Pôvodne som na tento maratón ani nemal v pláne ísť. Nakoniec z toho bola príprava na inú akciu, tak som to zobral štartové číslo namiesto Zuzky, ktorá sa asi zľakla a pustila do gatí. Či vlastne do gatiek. Ktovie. :-) 
Barbaru moje číslo so Zuzaniným menom tak pobavilo, že mi začala hovoriť Zuzi a veľmi chcela, aby som štartoval spolu s ňou v zelenom (ženskom) koridore. Reku, ak mi požičia nejaký rúž a náušnice, tak by som možno aj išiel. Ale  kto bude potom odbíjať dotieravých talianov, ktorí zrejme nie sú prieberčiví? :-) Nalial som si do flaše Vineu s tým, že na občerstvovačkách budem piť vodu, džús alebo niečo také. Aby som stále nepil to isté. Do jedného vrecka foťák, do druhého náhradnú dušu a v treťom budem voziť dlhý dres. Jedlo netreba, postačia občerstvovačky.

Priblížila sa opäť jedna z akcíí vrcholov mojej jarnej časti cyklistiky. V tomto roku by som však tú moju prípravu cyklistikou príliš nenazýval. Napriek veľmi miernej zime a skorému nástupu teplejšieho počasia, ktoré poskytovali rozumný priestor na jazdenie som sa potýkal s technickými problémami, ale hlavne so zdravotnými. To spôsobilo mnohé pauzy v začatej príprave a potom samozrejme aj pomalé naberanie výkonnosti. Občasné krátke výjazdy na bicykli nemohli viesť k normálnemu rastu formy, aspoň u mňa. Predsa však sa mi podarilo najazdiť zopár kilometrov, ktoré mali byť zárukou pomerne bezproblémového zdolania maratónskej, tristopätnásť kilometrovej trasy.

Ešte v sobotu večer po Viva maratóne 2007 som telefonicky vyzvedal od Rasťa, ako vyzerajú predpovede počasia na nedeľu. Hlavne ma zaujímal vývoj prúdenia vetrov. Lebo ak by malo fúkať tak, ako v sobotu, tak prídeme do BA až v pondelok. Ak vôbec.

Lenže predpovede hlásili, že vetrisko sa vybujačilo dostatočne v sobotu a na nedeľu bude len mierny, premenlivý vietor. Viac nám nebolo treba. Na nedeľné ráno sme sa teda s Jurom a Mišom dohodli, že o siedmej na raňajkách sa stretneme a potom vyrazíme.

Tak ako v minulosti tak aj tento rok sme sa  zúčastnili Viva maratónu do Jasnej.Chcem  sa s Vami podeliť o skúsenosť aj keď nie moc dobrú ale snáď budete v budúcnosti opatrnejší.

Predpovede počasia nám aj tento rok naháňali hrôzu. Keď som Peťovi poslal mailom varovanie Slovenského HydroMeteorologického Ústavu, že najbližších 24 hodín môžeme očakávať na celom území Slovenska lokálne búrky s krúpami, zmohol sa akurát na jednu výstižnú vetu s jednou dobrou nadávkou.

Mne tiež nebolo všetko jedno. Ale jediným pozitívom bolo, že ak by už malo pršať, tak bude aspoň teplo. Teda aspoň nejaký posun oproti minulému roku.

Cesta do Hlohovca tento rok prebehla bez potiaží. Na čele peletónu išiel motorkár s energickým rozhodcom Bachratým a táto dvojica prinútila všetkých dodržiavať dohodnuté tempo 30km/h. Pred Hlohovcom sa cyklisti snažili dostať na čelo balíka, ale dva kruhové objazdy to aj tak všetko pomenili. Najmä ten za mostom. Rozhodca na motorke išiel vpravo aj s čelom ale Lipovský si to namieril skratkou vľavo a ľavá polovica balíka za ním. Pri kasárňach motorkár postupne pridával až rozhodca zapískal na píšťalku a motorkár odišiel vpred. Tempo zrazu poľavilo a zaplnili sme výpadovku na Piešťany. Za odbočkou na Topoľčany sa už išlo do plných. Začiatok na kopec Jašter sa išiel dosť rýchlo, úspešne som zaháňal chmúrne myšlienky „čo budem robiť hore“. Držal som sa v strede prvého asi 40 členného balíka. V polovici kopca som vedel že sa udržím, tak som začal poľavovať a ustupovať dozadu. Takmer som na to doplatil, pretože na záver sa riadne pridalo. Vyšlo mi to akurát. V zjazde som sa vrátil do stredu balíka, kde sa kopce po odbočku na H. Otrokovce vyletovali taker bez roboty

