Sereď Cyklomaratón 2008

Ráno som sa vybral s rezervou zavčasu. Po ceste som bral ešte aj Roba, tak aby sme sa nejako nemuseli nervačiť. Na miesto štartu sme prišli pred deviatou hodinou. Robo to už poznal, ja by som to isto nenašiel, lebo to bolo zašité za kostolom. Registrácia prebehla hladko. Na krátku trať tam nikto nečakal, tak som dostal číslo 11. Teta si pýtala aj občiansky preukaz, ktorý som si samozrejme nevzal, ale potom stačilo aj meno. Nič iné si nepýtala iba 600Sk, z toho 300 ako záloha na čip. Vo vrecúšku som dostal ešte aj nejaké lieky proti smrti. Takže pohrebák nemuseli objednávať. Priviazal som si čip, ibaže to viazanie bolo akési dlhé, čo dávalo tušiť väčšie objemy borcov. Pripol som si aj číslo na dres, tak ako bežec, ibaže na chrbát. Isto som musel vyzerať ako exot, lebo všetci ho mali na dolnej časti dresu. Logicky, aby bolo vidieť aj z pozemným vozidiel, ja som bol pripravený na letecký pohľad, to keby ma museli na trati hľadať. Nič netušiac som ho takto pripol aj Elenke, ktorá ma o to požiadala, asi mala ten istý problém. Potom sme sa chystali už na trať. Ja som bral 2 fľaše, jednu vodu a jednu G30. Než sme odštartovali isto už tretina bola preč. Bolo dosť teplo. Pred štartom som natlačil do seba ešte tretinu gelu. Trochu som sa povozil po Seredi a blízkom okolí. Bicykel fungoval, snáď aj telo bude. Nafúkal som ho na 7 atm, reku nech to odsýpa.

Na štarte to už hýrilo všetkými farbami. Štart sa posunul o 5 minút. Najprv štartovali dlhší. Strieľať ani nemuseli, lebo cyklisti štartujú pomaly, aby tempo mohli stupňovať. Väčšinou už boli rozcvičení 20km štrekou z Trnavy, no tí lepší si dali rovno 50km z Pezinka. Stačil iba jemný povel "vpred", lebo vzad by to ani nešlo. Potom sme nastúpili my krátki a bolo nás podstatne menej, len taký nesmelý odpad, ktorý sa na dlhú trať neodvážil , resp. tí čo chceli na bedňu. Praví borci išli isto na dlhú trať. Podobne odštartovali aj nás. Moja taktika bola jednoduchá držať sa v balíku a neísť dopredu. Nič z toho sa mi nepodarilo, ale poďme po poriadku.

Začali sme pomaly a opatrne. Rýchlosť sa pohybovala okolo 26km/h. Nechtiac som bol veľmi vpredu. Vlieklo sa to až mi to bolo divné. No ako sme vyšli zo Serede, už nastupovali borci zozadu a hnali sa v skupinkách, tak som sa zrazu ocitol v druhom balíku, lebo som mal na tacháči okolo 40 a to veru nestačilo. Bol som rád, že som sa úplne neprepadol. Fúkal hnusný vietor a tak v balíku bolo veľmi príjemne. Tá 40 sa dala držať, ba dokonca aj 42.Točil som 14kolečko. Občas vpredu niekto odstúpil a tak sa mi zopár krát dostala rola prerážača vzduchu, čo dosť vyčerpávalo, ale chcel som byť férový. Chlapci až tak féroví neboli. Keď som z čela odstúpil, už ma medzi seba neprijali, musel som sa uspokojiť s chvostom, nepríjemné bolo, že som už bol úplne posledný. Bol som z toho trocha nervózny a hľadal som možnosť ako sa z tejto pozície dostať vyššie, lebo už z Karpaťáku som vedel, že toto je vabank. Stačí nejaké nečakané zrýchlenie, alebo drobná kolízia a som v kýbli. Dobre som sa držal až do Hlohovca, konkrétne prvého kruháča. Všetci sme sa tam nahrnuli ani sliepky a chlapec predo mnou na krosovom bicykli to zrazu prudko stočil, ja som to nestihol ubrzdiť, tak som trochu vyletel, čo vyvolalo nevôlu za mnou, kým sme si to vysvetlili, tak mi chlapci ušli. Nie veľmi, ale stačilo to na trhnutie, lebo vzdialenosť zväčšovali a ja som sa príliš za nimi nehnal, lebo som si hovoril, že sa musím šetriť na Jašter a tam ich pekne chytím. Navyše hore je občerstvovačka. Chlapík na crosovom dopadol ako ja, ibaže on sa pohodlne, s posedom jemu vlastným pachtil za mnou, asi si myslel, že na kopci mi to zo svojimi horskými prevodmi ukáže. No fyzika nesklamala a so slabým motorom ti je aj prevod nanič. Balík som stále videl pred sebou, pekne si to cvrkali a veru ani kopec ich nezastavil a vyšli ho isto bez rešpektu. Mne sa išlo v pohode. Predbehol som 2 looserov a dotiahol sa na istého borca, ktorého budem ešte spomínať, číslo som si nevšimol. Najväčší rešpekt som mal z tohoto kopca, lebo mal mať aj navyššie prevýšenie a poznal som ho z auta. Nakoniec som bol celkom v pohode a rýchlosť mi tu neklesla pod 20km/h. Hore som si dal za pohár dobrého ionťáku a ľahko som krútil z briežka.

