logosr

updated 2:58 PM, Nov 4, 2024 Europe/Bratislava

Kärnten Radmarathon 2022

  • Published in Cestná cyklistika

01Na týchto pretekoch som bol aj v roku 2015 a zapamätal som si z nich 3 dôležité fakty - horúce počasie, ťažké kopce a pekné baby. Teraz sa pri počasí schyľovalo k zmene a predpovede vytrvalo hlásili dážď, našťastie tieto tipovačky rakúskych meteorológov sú rovnako (ne)úspešné ako tých našich a znova bolo horúco, vlastne až prihorúco. Tie zvyšné 2 parametre by som aktuálne radšej zmenil na pekné kopce a ťažké baby, lebo väčšinu tréningov som mal iba do cca. 60 km a poriadny kopec som do polky mája ani nevidel, takže pri súčasnej forme okuknem cicušky iba tak na štarte :-) Starí cyklistickí bardi síce tvrdia, že kopce sa dajú natrénovať aj v protivetre na rovine, ale nejak som to nepostrehol. Pritom v poslednej dobe fučí požehnane, ako hovorieva komik zo SHMU, na juhozápade mierny do 30, v nárazoch do 60 km/h. Tridsiatkou je mierny, čooo? Pánko asi nie je cyklista, že? :-) Výrazná zmena ale nastala v propozíciách pretekov, spúšťačom bol smrteľný úraz jedného účastníka pred niekoľkými rokmi, potom bola akcia nejaké obdobie zrušená a vrátila sa v bezpečnejšom formáte, keď sa čas meria iba v 3 stúpaniach a zvyšok trasy sa môže ísť voľne, dokonca pod hrozbou DSQ sa nesmie prejsť rýchlejšie ako za 3:30 h. Tomuto som okamžite prispôsobil svoju taktiku s krycím názvom „bufet“, kým minule som dokončil iba „na morál“, teraz použijem sofistikovanejšiu metódu a pôjdem „na skúsenosti“. Preložené do laickej reči – na rovine a v zjazdoch bufeťácky, hore kopcom to inak ani nepôjde a hlavným tromfom bude bezbrehé hodovanie na každej občerstvovačke :-)

02Už cesta na štart začala príjemne, nostalgicky som hodil očkom na miesto, kde som sa minule po príjazde do cieľa šľahol polomŕtvy do trávy a čo nevidím, stála tam nádherná veľká drevená lavica. Domácim možno vadil degeš rozvalený na zemi narúšajúci okolitú panorámu, fakt som hrdý, ak som bol inšpiráciou :-) Štart prebehol v pokojnej atmosfére, nikto sa nikam nenaháňal, k prvému kopcu bolo cca. 12 km a nebol dôvod tlačiť na pílu. Ale všimol som si, že niektorí borci sa svedomito pripravili, v košíkoch iba 1 fľaša, bez podsedlovej kapsičky, vo vreckách žiadne doklady, mobil, kľúče, asi počítali každý ušetrený gram. Toto prvé stúpanie malo 12,2 km a 895 nastúpaných metrov, hneď od začiatku sa zdvihlo na 10% a zmiernilo sa až okolo mýtnice, kam sme už dorazili pekne roztrúsení. Kúsok za ňou, na briežku za plotom stálo niekoľko kráv a vždy keď okolo nich niekto prešiel, jedna zabučala. Som slušne vychovaný a odpovedal som „Nazdááár!“, ale po dlhšom pohľade do jej očí som pochopil, že ma nezdravila, ale s údivom sa pýtala „Dušky, ty vole, si normálny? Nemal by si sa radšej doma hrať s imaginárnymi vnúčatami?“. A neskôr boli jej kolegyne ešte dôraznejšie, na 3 miestach kľučkovali po ceste a snažili sa ma zastaviť vlastným telom. Bohužiaľ som vedel, že Milka má pravdu a o chvíľu začne brutál. Dlhý priamy úsek neustále do 11%, v zákrute asi na metri povolil a znova 10-11%, neskôr na compe párkrát prebliklo aj 12 a keď sklon chvíľami klesol na 8-9, od radosti som chcel hodiť veľkú pílu :-) Až niekde za polkou kopca sa dalo oklepnúť pri 5%-tách, pre zmenu ale v dosť silnom vetre a už onedlho sa všetko vrátilo do starých koľají. Nehľadajte medzi nasledujúcimi slovami skrytý súvis, ale pri živote ma držali iba kravy a tie pekné baby, jedným som sa snažil vyhnúť a utiecť, druhé dobehnúť :-)

