Ako som sa vydriapal na Grossglockner

Podľa mapy malo byť z Lienzu na Grossglockner cca. 50km, ale profil som poznal iba pre posledných cca. 19km, na začiatku ma mohlo čakať hocičo. Tak trochu som predpokladal, že príjemne prekvapený asi nebudem. Potvrdilo sa to už po 5km, keď som na konci rovinky zbadal stúpanie. Utešoval som sa, že to je určite iba hupka, ale nebola. Stále to bolo strmé a miestami ešte strmšie :-) Najhoršie že to boli dlhé roviny, kde sa nedalo nikde oddýchnuť, potom zátačka o 180 stupňov a znova dlhý rovný úsek. So stálym stúpaním od Lienzu som v podstate počítal, ale toto som nechápal, veď s takýmto nábehom musí byť Grossglockner hneď tu niekde za rohom. Konečne na 13km začalo byť stúpanie ľudskejšie a za chvíľu nasledoval prudký zjazd do mestečka Winklern. Mal som z neho dosť zmiešané pocity, teraz sa síce veziem, ale naspäť si ten kopec poriadne užijem. Dole v meste som dobehol 3 bikerov, ktorí mali bicykle ovešané batožinou a vzadu české vlajky. Už niekoľko dní jazdili po Rakúsku a teraz mali rovnaký cieľ ako ja, potom sa prehupnú cez kopec a naberú smer domov. S odstupom času a bohatší o skúsenosti ich trochu ľutujem, snáď to zvládli v pohode. 

Nasledujúce kilometre až po mestečko Heiligenblut boli celkom príjemné, síce väčšinou do mierneho kopca, ale nič čo by sa nedalo zvládnuť. Cesta viedla v takej akokeby kotline, po obidvoch stranách kopce, na niektorých miestach prekvapili vodopády, takže foťák mal plno roboty. V Heiligenblute sa táto pohodička rázne zmenila na poriadnu makačku, mierne stúpanie končilo pravotočivou zátačkou o 180 stupňov do podstatne väčšej strminy a onedlho ma povzbudila veselá tabuľa, že nasledujúce 3km bude stúpanie 12%. Hajzlíci, naozaj neklamali :-) Od tohoto momentu mi detaily cesty trochu splývajú, pamätám si len strašný kopec a boľavé nohy, ktoré nástojčivo oznamovali, že nie sú na baterky a nejaký odpočinok by nezaškodil. Po tom včerajšom maratóne by naozaj aspoň jeden voľný deň asi bodol. A tak kým doteraz som často stál, aby som mohol niečo zaujímavé odfotiť, odteraz som často fotil hocičo, len aby som mal dôvod zastaviť :-)  

Takto som sa postupne vytrápil až na kruhový objazd, kde bola tabuľa Grossglockner 8km. Pokašlané nemenované internetové maps, podľa môjho compu to už mali byť iba 2km !!! Toto bola dosť nechutná predstava, pri živote ma držala len myšlienka, že ten kopec pôjdem aj dolu. Cestou som pri krajnici videl niekoľko tabúľ, na ktorých bol vždy určitý názov a nadmorská výška. Mal som z nich blbý pocit, že na to aká bola medzi nimi krátka vzdialenosť, tie nadmorské metre narastali neuveriteľne rýchlo. Začali sa objavovať aj nejaké bufety alebo reštaurácie, zákazníkov lákali aj suvenírmi vystavenými na stojanoch pri ceste. Nejaké nové nohy by sa náhodou nenašli? Prípadne zoberiem aj zánovné, určite poslúžia lepšie ako tie, čo mám namontované teraz :-) Konečne som na ľavej strane zbadal väčšiu budovu a za ňou zjazd, bola to vyhliadka Grossglocknertor. Žeby som už bol hore? Asi nie, kilometre mi nesedeli a matne som si aj spomínal, že pred vrcholom je ešte jedno klesanie. Teraz síce klesanie, ale cestou späť zase stúpanie! A keď som sa pozrel na protiľahlý kopec, mal som 100 chutí sa otočiť. Zbadal som serpentíny, dlhokánsky polootvorený tunel a hore nejaké budovy. To tam sa mám vydriapať? Snáď jedine s horolezeckým lanom a skobami :-) 

