Trnava Rysy 2024

Minulý rok som z účasti vycúval po tom, čo som na radare videl, že sa cez Slovensko presúva veľká dažďová fronta. A ja som si už dávno sľúbil, že ma nikto neplatí za to, aby som musel jazdiť aj v daždi. Až taký profík zase nie som. Aj keď, niektorí si to asi myslia. ;-)

Tento rok vyšiel dážď zase na konkurenčný maratón tak som veril, že na tomto pršať nebude.

Ráno o 3 nasadám do auta a s rozpačitým pohľadom na diaľnici pozerám pred sebou, ako v diaľke nad Trnavou búcha jeden blesk za druhým. Po príchode na štart som zistil, že síce neprší, ale vozovka tak skoro neuschne. Teplo a vlhko. Dosť naprd kombinácia. Ale stále lepšie ako dážď a chladno.

Tak sme aj vyrazili po mokrých cestách na Hlohovec. Občas silno vlhká cesta občas polosuchá. Ale mokré rite sme mali asi všetci okrem tých, čo si prezieravo nasadili blatníky. Ale podľa mňa je to už jedno. Riť síce suchá ale tretry mokré, to je ako stáť namydlený pod sprchou a zrazu nastal výpadok vody. Síce namydlený ale neumytý. Bike zahumusený od pieskovej pasty a iného bordelu na cestách.

No nič. Za Topoľčanmi to už bolo fajn. Pomaly sme schli, cesty tiež. Stúpali sme na Veľké pole a tešili sa na prestávku v Hámroch. Ja som sa ešte zastavil v zjazde pri ceste v potoku a poriadne som sa poumýval - nohy, ruky, hlavu, šecko né, nebudem sa predsa vyzliekať vedľa cesty a umývať si polovičky.
Aj tak som sa hneď cítil oveľa oveľa lepšie. Aj opaľovací krém sa lepšie nanáša na umyté hnáty ako plné nalepeného bordelu z mokrých ciest.

Pasáž z Hámrov po Stráže bola z celej trasy asi najlepšia. Ešte veľmi nepražilo a aj cesta celkom odsýpala. Napapinkali sme sa a pozerám, že Palec to balí. Videl som už dlhšie, že mu to dnes moc nejde.

Všimol som si už od Hlohovca, že pelotón je z roka na rok lepšie pripravenejší. Zozadu mám celkom dobrý prehľad a dozadu sa babenky moc neprepadávali. Tento rok boli tuším dve a celkom im to išlo. A navyše som nevidel exotov na libertách alebo ukrajinách či horákoch.
A ani taká typická harmonika, ktorá je už na efovom maratóne pomaly už pravidlom, nebola. Normálne to v pohode krásne odsýpalo.
Aj som si hovoril, že som zvedavý, koľkí budú tlačiť tú nechutnú stenu, či vlastne dve, za Hornou Mičinou. Ja na tomto úseku už bez hanby dávam najľahšie prevody aké mám k dispozícii. A aj s nimi už mám čo robiť.

A nič, skoro nikto netlačil. Aspoň som nikoho takého nevidel.

Od Šalkovej sme už išli v pohodičkovom tempe po mierne zvlnenom profile do Nemeckej. Vodiči sa náš pomaly plaziaci peloton snažili obehnúť cez bočné cesty ale nestíhali to.
Pred Nemeckou ale pozerám v diaľke a zase blesky. Šmarjá, to snáď nie. Kukám radary a totálna čierňava od Brezna smerom na Donovaly. Pôvodne som sa chcel odpojiť od pelotónu tak ako po iné roky až za Kráľovou lehotou a potom na chalupu. Ale asi to prehodnotím. Uvidím, ako to bude vyzerať za Podbrezovou.

Vydali sme sa po prestávke v Nemeckej ďalej. Rozhodnutie, že pôjdem len na Čertovicu a potom sa vrátim nazad smerom na chalupu som prehodnotil už za Bystrou, keď už na ceste bolo čoraz viac vody. Otočil som to teda doprava na sedlo Pohanské. A tam už bola normálne suchá cesta. Akoby tu ani nepršalo. Nevadí, tento rok to teda nevyšlo. Zastavil som sa v motoreste, dal si teplý vývar a bolo dobre.

Snáď na budúci rok bude lepšie počasie.

