Ako sa rodila časovka ku hviezdam

V okrese Pezinok, kde je hlavné pôsobisko nášho klubu, sa nám po diskusii javil ako najvhodnejší kopec na Zochovu chatu. Je dlhší ako napr. Červený Kameň, je tam širšia, kvalitnejšia a bezpečnejšia cesta ako na Slnečné údolie, je menej rozbitý ako Neštich a jazdí tam menej áut a motoriek ako na Pezinskú Babu. Tento kopec cyklisti z Malokarpatského regiónu dobre poznajú. Väčšinou však každý skončí na Zoške na autobusovom parkovisku, a len málokto ide ešte ďalej. Pritom kopec ešte pokračuje lesom až ku hvezdárni SAV. Pred hvezdárňou, pri vjazde do lesa však tento rok pribudla závora zabraňujúca ďalšej jazde. Uvidíme teda, či sa toto náhodou neukáže ako neriešiteľný problém. Okrem toho bolo treba aj určiť kedy? Na Zochovej chate býva cez víkend čulý pohyb áut aj turistov, tak sme sa rozhodli pre nedeľu, keďže pohyb ľudí je vtedy o niečo menší. Dátum vybrať bolo už ťažšie, museli sme prejsť kalendár iných akcií, aby nám nekolidovali termíny. Po vzájomnej dohode sme vybrali júlový termín.

Keď sme mali ujasnené čo, kde, kedy, tak nastalo to hlavné – ako? V takomto rozsahu to bola naša doteraz najväčšia akcia a keďže toto mal byť úvodný, nultý ročník, tak sme ho chceli urobiť po všetkých stránkach čo najlepšie. Takže sme sa pustili do organizovania, zháňania povolení a sponzorov. Ohlásili sme zámer organizovať preteky Mestu Modra, kde nám v ústrety vyšiel primátor ing. Peter Majtán, inak sám nadšený hobby cyklista, ktorý nám pomohol vo vybavení povolenia mať otvorenú závoru na ceste ku hviezdam ...alebo hvezdárni. Keď nám Modranské Lesy, Okresné Lesy a vedenie Hvezdárne povolili vstup za ich závoru, tak nám pán primátor na akciu pridelil aj troch mestských policajtov z Modry, ktorí sa svojej úlohy zhostili výborne. Aj touto cestou chceme poďakovať zmieneným inštitúciám za ich ústretový prístup k našej akcii. Mesto Modra následne aj venovalo ceny pre všetkých pretekárov, ktorí sa umiestnili na stupňoch víťazov.

Ako generálny sponzor sa našej časovky ujal René Peiger, majiteľ obchodu Bicykle a Šport - Redis Pezinok, ktorý sídli už na novej adrese v Pezinku na Šenkvickej 12 (vedľa Pezinskej Hypernovy v novom obchodnom centre). Venoval pre každého pretekára cyklošatku z funkčného materiálu a venoval aj väčšinu cien do tomboly, takisto nám zabezpečil výrobu štartových čísiel a požičal stan , ktorý ste mohli vidieť na štarte. Za to mu patrí naša vďaka. Ďalšie ceny do tomboly venovali aj Jožo „Efa“ Tóth, Ľuboš Drahoš, vinár Roman Janoušek a sám predseda AŠK Pezinok Medard Féder (to je ten silný chlapisko, čo bol na štarte), ktorý venoval prvú cenu - cyklotrenažér. Takisto majiteľka Reštaurácie Bowling v Modre-Harmónii, pani Drínová, nám poskytla areál svojho podniku, v ktorom sme našli zázemie pri prezentácii a následne aj na after party po skončení preteku, kde sa mohli pretekári najesť, napiť a kde primátor mesta Modra dekoroval víťazov.

No, a keď už sme mali reálne kontúry akcie pred sebou, ostala posledná otázka – kto? Štáb preteku tvorili iba 4 ľudia, ktorí už niekoľko týždňov vopred vybavovali povolenia, rokovali so sponzormi, pripravili tlačivá, metodiku práce, diplomy, pripravili počítačové spracovanie výsledkov atď. atď... V samotný deň pretekov však bolo treba oveľa viac ľudí na zabezpečenie prezentácie, štart, cieľ, trať. Tieto úlohy si podelili medzi sebou ostatní členovia klubu Sportreport ASK Pezinok.

V sobotu, deň pred pretekmi prebehla brigáda na ktorej sme lopatami, škrabákmi (to je taká motyka na obrábanie vinohradu, pre tých čo to nepoznajú ;-) a metlami vyčistili kritické miesta trate na štarte, v cieli, zákrutu pri Panskom dome aj ďalšie miesta od naplavených nánosov blata, štrku, lístia, napadaných vetvičiek. Vyznačili sme farbou výtlky a poškodené miesta na asfaltke a pred križovatkami nakreslili šípky, na učenie smeru, aby nám nikto nezablúdil. Napriek našej snahe sa predsa len neskôr jednému nemenovanému pretekárovi podarilo prehliadnuť šípku, nezbadať ani regulovčíka v oranžovej veste a nepočuť jeho krik „ideš blboooo!“. Až keď bol už pomaly na polceste na Záhorie a šiel cestou, ktorá bola celá pokrytá blatom si uvedomil, že asi predsa len nejde do cieľa. Martin Ščasnár však po preteku sám férovo uznal, že si poriadne nenaštudoval trasu, ktorú plánoval vyhrať ;-) . Napriek tomu, že nevyhral, napokon sa mu aj tak podarilo pri losovaní tomboly získať hlavnú cenu – cyklistický trenažér.

V deň D sme rozbalili hlavný stan v Reštaurácii Bowling, pripravili štartovací box, cieľ pri Hvezdárni, rozmiestnili regulovčíkov na križovatky a už len dúfali, že prídu aj nejakí pretekári. Keďže išlo o novú akciu ktorá nie je povedomí cyklistického národa, nevedeli sme odhadnúť koľko ľudí vôbec príde. Na štartovú čiaru sa nakoniec postavilo 64 cyklistov zo Slovenska, Španielska a Českej republiky.

Samotné preteky bol potom z pohľadu usporiadateľa už len špička ľadovca, pretože gro práce sa vykonalo ešte dávno predtým, než sa so štartovým číslom 1 vybral popasovať s traťou prvý pretekár. Štartovanie prebehlo bez zádrhelov, team v cieli taktiež zvládol svoju činnosť výborne. Regulovčíci aj policajti zabezpečili, že nenastali žiadne kolízie medzi cyklistami, chodcami a autami. Nikto sa nezranil (to je to najdôležitejšie), a aj ten jeden pretekár, ktorý sa stratil sa sám rýchlo našiel. Napriek našej výzve k používaniu prilby sa našli účastníci, ktorí prišli na štart bez nej. Teraz sme privreli oko a po podpise reverzu sme pustili na štart aj prostovlasých cyklistov. V budúcnosti však už na podobnej akcii budeme prilbu nekompromisne požadovať, nakoľko už bude nosenie prilby pre cyklistov zo zákona povinné.

Čo sa dialo na trati už v iných reportkách popísali iní, za usporiadateľov môžem vyjadriť spokojnosť s priebehom, so správaním pretekárov na trati a prisľúbiť, že sa budúci rok vynasnažíme usporiadať lepšie a vyvarovať sa chýb, ktoré sme v tomto testovacom ročníku počas priebehu časovky odhalili.

Výsledková listina