Organizátori Sereďského cyklomaratónu povzbudení prevažne pozitívnymi ohlasmi ostatného ročníka zorganizovali nový ročník, na ktorý som sa celkom tešil. Moje nohy už menej. :-) Nestihol som natočiť dostatočný objem kilometrov, aby som sa nemusel trápiť niekde vzadu ako na Schwechateri 2007.

Do Serede sme prišli s Mihim s dostatočnou časovou rezervou, aby sme sa stihli včas zaregistrovať a ja aby som stihol vybaviť prihlášky na Viva maratón, ktorý sa koná o 6 dní. Takto sme sa v kľude mohli pripravovať a v pohode čakať na štart. Z nášho klubu prišli Marián, Mišo, Dušan, Peťo Majda, Mihi a ja. Ostatní dostanú na klubovej schôdzi nahubované od precedu. :-)

Cyklisti od Bratislavy, Serede až po Piešťany sa stretli v stredu 30.5.2007 na cyklistických pretekoch 7. kola TCL Generali 2007. Čakal ich 16,7 kilometrový kopcovitý okruh D. Dubové, Naháč, Dechtice, D. Dubové. V silnom a chladnom západnom protivetri sa Valášek a Vavrík už po úvodnom kilometri odhodlali ísť spoločne do úniku. Uličný (všetci Generali Trnava) sa snažil dostihnúť svojho súpera v kategórii veteráni nad 40 rokov Valáška, ale nenašiel podporu v 46 člennom peletóne a tak dvojica úspešne unikla s náskokom asi 200 metrov

Cestní cyklisti pokračovali 27. mája za horúceho počasia v 22 dielnom kolotoči Slovenského Pohára Masters piatym kolom na 35 kilometrovom okruhu Pernek – Malacky – Rohožník – Pernek. Po odjazdení predpísaného počtu okruhov, cieľ bol pre všetky vekové kategórie na Pezinskej Babe po prekonaní sedem kilometrového stúpania a 360 metrového prevýšenia. Kategórie nad 60 rokov (8 cyklistov) a nad 50 rokov (28 cyklistov) štartovali spoločne na jeden, resp. dva okruhy. My z CK Generali Trnava sme v kategórii C“ nad 50 rokov nastúpili opäť v plnej sile: Lipovský, Duboš, Ozogán, Horváth a ja.

„Spravil som správne rozhodnutie, že som začal súťažiť v Trnavskej Cyklistickej Lige. Cítim ako mi rastie forma pred blížiacimi dôležitými pretekami Slovenského Pohára veteránov“. Povedal po pretekoch víťaz 6. kola TCL Generali 2007, šesťdesiatročný František Ostracký (CK Piešťany). Preteky sa konali 23. mája na 15 kilometrovom okruhu Košolná, Dlhá, Dolany, D. Orešany, Košolná. Peletón 48 cyklistov v horúcom počasí už v miernom stúpaní za Dlhou musel likvidovať prvé pokusy o únik. Štvorica Valášek (CK Trnava), Bachratý (Dukla Trenčín), Plevjak (Olympik Trnava) a Valent (Vital Bratislava) mali už 100 metrový náskok, ale štvorica cyklistov z Interu Bratislava náskok zlikvidovala. Za Dolanmi skúšali uniknúť Grebeči (Železiarne Podbrezová), Valášek, Hutyra (CK Piešťany) a ďalší. Peletón však všetky úniky dokázal zlikvidovať a prvý okruh prešiel spolu za 22:43 minúty (39,6km/h). Veteráni nad 60 rokov majú predpísaný jeden okruh. Ostracký sa ako jediný veterán nad 60 rokov udržal v peletóne, a stal sa víťazom pretekov.