03Keď som konečne zbadal tabuľku „bufet 1000 m“, neveril som, aký môže byť kilometer dlhý a hlavne som netušil, že tam zažijem najväčšie sklamanie dňa. Išiel som si totiž oči vyočiť, ale na stoloch som videl len fľaše s vodou, žiadne jedlo. Ešte raz som zaostril a zbadal mini krabičku s müsli tyčinkami, to je všetko? To fakt je až taká kríza? Predstavte si decko pri vianočnom stromčeku, keď mu poviete, že tento rok Ježiško nepríde. Presne tak som vyzeral. Zobral som si teda 1 tyčinku, odparkoval v tieni, preventívne dal aj trochu protikŕčovej chémie a šup do zjazdu. Aspoň ten bol fajn, išiel som úplne sám, bez zbytočného rizika som bufeťácky vykrajoval zákruty, po chvíli som dobehol auto a motorkára, držal som si za nimi odstup a rozmýšľal, že na rakúske pomery je cesta dosť nekvalitná. Nebola deravá, ale s mnohými priečnymi nerovnosťami, ktoré sa ma snažili vyhodiť zo sedla ako býk na rodeu, neprekvapilo by ma, ak mal ten nešťastník po predchádzajúcom tvrdom kopci havárku práve tu. Zjazd skončil pravotočivou zákrutou a okamžite sa začalo 10%-né stúpanie do druhého kopca. Asi 100 m pred ňou stáli vymakanci, ktorí sa chystali na útok a o chvíľu ma aj ofúkli, držím palce, tento kopec mal 6,3 km a 536 nastúpaných metrov. Po úvodnom prudkom úseku klesol na 2-3%, tuším tam bol aj krátky zjazd a chvíľu som išiel na veľkej píle, o to horší bol ale zvyšok kopca, podobný 11%-ný grc ako na tom predchádzajúcom. A bufet detto, iba voda a tyčinky, onedlho asi začnem písať mýtické príbehy, ako som si voľakedy na rakúskych pretekoch užíval veľkolepé občerstvovačky, na ktorých sa stoly prehýbali pod koláčmi, obloženými žemľami a ďalšími delikatesami od výmyslu sveta. Nájdete ich potom v novej kategórii „Báje a povesti“ :-) No nič, sadol som si na lavičku, zjedol tyčinku, dotankoval seba aj fľašu vodou a zase šup do zjazdu.

04Po niekoľkých zákrutách ešte prišlo krátke mierne stúpanie a v ňom som si uvedomil, že fúka dosť silný protivietor, sem-tam som musel zaľahnúť za barany, aby som úplne nestratil rýchlosť. Nedokázal som odhadnúť, ako sa trasa po zjazde otočí a či bude fúkať oproti, ale tušil som, že pri mojom šťastí asi áno a veľmi som sa nemýlil. Našťastie sme tam vytvorili 4-člennú skupinku a aj keď sme stále išli v miernom klesaní, dosť to pomohlo. Chalan na čele mal ešte pláštenku zo zjazdu, rozzipsoval ju a viala mu ako Supermanov plášť, čomu adekvátne prispôsobil aj svoju rýchlosť. Striedali sme ale typicky rakúsky, čiže vôbec. Dostal som sa pred neho až v momente, keď zazmätkoval a musel som sa vyhnúť, aby som do neho nenapálil. Potiahol som tiež trochu dlhšiu špicu, ten za mnou ešte dlhšiu a potom prišiel na rad chlapík so zapnutou blikačkou, rodený líder, ktorý by tam snáď ostal až do cieľa. Asi už bol ale trochu indisponovaný a vždy keď sa chcel napiť a vytiahol bidon, rozhádzalo ho pol metra na každú stranu a ešte aj prestal ťahať, tak sa na čelo dostal opäť Superman a takto sme prišli až na hlavnú cestu popri jazere. Vedel som, že na nej už budú aj vlnky, musím šetriť sily do posledného kopca a ak to bude nutné, z balíka si vystúpim. Zrazu nás ale začali predbiehať rýchlici a rozrástli sme sa o 7 ťahúňov, v takomto závetrí sa mi hneď išlo lepšie, chvíľku ešte vydržím. A viete kto sa natlačil predo mňa, že? No zrzka. Mala 10 možností a zase si vybrala mňa, ako keby som nemal iné starosti :-) Nechápem, uniklo mi, že na mňa pasuje podobné príslovie ako „veľký nos - veľký oný“? Napríklad „slabý na bicykli - excelentný v po ... počúvaní“? Iná múdrosť o takejto dlhodobej osudovej príťažlivosti mi fakt nenapadá :-)

