Sereďmaratón 2022 alebo ako Sulík nenakúpil bezvetrie

Každý rok sa snažím čo najrýchlejšie sa pripraviť na tento pomerne skorý cyklomaratón. Chcel som napísať amatérsky ale posledné ročníky mám dojem, že to čo tam jazdí, by sa v pohode uchytilo aj v nejakom kontinentálnom klube. Po dvoch rokoch Covidu a po ukončení hokejovej sezóny (apríl) som do štartu stihol naklepať 1000km plus nejaké kopčeky. Na nejaký dobrý výsledok to asi nebude ale určite prežijem! A dúfam, že sa nezrúbem alebo sa niekto nezrúbe na mňa. S Mišom máme rovnaké očakávania. :-)

Trasa tohtoročnej akcie bola výsledkom dohody organizátorov a úradov. V Hlohovci opravujú most a všetky obchádzkové trasy boli okamžite zamietnuté pre cyklistickú akciu. Tak sa vymyslela iná trasa. Bez legendárneho Havrana čo pre neznalých tohto terénu mohlo spôsobiť aj podcenenie trasy.

Tak sme ráno s Mišom stepovali na registrácii, kým konečne vybavia jedného notorického troublemakera. Prezliekli sme sa, niečo pojazdili na rozjazd a čakali na štart.
Oceňujeme, že sa na akcii zúčastňuje čoraz viac báb. Kedysi jedna-dve a teraz toľko, že už to začína zovšednievať.

Prvé kilometre sa malo ísť limitovanou rýchlosťou. No neviem, miestami sme šlahali 40km/h. Do toho občasné brzdy. A to za Šintavou mal byť ostrý štart. Ten mi práve vďaka niektorým "brzdám" bohužiaľ ušiel. A tie jeby čo tam išiel hlavný balík som už sám nedal.

Našťastie som s vypätím síl v Šoporni doklepol aspoň zopár čo poodpadávali a spolu sme sa začali posúvať. Nebolo nás veľa asi 5-6. Niekoho sme pohltili, niekto odpadol až sme za Bábom viac-menej ustálili na 6 kusoch, plus dve babenky.

Takto pohromade sme sa posúvali od Zbehov v pomerne silnom protivetre a prevažne do kopca až po Otrokovice až jedna z babeniek vystrelila, ako keby už bol na kopci cieľ. Kukáme na seba, že čo to do nej vjelo? Skoro stále sa zašívala v balíku a naraz toto? :-)
Naveľa sme ju za sériou hupákov a hupáčikov v Radošine dobehli ale to sme boli s ňou už len traja.

V zjazde z Blatnice, kde nám dolekopcom ešte aj fajnovo prikuroval silný vietor v chrbte kde sme mastili pekných 45-50km/h, nás predbehla húkajúca sanitka. Prázdna cesta, dolekopec, takto keby to išlo až do cieľa, to by bolo.

Ale o chvíľu nás predbehol traťový maršál na motorke.
Ak ten nešiel cez 200km/h, tak ani o km pomalšie. Tipujem tak 230-50km/h mohol ísť. My sme sa vtedy skoro posrali od strachu. Aj Mišo v aute neskôr spomínal, že ho tiež nejaký motorkár od organizátorov v dedine opálil cez 150km/h. Toto je akože úplne v poho?

V Ripňanoch bola občerstvovačka. Ale chýbal smerovčík na pomerne dôležitej križovatke smeru. Križovali sme hlavnú cestu. Postupne ale tých smerovčíkov chýbalo viac a viac. Aspoň že boli v Rišňovciach. Mne už vtedy došla voda, tak som musel výrazne zvoľniť tempo, aby som došiel do cieľa vo funkčnom stave. Môj minibalík aj s babenkou pomaly odchádzal do diaľky, smutno mi bude samému. Kebyže mám peniaze, zastavím v prvej krčme a dám si niečo doliať do fľaše. No nič, nabudúce hádam nezabudnem dať dvojeuro do vačku.

Voľným tempom som sa teda dostal znovu do Šoporne a odtiaľ to už bol fakt boj sám proti vetru. Do kopca, proti hnusnému vetru, bez vody, bez energie. Tak som to nejako došiel do cieľa. Mišo už najedený, vysmiaty a ja rýchlo na prezlečenie, nech sa dám do kopy. Najedli sme sa, napili a čakali na výsledky a tombolu. 

Dôležitý poznatok. Cepo zase vyhral a zase vyhral aj v tombole a ja nič. Tu už nikto nič negarantuje. Ani Sulík bezvetrie.

Ale celkovo som spokojný. Nezhorel som ako fakľa vo vetre, dalo sa. Aj Mišo si pochvaľoval dobre strávený deň. Spokojnosť.

JUHÁS Robert 1970 SVK 236. m
25. D:Muži 50-59 rokov
ASK Pezinok, Sportreport
4:13:24,15
30,54km/h