Časovka ku hviezdam 2008
- Napísal: Dušan Hodúr
- Published in Cestná cyklistika
Doma som znova trochu popremýšľal, aký typ útoku bude na tento kopec platiť. Celú trasu až k hvezdárni som si prešiel iba raz cca. pred mesiacom, takže som mal akú-takú predstavu, čo ma čaká. Keď som niekedy v minulosti zašiel na Zošku na pivo, tak až po koniec klesania pri jazere som zvykol ísť na veľkej píle a odtiaľ klasicky ľahké prevody, a vždy mi to dalo riadne zabrať. Teraz som si povedal, že skúsim veľkú potiahnuť až po zastávku, vedel som že na rýchlosti tým získam asi 3-4 km/h, potom sa ľahkým prevodom vytrápim až k Zoške, za ňou znovu hodím veľkú, cez ďalší kopec sa prehupnem a po zjazde to na miernom stupáku ľahko dotiahnem až do cieľa. Vyzeralo to veľmi jednoducho, lenže časovka je časovka a nie každý dokáže jazdiť proti chronometru a správne si rozdeliť sily, takže aj u mňa to dopadlo trochu inak, ako som si naplánoval :-)
Na registráciu som prišiel až medzi poslednými a hneď ma prekvapila veľká účasť. Od vytrénovaných vymakancov na rovnako vymakaných mašinách cez chalanov s mierne plážovým lookom až po mladé a ešte mladšie baby. Do štartu som mal asi 50 minút, tak som sa zviezol k štartovému stanu a sledoval prvých súťažiacich. Iba som vyvaľoval oči, keď som videl všetky tie parádne bicykle všetkých možných značiek. Keď sme sa po pretekoch zhromaždili pri bufete, tak hodnota pozemku určite poriadne vzrástla :-) Konečne prišiel rad aj na mňa, 3, 2, 1, ideš ! Začal som podľa plánu, veľká píla a až po jazero zo sedla. Netrvalo ale dlho a už som si začal hovoriť, že toto som trochu prehnal. Snačil som sa to ignorovať, v zjazde som pookrial a pokračoval ďalej rovnakým tempom. A s pribúdajúcimi metrami som sa začal cítiť ako schizofrenik. Jedna časť mi škodoradostne hovorila „Haha, prepálil si štart, ešte chvíľku a končíš!“, druhá časť povzbudzujúco kontrovala „Kašli na to a makaj, snáď si nechceš urobiť hanbu?!“. A hanbu som si naozaj urobiť nechcel, najmä keď tu už pár mesiacov tlačím kaleráby o všelijakých strašných alpských kopcoch :-)) Ťahal som teda ďalej a za chvíľu som zbadal trochu strmší kopec a za ním autobusovú zastávku. Chcel som vydržať, ale jednoducho sa nedalo, asi v polke toho kopca som musel zhodiť na malú pílu a už podstatne menšou rýchlosťou sa blížil do najstrmšieho úseku.
Táto časť ma dokáže opakovane prekvapiť. Najprv tým, ako rýchlo sa sem vždy dostanem, stále mám pocit že by som mal ísť ešte niekoľko kilometrov. No a potom tým, že zo sedla mi ten kopec vôbec nepripadá strmý, ale podľa zaradených prevodov, fučania a stekajúceho potu to rovina asi nebude :-) Ešte stále si pamätám, keď som si tu pred niekoľkými rokmi musel na zastávke sadnúť, lebo od vyčerpania mi pred očami blikali milióny hviezdičiek. Teraz to našťastie nehrozilo, ale na Rasťa, ktorý strategicky na tomto mieste fotil, som nejaký víťazný alebo aspoň trochu pohodový úsmev nedokázal vykúzliť. Žiaden palec hore, iba čisté nefalšované utrpenie :-) Ešte trochu makačky a konečne som vedľa Zochovej chaty, najťažšie mám za sebou. Za normálnych okolností by som si odfúkol, stlačil brzdy a odbočil na jednu orosenú dvanástku. Teraz som musel ísť ďalej a aj keď sa kopec trochu zmiernil, žiadne veľké zrýchľovanie nehrozilo. Bol som rád, že si môžem trochu oddýchnuť a veľkú pílu som tuším zase nahodil až pred zjazdom. Kritickú zákrutu som zvládol a začal posledné stúpanie k cieľu. Oproti išlo auto a mal som nejaký divný pocit, že niečo je aj za mnou. Tak som sa obzrel a zrazu fúúúúk, ofičal ma biker ako keby som stál na mieste. No do ...., tá nadávka mi vybehla úplne mimovoľne, ale veď on mi naložil celú minútu! Až do cieľa som si síce za ním udržoval približne rovnaký odstup, ale zrýchliť som už nedokázal. V cieli som mu pozrel na číslo, on mal 60, ja 58. No do ..., veď on ma vytrieskal o celé 2 minúty !!! To naozaj už zas nevyhrajem ? :-)))
Vrátil som sa do bufetu, trochu potešil žalúdok, pofotil víťazov a nič nevyhral v tombole. Potom som si išiel pozrieť výsledkovú listinu a číslo 60 som našiel na prvom mieste medzi juniormi do 18 rokov. Jáááj, hneď sa mi ego napravilo, mať jeho roky tak tiež urobím takýto čas. Iba srandujem, v tom veku som jazdil akurát tak na segrinej 20 kilovej skladačke Eska a výlet do Modry by som si zadelil na 2 dni :-) A keď som si pozrel časy prvých v mojej vekovej kategórii a aj tých starších, všetko bolo jasné, na obidvoch som stratil viac ako 3 minúty. Nevadí, budúci rok potrénujem a prídem znova, ale už iba ako usporiadateľ :-) Keď som už pri usporiadateľoch, všetkým čo sa postarali o hladký priebeh tejto časovky chcem vyjadriť uznanie. Ako kamarát som síce trochu pozitívne zaujatý, ale myslím že za zorganizovaním hocijakého podujatia je poriadny kus tvrdej roboty. Ale kľudne do komentárov pridajte svoje vlastné názory, určite pomôžu k skvalitneniu druhého ročníka. A keďže som tento rok ešte závodil, vôbec tých organizátorov šetriť nemusíte :-)) No a aby celú šľahačku nezlízli iba oni, skladám klobúk aj pred všetkými pretekármi, ktorí dali prednosť bicyklu pred nedeľným vylihovaním pri telke alebo pri jazere. Najmä keď vedeli, že jediné čo ich čaká a neminie je prepotený dres a boľavé nohy :-) Takže verím, že o rok sa zas v plnej sile stretneme.
Urobil som aj zopár fotiek ako doplnok k tým oficiálnym, na ktoré nájdete link hneď pod výsledkovou listinou v Sport sekcii.
http://picasaweb.google.com/dusky69/CasovkaNaZosku
Výsledky časovky sú tu .