Niečo vo mne vyhralo, asi úbohé zvyšky pevnej vôle, a pobral som sa ďalej. Dostal som sa až k nejakým lavičkám, kde sa dali fotiť vodopády. Na vrchol chýbal už iba kilometer, ale videl som len nechutný stupák cez ten tunel. Tak som si na lavičke ponaťahoval chrbát, trochu zajedol a vybral sa do posledného boja. Tunel som zvládol, posledných 500m už bolo rovných a konečne som stál na vyhliadke úplne hore. No „madafaka“, to som musel absolvovať takéto muky kvôli jednému zasneženému kopčeku? :-) Aspoň že mi zatlieskali 2 bikeri, čo oddychovali na lavičke. Ako odpoveď som svoj výkon ohodnotil rozšklebeným ksichtom a palcom smerom dole. Ale veď na to sa história pýtať nebude :-) Urobil som zopár povinných fotiek, aby som mal dôkazový materiál, a tešil sa na cestu späť. 

Zjazd utiekol neuveriteľne rýchlo, vôbec nezodpovedal námahe vynaloženej smerom hore, až som sa cítil trochu podvedený. Za chvíľu som sa dostal do medziúseku, kde som už musel aj ťahať a ako naschvál ešte fúkal aj protivietor. Ale keďže aj teraz to išlo skoro stále mierne z kopca a rýchlosť bola uspokojivá, veľmi som to s tým točením nepreháňal, už som sa psychicky pripravoval na posledný stupák. Ráno som si nevšimol, aké dlhé bolo to klesanie, tak som ho podľa tacháča odhadol na 6km. Našťastie bolo asi o 2km kratšie a nasledoval parádny zjazd. Ako som spomínal, na tých 8km boli iba 3-4 zátačky o 180 stupňov, zvyšok rovné úseky a mierne zákruty, kde v podstate nebolo treba brzdiť. A tak hneď cez prvú dedinu som im prebehol viac ako 60-kou, ešte dobre že nemerali :-) Paradoxne maximálku som si urobil v tomto zjazde a nie na Grossglockneri, a mohla byť aj vyššia, ale dobehol som nejakú kolónu a musel ísť na brzdy. Cestou som si všimol tabuľu, ktorá hlásila klesanie 10% na úseku 5km, a po 5km bola ďalšia tabuľa, ktorá znova oznámila klesanie 10%. Teraz mi už táto informácia bola ukradnutá, ale aspoň som pochopil, prečo som tu ráno potil krv. Ale keďže ako posledný vnem sa mi do pamäte uložil príjemný pocit, že na záverečných kilometroch v Lienzi mi už znovu fúkal vietor do chrbta, tak to vlastne celé musím považovať za perfektný výlet :-) Aj keď s upresňujúcou poznámkou, že raz za život Grossglockner úplne stačí :-)) 

Takto zaznamenal túto bolestivú turistiku môj comp: 
Odjazdená trasa: 112,23 km
Čistý čas: 5:47:16 h.
Priemerka: 19,38 km/h
Maximálka:  78,41 km/h
Priemerná kadencia: 63 ot./min
Poradie: 1 z 1 klasifikovaného :-) 

Fotky z celej trasy sú tu. Často som fotil s tmavými cyklobrýlami na očiach alebo mi na display svietilo slnko, takže niekedy som možno chcel odfotiť niečo úplne iné :-)http://picasaweb.google.com/dusky69/CestaNaGrossglockner 

Ak sa niekto rád pozerá na fotky kopcov, skál a vodopádov, tak v hlavnej galérii http://picasaweb.google.com/dusky69 je niekoľko ďalších albumov. Ako protiváha ku všetkým tým kameňom tiež divé zvieratá  vo „wildparku“.