Neštich 2001
Tak a je za mnou ďalší ročník časovky do kopca z Neštichu na meteostanicu Malý Javorník. Tento rok som mal vcelku bohatú sezónu tak som bol veľmo zvedavý ako sa prejaví na čase. V kútiku duše som ale vedel, že mi už akosi dochádza para. Vo štvrtok som si dal testovací tréning z Krasňanskej Peknej cesty (tá križovatka vedľa intráku či slobodárni či čo to tam je) na Biely kríž. Nešlo sa mi veľmi dobre čo len potvrdzovalo moju mienku, že to s mojou kondičkou nie je vôbec ružové. Spravil som to za 30 minút. Síce je to niečo cez 8 kilometrov ale zato viac úsekov, kde sa dá aspoň trochu vydýchať. Hlavne ten úvodný stupák od vojakov popri chatkách a záhradkách až po horáreň mi dal nepríjemne zabrať. Jaksi som nemohol chytiť dych na tom miernom kúsku popri horárni. No nevadí, tak som to spravil za 30 minút. Kedysi som to urobil asi za 37 minút a skákal som od radosti ako blcha. V piatok som si nahodil tie svoje slávne supersliky. No čo, keď už ich mám, prečo by som ich teda nevyužil, no nie? Cez noc pršalo a ani ráno nevyzeralo uspokojivo. Hmla a vlhko. Kukol som si na webke radarové snímky a zistil, že hlavná oblačnosť sa už dávno roztrhala kdesi nad čechmi a severnými slovákmi.
- Napísal: Robert Juhás
- Rodičovská kategória: Reportka
- Kategória: Cestná cyklistika
- Návštevy: 3204
Pred Novým Mestom sa zrazu spustila z kopcov hustá hmla. Pohľad na vzniknuté scenérie by nenechal chladného žiadneho umeleckého fotografa. Na jednej strane takmer čiernota, a na druhej strane sa cez zahmlené stromy prebíja ranné slnko. 
Ako sme s Romanom prešli ostatný cyklomaratón {HORAL} vo Svite tak sme si povedali, že sa stretneme v Novej Dubnici na Dubničáku. Vravel, že je to zatiaľ jediný maratón, ktorý ešte neprešiel celý. Vravel o kategórii KING. Rozmýšlal som o tom chvíľu aj ja ale keďže ešte viem odhadnúť na čo mám a na čo nie, tak som sa uspokojil s Hardom. Tak som sa teda prihlásil a išiel spolu s Jurom, naším koučom, Samom a Marekom do Jurovho rodiska na tieto preteky. Ešte sme zobrali so sebou prezidenta nášho teamu, môjho otca. Reku nech k tomu trochu pričuchne, keď už je prezident teamu. Juro sa prihlásil do kategórie BABY. To mu zatiaľ bohato stačí. Tak sme sa teda ráno vyspali, naraňajkovali a hajde na štart. Ja som totiž štartoval o 9 ráno. Juro až dakedy o 11:00. Na štarte som pohľadal Juraja Malatína s ktorým som absolvoval Horala a Karpatský cyklomaratón. Pofotili, pokecali a pomaly sa vychystali na štart. Ide sa na vec. Dostávame hlášky od organizátorov, že na trati je bahno aby sme jazdili ohľaduplne. Juro sa pýta či si má namontovať predný blatník. Vrelo mu to odporúčam. Nevie sa rozhýbať až sa nakoniec odhodlá.
Tak som si kúpil nové plášte sliky. Celý výlet bude viesť asfaltovými cestami tak som chcel minimalizovať valivý odpor aspoň akým-takým vylepšením môjho bajku. Od ostatného cyklomaratónu Horal Alto som si ho musel poriadne opucovať od nánosov bahna ktorý bol prakticky všade. Vidlu rozobrať, vyčistiť, premazať a pri tej príležitosti aj zistiť ako vlastne funguje. Kúpil som si kalibrátor reťaze o ktorom hovoril Rasťo, že meria mieru opotrebenia a vyťahanosti reťaze. Kalibrátor prepadol úplne ľahko čo znamenalo okamžitú výmenu. Reťaze, nie kalibrátora, hoci ani to nie je zlý nápad. Načo mať vecičku ktorá ukazuje nepríjemné správy. Kua, ďalších 1000 korún v perdeli. V piatok, deň pred výletom bol bajk pripravený. Ešte opraviť tacháč lebo sa mi podarilo urvať kábel. 
