008 
alebo
Pohroním na malej píle, do cieľa s noblesou.

Počasie večer pred maratónom na rozdiel od najazdených 4400 km ani omylom neveštilo pekný cyklistický zážitok. Zamračená obloha, akoby pred búrkou, silný nárazový vietor určite v nejednom z nás vyvolal pochybnosti, či vôbec nastúpiť na štart o 4:30 nasledujúceho dňa. Neviem čím to je, ale doposiaľ na každom podobnom podujatí, na ktorom som sa doposiaľ zúčastnil bolo počasie v prospech pelotónu a napokon tomu nebolo inak ani dnes, 14.06.2008. Vyčasilo sa.

Tento ročník cyklomaratónu do Jasnej má opäť nového sponzora, CSC, takže presnejší názov je "CSC cyklomaratón 2008". Teda, žiaden nový cyklomaratón, ale iba ďalší ročník Vivy resp. RockFM cyklomaratónu, podľa aktuálneho hlavného sponzora. Takže budúci rok tu budeme mať "Vodárne a kanalizácie cyklomaratón 2009" :-). Asi by mali k názvu pripojiť ešte 1 slovo, aby bolo jasné, že stále ide o ten istý maratón. V každom prípade to tento rok bolo zorganizované najlepšie. V cene bol kompletný dres a na stránke bolo dopredu napísané, kde sa bude koľko stáť, čiže sa dalo dobre pripraviť.

Keď sme sa minulé roky vracali z Maratona dles Dolomites, v našom aute vždy padol návrh, aby sme to v Lienzi stočili na Grossglockner a aspoň jeho poslednú časť skúsili vyjsť aj na bicykloch. Nakoniec z toho nikdy nič nebolo a tak som si povedal, že niektorý deň svojho pobytu v Lienzi využijem práve na túto jazdu. Pôvodne som si chcel dať v pondelok turistiku a trochu si oddýchnuť, lenže ráno ma zobudili slnečné lúče a obloha skoro bez mrakov, to predsa musím využiť. Nohy po maratóne síce boleli, ale myslím že turistika by to aj tak nevylepšila, skôr naopak. V kempe pekne pripekalo, ale hore 2km nad morom môže byť všelijako a tak som ešte rýchlo zbalil do batohu nejaké návleky, pláštenky, trochu jedla, ďalšiu fľašku s vodou a vyrazil do neznáma. Nakoniec počasie príjemne prekvapilo a po celú dobu vydržalo, do zjazdov som si vystačil len s návlekmi na ruky, čiapkou a neprefuk vestou.