Mondsee Radmarathon 2024

Tieto preteky mi veľmi neprajú, pri 1. účasti pred milión rokmi som na piatom kilometri v daždi nedobrzdil kolíziu, tiež som skončil na zemi a s narazeným kolenom pálil domov. Pri 2. účasti pred pol miliónom rokov som kvôli dažďu ani neodštartoval, rovno odtiaľ som totiž pokračoval na maratón do Dolomitov a nechcel som riskovať prechladnutie alebo znova pád. Teraz keď som sa v decembri registroval, dúfal som, že „do tretice všetko dobré“, ale podľa každej predpovede počasia to viac vyzeralo na „do tretice všetko mokré“. Zbalil som si teda aj plavecké potreby vrátane ochrany pred padajúcimi traktormi a bol som pevne rozhodnutý, že tentokrát začnem aj dokončím. Rozpršalo sa v sobotu podvečer a s rôznou intenzitou lialo celú noc, čo mi to odhodlanie dosť naštrbilo, predsa len trápiť sa 5 hodín s mokrou prdelou, to už veľmi nemusím. Našťastie prestalo asi 2 hodiny pred štartom, na cestách v okolí hotela neboli žiadne mláky a podľa radaru ma mala chytiť už len jedna prehánka, tak som do toho išiel. Ale aby som potvrdil začiatok prvej vety, keď sme odštartovali a chcel som zacvaknúť pravú nohu, šmykla sa mi a ako som pritlačil, poriadne som si o pedál narazil píšťalu a pod kolenom mám asi 5 centimetrovú ranu. Neviem čo to bolo, možno sa mokrý kufor skĺzol po otočenom pedáli, doteraz sa mi to nikdy nestalo a po tej dementnej búračke na Leitha.Bergu sa už teším, čo príde nabudúce. Chystám sa na Beskyd Tour a ak sa nemýlim, ako zavádzacie vozidlo používajú Tatrovku z Dakaru, možno omylom zaradí spiatočku a hádajte, kto asi tak bude stáť za ňou? :-)

Išiel som strednú trasu 140 km / 1400 výškových a určite som na ňu nemal dostatočnú formu, taktika bola preto jednoduchá - zašívaj sa ako môžeš a žiadne naháňačky, ani keď zbadáš biele kraťasy :-) Bolo to bezcitné až nehumánne obmedzenie, ale prvých skoro 30 km prakticky stále stúpalo, s tromi prudšími kopcami, tak som ho dokázal plniť bez veľkého sebazaprenia. Ďalších cca. 30 km bolo neustále „hore-dole“ s ľahšími plazáčikmi a jednou komplikáciou - na 53. kilometri pri meste Bad Ischl bol tunel, ktorý do 9:25 h. uzavreli pre autá a kto to nestihne, stiahnu ho z pretekov a ponechajú svojmu osudu. Trochu som sa nad tým zamyslel, mal som na to cca. 2:20 h., čo je dosť aj pre slimáka, ale ak bude liať, pôjdem ako pokakaný a v kombinácii s tými kopcami to môže byť celkom tesné, snáď ma potom Edgar odnaviguje cez mesto a vráti na trať. Keď som si ale na webe všimol, že víťaza našej trasy očakávajú v cieli už o 10:30 h. a tabuľku s rozpisom časov pripravili pre priemerky 38, 40 a 42 km/h, pochopil som, že ak toto nedám, nemám tu čo robiť a môžem sa voziť akurát tak doma „okolo komína“ :-) Aj s pár súputníkmi sme to nakoniec stihli s asi polhodinovou rezervou, nebolo to úplne na oslavný tanec. Nevadí, škvŕkajúci žalúdok sa už tešil na blížiacu sa občerstvovačku a musím uznať, že bola slušne zásobená, okrem tradičných banánov a melónov aj koláčmi, chlebom, syrom, klobáskami. Už dávnejšie som si hovoril, že by som mal zase začať zastavovať na každom bufete, nielen keď mi dochádza voda, tak na takýchto sa odparkujem s radosťou :-)

Profil aj naďalej pokračoval štýlom „hore-dole“ s rôzne dlhými plazákmi, väčšinou so sklonom okolo 3-5%, také som zvyknutý jazdiť na veľkej píle a išli sa mi naozaj dobre. Niekedy síce s reťazou skoro do kríža, ale tak no a čo, mal som takú krásnu kadenciu, až som sa v duchu sám musel pochváliť :-) A musím pochváliť aj Edgara a jeho funkciu ClimbPro, ktorou mi dopredu ukazoval priebeh stúpaní a či sa predsa len neoplatí zhodiť na malú. Pohyboval som sa v premenlivých skupinkách, niekedy len dvaja, niekedy viacerí, na vrchol som často prišiel osamote a v zjazde sa kochal ako pán doktor vo Vesničke, až kým ma zvyšok nedobehol a neodviezol k ďalšiemu kopcu, kde sa scenár zopakoval. A ak boli v skupine rýchlejší, pred vrcholom som predsa trochu zabral, aby som bol v zjazde v háku. Celkom príjemná jazda v príjemných podmienkach, stále bolo zamračené, ideálna teplota okolo 16-17 stupňov, očakávaná prehánka nás minula a zacítil som iba pár kvapiek, ktoré mohli byť aj od cesty. Tá s rastúcou vzdialenosťou stále viac obsychala, ukazovali sa pekné výhľady na okolité kopce, niektoré „prerezané“ nízkymi oblakmi, tiež na jazerá, ktorých sme na tejto trase minuli štyri. Trochu ma naštvala len kamera, ktorá 2x prestala fungovať, raz som ju rozchodil za jazdy, ale druhýkrát totálne zamrzla a oživil som ju až na druhom bufete po vybratí baterky. Škoda, nefungovala mi asi 30 km a práve v peknom úseku povedľa jazera Attersee, ktoré ošpliechavalo brehy hneď za zvodidlami, stačilo natiahnuť ruku. Zblbla sa mi takto prvýkrát, doma som sa ju snažil spárovať s Edgarom, čo sa mi síce nepodarilo, ale zrejme stačila pochytiť jeho divné maniere :-)