O tejto akcii som najprv vôbec nechcel písať, veď ju určite perfekcionalista Rasťo alebo Bobo popíšu vyčerpávajúcim spôsobom, ale keď som si prečítal Bobov príspevok a jeho výzvu, tak som sa podujal aj ja, samozrejme bez ambícií sa porovnávať s ich príspevkami čo do rozsahu alebo kvality. Idem len popísať zážitku tak ako so ich videl ja (MTB medzi cesťákmi). Takže ako to bolo.... 
4. ročník - 18.8.2001, Pezinok 
Je 13. august, slnko nemilosrdne pečie a ja práve odchádzam na túžobne očakávanú cyklodovolenku. Nie je dovolenka ako dovolenka. V minulosti som už síce absolvovala dve, ale ešte s mojím starým bicyklom a bežným nosičom batožín. Teraz mám nový bajk, na ktorý sa dá upnúť len špeciálny nosič. Je pripevnený iba o sedlovú trubku. Nemá bočné úchyty, lebo by sa nedali prichytiť k rámu bicykla skrutkami (rám na to nie je prispôsobený). Čiastočne som ich nahradila pružnými "gumicukmi", aby sa cyklotašky nedostali do zadného kolesa bicykla. Nebola to žiadna výhra, ale vždy lepšie ako nič. Ďalšou nevýhodou môjho bicykla boli plášte s horským dezénom, kým moji dvaja cyklospoločníci mali na svojich bicykloch takmer hladké plášte. A aby to nebolo také jednoduché, týždeň pred očakávanou akciou som sa dosť nešťastne vybúrala v lese z bicykla a okrem iných vylepšení môjho designu, som prišla k prasknutému rebru. Dva dni pred plánovanou akciou som ho šla otestovať do lesov, aby som sa dozvedela, či tú cestu vôbec vydrží. Prešla som približne 40 km a viac-menej ma výsledok uspokojil. Rebierko síce pobolievalo, ale dalo sa to prežiť. Denne sme mali urobiť len okolo 80 km a vychádzalo mi to pri obzvlášť slimačom tempe na 5 hodín jazdy na bicykli a množstvo prestávok. Trocha som sa prerátala …
Tak toto by mal byť vrchol mojej "sezóny". Očakával som, že to bude na môj vkus možno až príliš ťažký maratón, ale tá Kráľova hola lákala... Takže som si nakoniec vybral kategóriu Krejzi a celkom som sa tešil na pekné kopce. Pricestoval som aj s rodinou večer pred tým a už od Bratislavy sa za nami hnali ťažké mračná a aj predpoveď počasia neveštila nič dobré. Vo Svite som sa dozvedel že aj noc pred tým pršalo. No asi to bude pekné blatíčko, myslím si.. Pred polnocou sa dobre rozhrmelo a spustil sa dážď. Vcelku výdatný, bohužial. Ustal až nad ránom. Chvalabohu, veď som už začal rozmýšlať, či vôbec nastúpim, ísť to v daždi, no neviem. 
2. ročník 11.8.2001 Svit , 115km 
Pár mesiacov dozadu som sa rozprával s Rasťom o odjazdených akciách cyklomaratón (Author Panda) a pezinský (Vezikulák). Vadilo mu opakovanie sa trate, pretože ísť už druhýkrát tú istú trasu, stráca svoje čaro. Málokoho baví jazdiť stále dokolečka. :-) Tak mi dal link na cyklomaratón Horal Alto 2001 ktorý sa poriadal v auguste s tým, že sa nič neopakuje. Keď som to prvýkrat videl tak ma zamrazilo. 112 kilometrov, to je pre mňa veľa. Časom som sa však rozhodol, že pôjdem. Len sa musím na to nejako pripraviť. Mesiac pred pretekmi som však ochorel. Najprv som si myslel, že to je len obyčajné prechladnutie. Pil som vtedy veľa studenej kofoly. Po dvoch týždňoch hltania tabletiek, potenia sa v posteli, napchávania sa vitamínov a neviemčoho som už bol zúfalý. Už bolo jasné, že to obyčajné prechladnutie nie je. Zobral som poslednú vec, čo som ešte nepoužil. Stopangin. Strekol som si to do gágora a na druhý deň sa už cítil, podstatne ale podstatne lepšie. Sláva, zabralo to. Síce, keby som vedel, že to nie je prechladnutie, tak idem rovno k lekárovi po antibiotiká. Na to už bolo aj tak neskoro.
15. ročník 1.7.2001
Read more: Neštich 2001