246.62 km

Vzdialenosť

9:42:32

Čas

25.4 km/h

Priemerná rýchlosť

----------------------

Cesta späť.

Vedel som, že ráno bude asi pršať. Ale že bude búrka ešte aj o 7 ráno, som nečakal. Ale podľa toho ako išlo dažďové mračno som vedel, že cesta bude mokrá maximálne po Brezno.

Tak aj bolo. Ale zase som mal celú riť oprskanú od vody. ☹️

Po Stráže som však stihol celý uschnúť. Dal som si vývarovú polievku, radlera a šup ďalej, kým nezačne pražiť. Zastavil som sa ešte na prameni Púšnik v Hronskej Dúbrave. Doplniť pitie aby som nevyschol po Tekovskú kúriu.
Cestu som si na poslednú chvíľu trošku obmenil a nešiel cez Ladomiersku viesku ale cez Žiar, Lovču, Ždaňu. Nebolo to zlé, ani tých áut nebolo veľa.

Ale už som začínal cítiť, že pripeká. Aj nohy mi už začali vrieť v tretrách, signál, že chýba hydratácia. Už aby som bol v reštike, nech si oddýchnem.

Dal som si piuko, zeleninový šalát s grilovaným mäsom a pokračoval cez Čaradice na Nitru. 

V momente, ako som videl v diaľke Nitru, tak už počasie naplno zúrilo. Slnko pieklo, vietor, ktorý som v hronskej doline skoro ani necítil sa otočil skoro rovno proti mne. Navyše som ani narýchlo zvolený náhradný postup nezvolil dobre. Cez Zlaté Moravce, Sľažany, Jelenec. Bolo to asi trošku kratšie ako po hlavnej ceste ale o to hodne kopcovitejšie a čo je horšie ani tých áut tam zase nebolo až tak málo, na to, aká je to cesta. Spomenul som si, že som tadeto pred dávnymi rokmi išiel svoj tuším prvý cestný (Nitriansky maratón) ešte s obutými teniskami. Nechápem, ako som netrénovaný mohol tieto kopce zmáknuť. A to sme mali za sebou kopce ako Skýcov, Velké pole, Kostí vrch… a bez občerstvovačky, čo sme vtedy po dedinách prosili aby nám dali vodu do fľašiek.
A celé tieto galeje vyšperkovali Kolíňany so strechou, ktorá by si mohla otvoriť družbu s Hornou Mičinou. Na najľahšom prevode, pomaly preklápajúc váhu nôh raz na jednu raz na druhú stranu som sa v horúcom pekle posúval hore až nad nadjazd nad hlavnou cestou.

Keď som sa tam konečne vyštveral, vedel som, že ak som dal toto, už do Trnavy dôjdem živý a pojazdný.

Len ma zase začali páliť chodidlá z toho pekla, tak som hľadal nejaký potok, kde by som sa schladil.

Hneď prvý čo som zbadal, som zastavil. Ale tá teplota vody bola neskutočná. To neexistuje taká studená voda aby tiekla v dedinskom potokou. Veď vo Voznici som si oplachoval nohy v miestnom potoku a to bola tá voda teplá jak polievka.

Ako som sa tak chladil, umýval a rozmýšľal ako je možné že je tá voda taká studená. Všimol som si, že ulica po ktorej tečie táto ľadovka sa volá Pri prameni. To asi nebude náhoda. Asi bude niekde povyše nejaký prameň.
Po umytí a ochladení som sa vydal teda po ulici hore pohľadať ten prameň a fakt. Obrovský výdatný prameň. Tak to už potom hej. Takto ľadová voda priamo zo zeme sa nestihne ohriať.

Zastavil som sa v predajni v Hrnčiarovciach, kúpil dva litre tekutín z ktorých som viac než liter na počkanie vylemtal ešte na parkovisku a zvyšok nalial do fľaše. To mi vydrží do Serede kde sa dám na námestí do poriadku a odtiaľ to už bude do TT kúsok.

Cestu do TT som zvládol pod 9 hodín čistého času čo bol cieľ. Nehnať sa ale zase ani neflákať to.

Nabudúce si musím vybrať inú trasu. Nebaví ma jazdiť stále po tom istom. ;-)

242.33 km

Vzdialenosť

8:57:41

Čas

27.0 km/h

Priemerná rýchlosť