Tohtoročné prázdniny som si konečne naplánoval na biku nejaký viacdňový výlet po Slovensku. Len zase klasický problém - vybrať takú trasu, aby nebol problém s nocovaním a najlepšie zohnať nejakého parťáka. Podarilo sa mi takmer nahovoriť kamaráta Miša, ktorý v poslednej dobe začína prichádzať cyklistike na chuť, len na poslednú chvíľu odriekol účasť kvôli šľache v kolene. Nakoniec aj počasie bolo v týždeň, ktorý som chcel vyraziť, dosť zlé, tak už som aj myslel, že z toho nič nebude. Rozhodol som sa však aspoň pre 3-dňový výlet naľahko. Trasu som prispôsobil tomu, aby išla cez Zuberec, kde som mal niečo vybaviť, a cestám, ktoré som doteraz ešte nepoznal. A nocľahy - pôjdem naslepo a snáď sa už po ceste niečo pristaví :-)

Neplánovane ale o to príjemnejšie som sa zúčastnil akcie kilometer pre všetkých. Klasická akcia ukončenia cyklistickej sezóny na cyklo ovále v Bratislave bola tento rok asi posledná. Cyklistický štadión má nahradiť nová hokejová hala a popravde v atmosfére akcie to bolo cítiť. Ale nie nejako smutne ale skôr každý kto prišiel si to uvedomil.

Tak, a máme ďalší ročník WILDON-u za sebou. Keďže momentálne je to tak povediac moja srdcovka, nedá mi opäť sa s vami nepodeliť o zážitky a nenapodobiteľnú atmosféru tohto maratónu.

Mestečko WILDON leží 11 km od GRAZU, hneď pri diaľnici A9 v smere na slovinský MARIBOR. Jedným z dôvodov, prečo som si ho vybral je aj to, že je veľmi jednoduché dopraviť sa tam. Keď v PARNDORF-e vojdem na diaľnicu, tak z nej vyjdem 3 km od centra WILDONU. Je to 265 km. Zároveň prostredie, cez ktoré vedú trasy (je ich 5 a 2 MTB) mi veľmi pripomína oblasť rakúskeho Trofaiachu, kde som absolvoval svoj prvý zahraničný maratón (222 km) v auguste 1995. Veľmi sa mi páči členitosť terénu v okolí Wildonu, kadiaľ vedú všetky trasy maratónu. Kopce nie sú extrémne dlhé. Je ich síce dosť, ale zároveň sa aj dosť zjazduje. Trasy vedu cez oblasť lesov, viníc a rôznych iných prírodných krás rakúskeho vidieka. K výberu trás a k ich kvalite môžem napísať len „VERY GOOD“

Keď som si na stránke Športreportu pozeral reportky z tohtoročného Karpaťáku, všimol som si v kalendári akcií maratón Wildoner. Prečítal som si článok a preklikal sa na ich domácu stránku www.radmarathon-wildon.com. Dostal som veľkú chuť zúčastniť sa, a keď už, tak hneď na najdlhšej 163km trase. V minulosti som sa podobným podujatiam zásadne vyhýbal, preto som si nebol istý, či ma nedrží len nejaká falošná eufória zo zvládnutého Karpaťáku a svoj úmysel som iba nenápadne spomenul Rasťovi. Na moje prekvapenie mi povedal, že by išiel tiež, nakoniec mu to rodinné povinnosti nedovolili, a tak som v sobotu poobede vyrazil sám. Jaro, sypem si popol na hlavu, že som Ťa nezavolal, ale ešte v piatok večer som nevedel, či naozaj pôjdem.

Na jar sme sa s Mihim dohodli, že si dáme poriadnú cyklistiku, ako sa na správnych fanúšikov cyklistiky patrí. Využili sme ponuku na stránkach http://www.cyklotour.sk/ a vybrali si program "Po stopách GdI."

Keďže ja som už po talianských kopcoch jazdil, vedel som približne, čo ma čaká, takže som sa snažil v sezóne čo najviac jazdiť, aby som sa v kopoch netrápil. MiHi to mal jednoduchšie, pretože v Alpách ešte nejazdil. Takže nemal potuchy do čoho ide a pokojne si zobral bike s prevodmi 53/39-23/12. :-)
Ja som si po triezvom zvažovaní nakoniec nezobral Giosa ale svojho oceľového zimného tátoša Fořta. Jeho váha bola do očakávaných kopcov skôr odstrašujúca ale kompenzovala ju aspoň "kopcová" kazeta.

Tento názov som nezvolil náhodou. Tohtoročná porcia kilometrov, keď pár dní pred akciou som prelomil tisíckilometrovú hranicu, mi nedávala veľké šance na pohodovú jazdu akou by mal správny karpaťák byť.
Ráno na štarte svietilo slniečko, prišiel nás odštartovať  aj cyklo-pauzujúci Ivan Červenka, účasť bola vyše 30 ľudí. Krásny úvod jedným slovom. Tak hurá do toho.