05Zrzka nezrzka, ostávalo ešte cca. 30 km v 37 stupňovej horúčave, tak som sa v prvom 2%-nom plazáku odpojil a zvyšok išiel svojim tempom. Čím bližšie k cieľu, tým bolo hupiek viac a aj boli prudšie, cca. do 4-5%. Vedľa cesty sa popri jazere vinul cyklochodník a v jednom zo stúpaní ma po ňom predbehol chalan na e-bajku. Závistlivo som naňho pozrel a možno si aj nahlas vzdychol, lebo baba za ním mi s úsmevom a účasťou v hlase oznámila, že baterka je veru dobrá vec. Ja viem, veď pomaly sa blížim k momentu, keď asi tiež presedlám. Teda ak ma dovtedy neodpáli niektorý prácou zdeprimovaný bratislavský autobusár. Pred ďalším stúpaním som predbehol Supermana, ktorý si konečne dával dole pláštenku, neskôr ma zas obehol aj s blikačkou v háku a plný energie zakričal, nech sa pripojím. A o plazák ďalej mu asi urobilo cvak a totálne vykapal, ešte aj blikačka mu ušiel. Čo je kámo, nejaký zloduch rozsypal na cestu kryptonit? :-) Ale nie, nebol som škodoradostný ani v duchu, presne viem, ako sa cítil. Mňa už dlhšiu dobu viac trápil plný mechúr, ale stále sme prechádzali dedinami v oblasti plnej turistov a nechcel som spôsobiť verejné pohoršenie. Konečne ma kruháč otočil do kopcov a zbadal som slepú uličku so stromami, zastavil som a hneď zistil, že bordel v tých müsli tyčinkách ma nafúkol ako balón. Riešenie bolo jednoduché, ale mal som už v sebe aj 2 ampulky magnézia, čo je o 100% viac ako odporučená dávka a takýto mix mohol vypáliť všelijak, aj nahnedo. Ááále reku, kraťasy mi okolo stehien držia a slabé raňajky s 2-mi tyčinkami určite nepretečú, riskol som to a bez následkov :-) Tak a týmito nechutnosťami som asi definitívne dozrzkoval, doblondýnkoval aj dobrunetkoval. I keď vnímavejším čitateľkám určite neušlo, aký som drsný chlapík a že necúvnem pred žiadnym nebezpečenstvom, skoro ako cyklistický James Bond, ale iba 00 bez sedmičky. Sexi, hmm? :-)

06Parádne odľahčený som vyrazil do posledného stúpania, ktoré malo 8,2 km a 375 nastúpaných metrov. Meraný úsek začal až o niekoľko sto metrov ďalej, pred prvou a tuším aj jedinou serpentínou. Tesne pred senzormi bola občerstvovačka a už z diaľky oproti mne vybehol chlapík s 2-mi fľašami v rukách, asi aby som ich stihol prevziať a nestratil švung. Ukázal som mu, že nechcem, ale od stolov na mňa začal kričať ďalší usporiadateľ a zachytil som slovo „banane“. Čožeeee? Pozrel som na stôl a skutočne tam ležali banány. Videli ste rozprávku o Mimoňoch? Ja nedávno náhodou áno a teraz som vyzeral ako jeden z nich – rozžiarené očká a na perách šťastný výkrik „Bananaaaaa!“ :-) Už ma nič nedokáže zastaviť, jedine tých 6%, čo čakali hneď za zákrutou. Ale bol som v lepšom rozpoložení ako naposledy a kopec bol pravidelný, tak to celkom išlo. Dosť ma naštvalo, keď asi v polke prišiel krátky zjazd, podľa výškomeru mi už chýbalo len cca. 150 metrov a takto som o zopár prišiel. Po zjazde znova 6-7%, na chvíľu aj 8 a to som už trochu zahundral, ale onedlho som vošiel do dediny a stúpanie kleslo na 1-2%. Blažený ako v siedmom nebi som nahodil veľkú pílu, za chvíľu to mám za sebou, ale tá dedina sa ťahala ako sopeľ. Cesta zase začala stúpať do 4%, neee, síl už nebolo nazvyš, ale na malú nezhodím, za vrcholom bude cieľ. Nebol, opäť nasledoval dlhý miernejší úsek, ktorý sa na konci zdvihol na 5%. A to som už trucoval ako malé decko, bárs nech sa mi aj nohy rozlámu, na malú už nedám, za vrcholom bude cieľ. V diaľke som hľadal priečelie „svojho“ penziónu, logisticky som to mal totiž domakané a býval som hneď oproti štartu / cieľu, a po chvíli som ho naozaj zbadal. Za potlesku som prešiel cieľom, vrátil čip a kto sa na mňa zvodne usmieval od neďalekého stola? Nie zrzka, predsa bananaaaaa :-) Bežne banány veľmi nevyhľadávam, ale po takomto 5-hodínovom výkone skoro nalačno boli nad zlato :-)