Koniec pretekov bol najťažší, hneď za občerstvovačkou ma usporiadateľ poslal doľava a už o chvíľku som sa lámal do 13%-nej steny, podľa Edgara mala 730 metrov, v priemere 9,55% a v maxime až 14,9%. Slušný brutál a znova raz môžem povedať, že som ho zvládol iba vďaka dlhoročným skúsenostiam. Po ťažkostiach na minuloročnom Dreiländergire som ihneď pochopil, že doterajším tréningom sa nikam neposuniem, preto som oslovil firmu špecializovanú na športovú diagnostiku. Tí mi spravili bio-impedančnú analýzu telesného zloženia, niekoľko záťažových, biochemických a biomechanických testov, na ich základe mi kondičný tréner vypracoval individuálny tréningový plán, s ktorým fyzioterapeut zladil regeneračné postupy, výživová poradkyňa analyzovala moje stravovacie návyky a pripravila vyvážený sacharidovo-bielkovinový jedálniček, mentálny kouč vyselektoval techniky na uvoľnenie zablokovaného potenciálu, osobná asistentka v bielych kraťasoch mi ... Chacha, snáď ste mi na to neskočili, bez googlu by som tie vety ani nedal dokopy :-) Jednoducho som zainvestoval do novej prehadzovačky s dlhým ramienkom, nahodil 32-zubovú kazetu a hneď bol zo mňa King of the Mountains :-) Dlhé roky som jazdil strecholez 34/27, ten bol vhodný na bežné rodinné domy, s prechodom na 11-kovú kazetu som ho vylepšil na 34/29, ten už zvládal aj strechy kostolných vežičiek a teraz mám tento komínolez. A najlepšie je, že oficiálne sa do neho zmestí až 33-zubový pastorok, čiže zrejme tam narvem aj 34. Ak raz zbadáte moju reportku v sekcii „hiking a ski“, zase som inovoval a s climbérom 34/34 jazdím vrcholovky v Alpách :-)

Nasledovalo kratučké klesanie a ďalší kopec, ten už mal 3 km, ale v maxime „iba“ 11% a v priemere 6%. Zjazd z neho bol technickejší, vo veľkej časti v lese a kvôli bezpečnosti na ňom dokonca obmedzili rýchlosť. Hore boli hodiny a napísaný najkratší čas, za ktorý som smel prísť dole, kde boli ďalšie hodiny. Samozrejme ani jeden údaj som si nezapamätal, ale vôbec som neriskoval, tak asi v pohode. Po výjazde na hlavnú zostávalo posledných, vcelku osamelých 20 km, najprv pár kilometrov plazáčik a potom viac-menej klesanie alebo rovina. Mal som už asi polku za sebou, keď som zľahka niekoho dobiehal a zrazu sa mi zacnelo za hákom, tak som pridal a až zblízka som zistil, že to je žena. Podľa farby štartovného čísla išla dlhú trasu a to by už bolo úbohé aj na mňa, dobehnúť vysilenú ženskú a potom sa za ňou voziť. Chvíľu som sa s 5-10 metrovým odstupom ošíval a nakoniec rozhodol, že ju predbehnem a potiahnem. Pribrzdil ma stredový ostrovček a väčšia skupina borcov z dlhej, ktorí zrazu zapratali celú cestu a zmizli v diaľke. Priviezli aj chalana z mojej trasy, ten najprv zapadol za ňu na 2. miesto a keď sa priblížilo zopár ďalších, odcúval k nim. A vtedy som si povedal, že nastal správny čas pre gentlemana, možno aj preto, že do cieľa už zostávalo len asi 5 km :-) Predbehol som ju a potiahol špicu s takým úsilím, ako snáď ešte nikdy. Keď som sa pred odbočkou do cieľovej rovinky obzrel, mal som za sebou dosť veľkú dieru a neviem, či len spomalili pred zákrutou, alebo som celý čas ťahal špicu sám sebe :-) Cestou na hotel som premýšľal, či som svoju formu nepodcenil a možno som mohol viac makať už od začiatku. Ale keď som sa po sprche zvalil na posteľ, cítil som sa, ako keby po mne celý deň jazdila tá Tatra z Beskyd Tour, tak asi nie, dobrá taktika ako od športovo-diagnostického profíka :-)

Video: https://youtu.be/xjUUGHrAD-0

Údaje z compu:

Odjazdená trasa:      139,60 km
Nastúpané:               1495 m
Čas:                          5:14:41 h. (oficiálny 5:25:54 h.)
Priemerka:                26,61 km/h
Maximálka:               67,55 km/h
Poradie:                   752 z 837 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 147 zo 161