Príbeh začínajúceho cyklistu
Od kúpy cestného bicykla v júni tohoto roku som pomaly zakusoval cyklistický chlebík, väčšinou však do práce a späť. Uvažoval som aj o prázdninovej ceste do Komárna. Po neuskutočnenom Turčianskom amatérskom triatlone, mi prišla celkom vhod ponuka na nesúťažný Karpaťák. Aj keď tých skoro 200 km mi pripadalo skoro nezvládnuteľných bez náležitého tréningu, veď sám som sa na bicykli cez 100km ani nedostal. No myšlienka zúčastniť sa napriek všetkému vo mne stále dozrievala. V sobotu pred podujatím, som si vyskúšal hrádzu za Gabčíkovo od nás z Lužnej, čo som nameral na rovných 80km. Skúsenosť však bola otrasná, lebo fúkal hrozný protivietor a samozrejme pri ceste nazad. Neviem, prečo, ale myslel som si, že malá píla je iba do kopca, tak som to skúšal ťahať iba na veľkej a skoro som sa zodrel. No dal som to celé cez 3 hodiny. Po tejto skúsenosti som veľmi pochyboval o svojej účasti. Kolega Robo Juhás, veľký cyklista, moje pochybnosti zmietol zo stola, s tým, že som urobil viacero začiatočníckych chýb a hlavne, že pôjdem na Karpaťáku v balíku, čo bude ďaleko ľahšie, takže to v pohode zvládnem. A tak som sa s roztrasenými prstami prihlásil. Na moju radosť sa podobne rozhodol aj Vlado Bilík. Bolo skoro rozhodnuté...

Priateľ Roman Rybanský ma nahovoril na účasť na „nesúťažnej“ cyklotúre okolo Malých Karpát, ktorú každý rok organizuje Amatérsky športový klub Pezinok alias SportReport. Začína sa v Pezinku pri odbočke na Babu. Rozcvičkou je práve tá Baba, nasleduje trasa Malacky – Rohožník – Buková – Trstín – Vrbové – Bradlo – Brezová pod Bradlom – Bukovec – Jablonica – Trstín – Červený Kameň – Modra – Zochova chata. Celková plánovaná dĺžka bola 195 km. Potom sa, samozrejme, treba dostať späť do Pezinka – ďalších asi 12 km. Väčšina trasy má charakter hore-dolu, prípadne hore-hore-hore-fuj-dolu-dolu-dolu. Aj keď som v živote prešiel vyše 100 km iba zo tri razy (moja typická hranica je 70-80 km), povedal som si, skúsim to, veď podľa rozpisu je priemerná rýchlosť jazdy 20 km, to za 10 hodín musím zvládnuť.

Termínovo blízka akcia Trnava-Rysy 2007 mi umožnila spojiť túto akciu v tomto regióne tak, že som nemusel ísť do Tatier dvakrát.

Takže som sa vo štvrtok výdatne rozjazdil :-) a v piatok tých 300 km v nohách nechal v kľude odpočívať. Bol som dosť zvedavý, či vôbec budem na tomto 210 kilometrovom maratóne s prevýšením cez 2700 metrov fungovať. Na štarte v Zakopanom, inak kúzelnom mestečku, som postretával kopec známych tvári. Kto by to bol povedal, že si na preteky trúfne aj bývalý exminister financii. Aj si náš Jožko Bedrúň pleskol po pretekoch v aute po hlave, že prečo sme mu nepovedali, že to bol Mikloš, „žeby ho pózval na Báňu“. :-)

Jubilejný 30 ročník Nonstop cyklojazdy Trnava-Rysy 2007 som si nemohol nechať ujsť. Najmä, keď si celú trasu trúfol absolvovať aj Milan. S Andrejom sme boli teda za SportReport traja. Ďalší sa možno pripoja o rok. :-)

Tento ročník sa presunul takmer o mesiac skôr, čo spôsobilo, že deň je predsa len dlhší ako v strede augusta. Nič to však nemenilo na skutočnosti, že sa ráno vstáva a štartuje za tmy. Vlastne, úplne taká čierno-čierna tma to zase ráno o 3:50 nebola, keď sme si to šinuli smerom na Hlohovec. Spolu s nami sa na cestu vydali aj tri babenky. Odvaha im teda nechýbala. Ale veď keď nebudú vládať, sadnú do autobusu a dajú si oraz. Ivan Škodovka si na trasu trúfol a to mal v nohách tento rok len 700 km. Vraj néni problém. S trochou taktiky a piva to nejako zvládne. :-)