07Polohu ubytovania som mal dobrú, ale jedlo a vyhodnotenie presunuli z priestoru cieľa do obecného domu, ktorý síce nebol ďaleko, ale na kopci, aj peši som tam ledva vyliezol. A dnešný kulinársky zážitok zaklincovali nie veľmi dobré cestoviny, ku ktorým som si kúpil nealko pivo za 5 éčiek. Včera som sa cestou sem zastavil v nejakej reštike na obed a tam ho k wiener šniclu mali za 4, tá inflácia naozaj rastie raketovým tempom :-) Je to ale moja chyba, veď ktorý normálny cyklista si kupuje nealko pivo? Aspoň že som vyhral v tombole pixlu práškového nápoja headstart, ktorý má podľa letáku vraj úžasné účinky na povzbudenie mozgu. Nie nie, nehackli mi zdravotné záznamy ani vo mne nespoznali debilka rozfláknutého v tráve, asi bol od štedrého sponzora a dostali ho všetci vylosovaní na nižších priečkach. Ako ste si pri čítaní možno všimli, ešte som ho neochutnal. Chcel som napísať, že si ho šetrím ako návnadu na blondýnky, ale to by bolo hnusné, zrzky a brunetky kľudne sa ozvite tiež :-) Čo sa týka výsledkov, pozitívne je aspoň to, že som dal prvú tohtoročnú 100-ku a vlastne že som vôbec dokončil, lebo skoro 90 ľudí bolo DNF, v mojej kategórii až 33. Pre zaujímavosť som si pozrel aj výsledky ostatných kategórií a všade by som bol niekde pri konci, medzi mužmi aj medzi ženami, ale najviac ma pobavila kategória „muži nad 70“. Odštartovalo ich 7, do cieľa prišlo 6 a aj medzi nimi by som skončil s 10 minútovým mankom posledný. Ja nemám slov a Milka iba šokovane zabučala „Akože, dedkovia, to fakt???“ :-)

Video: https://youtu.be/UKb-aEJpf8M

Údaje z compu + oficiálne:

Odjazdená trasa:       104,85 km (merané stúpania 26,7 km)
Nastúpané:               2115 m (v meraných stúpaniach 1806 m)
Celkový čas:             5:01:49 h.
Čas v stúpaniach:      2:32:41 h. (1:14:39 + 0:41:12 + 0:36:50)
Priemerka:                20,84 km/h
Maximálka:              68,40 km/h
Poradie:            265 z 296 klasifikovaných, v mojej vekovej kategórii 62 zo 69

Add comment

  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Trnava Rysy 2024

Cestná cyklistika 15-07-2024

Minulý rok som z účasti vycúval po tom, čo som na radare videl, že sa cez Slovensko presúva veľká dažďová fronta. A ja som si už dávno sľúbil, že ma nikto neplatí za to, aby som musel jazdiť aj v dažd...

Mondsee Radmarathon 2024

Cestná cyklistika 16-06-2024

Tieto preteky mi veľmi neprajú, pri 1. účasti pred milión rokmi som na piatom kilometri v daždi nedobrzdil kolíziu, tiež som skončil na zemi a s narazeným kolenom pálil domov. Pri 2. úč...

Leitha.Berg Radmarathon 2024

Cestná cyklistika 19-05-2024

Túto reportku som naozaj nechcel písať, pri 10-tej účasti sa už o dvoch 40 km okruhoch nedá vymyslieť nič nové, ale je dobrou zámienkou, aby som sa mohol pochváliť - mám svojho vlastného Edgara. ...

Garmin Edge 1050 - Nová éra cyklopočíta…

Športovec používa HW SW 04-11-2024

Tohtoročný nový highend model rady Edge – Garmin Edge 1050 - má v sebe viacero hardvérových vylepšení. Spolu s množstvom softvérových funkcií a noviniek udáva nový používateľský zážitok a interakciu s...

Optimálna zostava na cestný bicykel pre …

Športovec používa HW SW 31-07-2023

Pôvodne tento článok mal byť recenziou modelu Garmin Edge 840. Avšak som si uvedomil, že skutočný a zásadný zmysel moderného trénovania na bicykli nestojí na jednom zariadení. Tak popri odhalení ...

Garmin ClimbPro 2 darček pre vrchárov

Športovec používa HW SW 13-04-2023

Spolu s uvedením modelov Garmin Edge 840 a Garmin Edge 540 na trh, prišla zároveň aj nová verzia obľúbenej funkcie ClimbPro. Zatiaľ je len na týchto prístrojoch, ale čoskoro sa rozrasti...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 31-07-2022

Ďakujeme všetkým  za účasť. Rok 2022 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2022 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 19-03-2022

  Po Dvoch rokoch pokračujeme! Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdola...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.   ...

next
prev

Banner new