Marián Hlbocký nám poslal srandovnú pozvánku na cestný maratón so štartom v Seredi. Keďže Sereď nie je od BA a okolia ďaleko, tak sme sme sa ako partia športového spolku WWW.SPORTREPORT.SK rozhodli štartovať.

Ako obvykle, veľkou neznámou bol vývoj počasia. Nakoniec sa však ukázalo, že pršať nebude a tak bola naša premiéra v nových dresoch na novom maratóne potvrdená.

Pre túto sezónu som si stanovil že zvládnem trojo akcií a v rámci toho, sa prispôsobím s tým minimom času čo mám, na trénovanie. Mali to byť Schwechater maratón, Dolomity a moja akcia. Vlastne na cestu pre hobbíkov toho tuná ani moc nie je. O to bolo väčšie prekvapenie, keď sa mi z rôznych zdrojov začali presakovať informácie o novom cestnom maratóne. Navyše po zložitom pôrode projektu sportreport ktorý sme dotiahli aspoň do pozerateľnej fázy komusi z partie skrslo, že by sme si ako skupina ľudí čo sa poznáme a stretávame, mohli dať vyrobiť dresy. Tak sa počas dlhej zimy rozbehol rituál s návrhom dizajnu dresu, zohnal sa výrobca a práve na začiatok mája bola dohodnutá dodávka dresov. Po dohode na nich dominuje adresa nášho portálu kde sa o nás najskôr dozviete, aj keď to nie je len čisto náš web, ale ťažko by sme našli jednoduchšie a výstižnejšie spojivko pre partiu pezinčanov, modranov, bratislavčanov či ľudí od IT fachu. A na druhú stranu aspoň trocha spopularizujeme druhú polovičku kolegovcov autorov ktorí spolu s nami tvoria obsah sportreportu. Takže karty boli rozdané tak, že vlastne s novými dresmi sme na Sereďmaratón jednoducho museli ísť.

Sezóna je už v plnom prúde a ja ešte v podstate nemám nič najazdené, keďže len teraz mi skončil semester v škole. Naposledy som sedel na biku pred mesiacom. A práve v tomto čase ma volajú parťáci z Pezinka, aby som išiel na Sereďmaratón. Že to môže byť celkom dobrá akcia a po prvý krát sa ukážeme na verejnosti v nových dresoch. Keďže posledná akcia, na ktorej som bol, bol neštich v septembri minulý rok, je to lákavá akcia, aj keď už dopredu viem, že bez formy sa tam dosť natrápim. Napevno sa rozhodujem až v deň maratónu. Vonku je pomerne pekne, na maratón idem, a keď už nebudem moc pretekať tak si aspoň zajazdím v novom prostredí.

Asi pred dvoma týždňami sa na stránkach Sportreportu náhle objavila informácia o novom cyklomaratóne v Seredi, v poradí prvom ročníku. Zároveň bola táto akcia zaradená ako preteky mužov a masters s licenciami, pohár železničiarov a cyklistický maratón pre ostatných, teda neregistrovaných.

Minulý ročník tejto cykloturistickej akcie vo mne vyvolal celkom pozitívne pocity a presvedčenie, že pokiaľ budú okolnosti priaznivé, zúčastním sa jej aj v tomto roku. Dlhá a nepríjemná zima však zanechala po sebe hmatateľné stopy v podobe rozbitých krajníc, množstva porozhadzovných dier po bratislavských uliciach, ale aj na mnohých cestách medzi obcami nášho regiónu, kade bežne väčšina z nás jazdieva.

Na konci augusta vo mne a Robovi Juhásovi skrsla myšlienka usporiadať cyklistický pretek. Tento nápad sa zrodil po našej neradostnej úvahe o tom, ako sa nám táto sezóna nečakane zvrtla. Mňa postihli závažné zdravotné problémy, ktoré prakticky ukončili moju tohtoročnú sezónu. Bobo po zlomenine ruky už takisto rezignoval na nejaké veľké cyklistické snaženie. Tak sme si povedali, že keď už toho nenapretekáme veľa my, tak to skúsime aspoň umožniť druhým.

Z firemnej akcie, ktorá sa konala tento rok v Banskej Bystrici, som sa vydal na biku domov. O vývoj počasia som nemal strach ale tých 9 stupňov ráno o pol deviatej v BB moc veselých nebolo. Bol som dobre oblečený ale nemám veľmi rád takú zimu. Hádam bude nižšie za Zvolenom teplejšie. Aspoň to išlo na Zvolen celkom dobre.

Vo Zvolene som bol na biku prvý krát v živote a tak mi spočiatku vôbec nebolo jasné, kade treba ísť. Nakoniec som takmer bez váhania trafil tam, kam treba, smerom na Krupinu. V doline bolo asi o stupeň-dva chladnejšie ale vďaka stúpaniu to nebolo veľmi cítiť. Miestami bol položený nový asfaltový koberec. Cesta dobre odsýpala aj napriek stúpaniu. V kratučkom zjazdíku som našiel v poradí už piaty nôž. Zastavil som teda a naložil ho. Tatko bude rád a iste pre neho nájde vhodné uplatnenie.

Pred chvíľkou som sa prišiel z Banskej Bystrice. Unavený ale zvedavý, aký bude čas tentoraz. JoKo si zo mňa vystrelil, keď mi zavolal a pritom stál pár metrov odo mňa. V ruke pivo, čím mi dával jasne najavo, že dnes už má denný objem kilometrov za sebou a denný prídel piva pred sebou. :-)

Klasicky jeden zo záverečných bonbónikov na záver sezóny je táto časovka. Jej obľúbenosť stále rastie, bohužiaľ kvalita asfaltu sa rovnako rýchle zhoršuje. Takže som zvedavý koľko ešte ročníkov povrch znesie. No a keďže mám momentálne dosť nepríjemný problém s krížami a asfalt je na zopár miestach už len históriou, zobral som horský bike a skúsil cestnú časovku na ňom. Obdobne uvažoval aj Ivan Červenka ktorý na tom svojom MTB nemá nášľapy takže si nasadil košíky. Aj pri stretnutí s partiou v Pezinku si vychutnal ako sa v nich padá. Po tomto extempore sme sa presunuli do Jura na štart. Klasicky aj tento rok padol rekord účasti. Jediný otáznik bolo počasie a nakoniec dopadlo v tolerancii. Dole vcelku príjemne občas Slniečko, na hrebeni mrholenie.

Tento rok som sa plánoval zúčastniť časovky na Javorník len do počtu (ako ostatne každý rok). Koniec-koncov keby nebolo nás slabších, tak tí dobrí by sa nemohli chváliť, že vyhrali preteky, kde bolo viac ako 160 ľudí, čiže za svoj výkon môžu logicky ďakovať najmä nám, čo sme neprišli vyhrať :-) Moju ambíciu nevyhrať som podporil aj výberom bicykla. Pár dní pred časovkou som si bol prejsť trať, a po tom čo som videl po rozbitej ceste veselo jazdiť Tatrovky, som sa zbabelo rozhodol ísť na horáku v obave, aby som si nedorasoval 16/20 špicové kolesá na cesťáku. Bolo mi jasné, že si tým znížim čas, ale aj tak som nerátal s nejakým slušným výsledkom, takže mi to nevadilo. Navyše bola v ten deň aj pomerne nepriaznivá predpoveď počasia, a tak som si vravel, že keď zmoknem, tak nemusím aspoň umývať cesťák a horák mám už aj tak špinavý. Táto úvaha sa ukázala nie nepodstatná, ako potvrdilo nakoniec počasie.