Nasledovala hupkovitá trať a chlapík s fúzikami sa držal v konštatnej vzdialenosti predo mnou. Chcel som ho za každú cenu dohnať, aby sme si pomohli v háku. Podarilo sa mi to v Lukáčovciach. Dobehol som ho a hovorím "poď". Začal som ho ťahať, no v strede dediny pri zjazde do zákruty ma podbehol, predbehol a ušiel, ani sa neobzrel. Nasledoval stupáčik, tak som ho nemal šancu znova chytiť. Tak som ho zase naháňal a v duchu hromžil, prečo som ho len predbiehal, mohol som si oddýchnuť. Takto som sa vyšťavil, aby mi zase ušiel. No cyklo logike zatiaľ nerozumiem. Tak som ho nasledoval až za Rišňovce a tam v jemnom zjazde dostal defekt. Žeby cyklo-spravodlivosť? Neviem, ale každopádne som stratil virtuálneho ťahača a ostal som sám na seba. Po Rumanovej nasledoval Báb, kde mal byť druhý veľký stupák. Bol dosť veľký, ale málo dlhý. Navyše tam bol veľmi príjemný chládok. Potom nasledovala celkom príjemná cesta zvažujúca sa tým správnym smerom do Paty, kde malo byť občerstvenie. Veru som už bol nasucho. Tam rozdávali minerálky, tak som si ju prelial do vlastnej fľaše. Nejaký pán tam polieval hadicou, čo bolo fajn, až na to, že sa mi zašpinili okuliare. Až tak teplo mi nebolo. Bolo 5 min do 2 hodin na trati a podľa mojich výpočtov 17km, tak som si dal cieľ, že do 2:30 to urobim. Cesta odsýpala dobre, skoro rovina resp. mierne stúpania. Nohy však už mali dosť a cez 30km/h bolo ťažko udržiavať. Bolo to však dobré a dalo sa to stihnúť. Kým neprišli akési Dvorníky. Tam som to otočil skoro o 180 a zrazu kopec a poriadny predo mnou.

Tak s týmto som nerátal. Veru som sa s ním potrápil. Stúpanie nebolo až také hrozné, iba rýchlosť z vymlátených nôh nešlo vymačkať. Konečne som sa dotrepal do Vinohradov, na tacháči už 80km a tu zrazu, že ešte 3km. No nič, aspoň to bolo dolu z kopca až do Šintavy a tam som už začal šprintovať, nech to je záver ako sa patrí. Musel som vyzerať ako idiot, veď široko-ďaleko nebolo nikoho. Urobil som si však radosť. Vyzeral som ako naozajstný pretekár.

V cieli som si dal pivečko a trocha sa vyjazdil, nech nestvrdnem. O chviľu dobehol ku mne chalanisko, že aký som ročník. Veru mi bolo divné, že tá teta pri registrácia chcela iba meno. Za mnou pár minút prišla Elena aj s dvoma parťákmi.

Dal som si gulášik a mohol vyčkávať Roba a ostatných dlháčov. Trať to bola pekná a z môjho pohľadu výborne zorganizované preteky. Ešte, aby som nadával, keď som vyhral prvú cenu v tombole. Dokonca som bol spokojný aj so svojím výkonom, veď som šliapal sám vyše 50km a to je veru dosť. Pritom som skončil 27my z 37mich. Priemerka bola vyše 31km/h. Na prvé cyklistické preteky dobré, no nie? Na oficiálnych výsledkoch (2:32) nám prilepšili podľa mojich hodiniek cca 6 minút. To asi kvôli tomu teplu.