Karpaťák 2001

4. ročník - 18.8.2001, Pezinok
Tak konečne prišiel čas aj na moje aktivity. Pred pár rokmi som si vymýšľal eventuálnu trasu pre maratón v oblasti Malých Karpát. Nakoniec som dospel tak ďaleko, že sa už ako partia pravidelne v strede augusta stretávame a dáme si do tela ten môj výmysel. Vlaňajšok sa mi riadne vydaril. Zvolal som akciu na hádam najteplejší deň v storočí, cca 38 stupňov. Tento rok som si pozval aj ďaľších známych nielen z Pezinka. Bohužiaľ, väčšina odmietla účasť kvôli teplu. Mám však nové úlovky v podobe prvej ženy, čo sa na túto akciu dostala - Gabika Ondrovičová a dvoch MTB bikerov a internetistov Roba Juhása a Juraja Malatína.

Termín štartu bol 7.30 z Pezinka, ale o tomto čase som bol len s Mirom Pilkom. Nakoniec sme vyrážali z Pezinka šiesti. Ja, Miro, Julo Bugár, Miro Mizner, Rasťo Švec a Gabika. Tak sme aj vyrazili na Neštich. Na Bielom Kríži nás čakali Peter a Juraj Haluškovci. Pokračovali sme na Peknú cestu a do Rače. Tam sa pripojili Robo a Juraj na horákoch. 

Viacmenej spolu sme vyšli na Biely kríž a najhorším úsekom dolu do Jura. Tam sa mi uvoľnila GPS-ka a okrem Jula mi všetci ušli. Dorazili sme ich až v stúpaní na Pezinskú Babu, kde však toto tempo som nevydržal a tak takmer všetci si zgustli na mojom skalpe. Prvá krčmová pauza bola v Perneku, kde sa s nami z Baby zviezli aj Jožo Pilinský a Marián Mališ. Jeho brácho Vladko nás prišiel povzbudiť a pofotiť. Veľká časť fotiek z Perneku je z jeho autorskej dielne. 

Tak sme boli komplet. Na Záhorí sme sa usporiadali do dvojíc a nasadili priemerné tempo, aby nám to odsýpalo. Takáto spolupráca bola pre našich MTBikerov novinkou, tak Bobo si to chcel aj vyskúšať čo to znamená ťahať špicu. Však si prečítajte jeho komentár. Gabika tempo nevydržala a tak ju Miro čakal. Jožo pre istotu radšej chytil úpal a otočil to. Toto som sa dozvedel pri odbočke na Bukovú, takže opäť s Julom sme naháňali už skupinky. V Cerovej sme dohnali Gabikinu, keď tu prásk! Riadna strela a ja som len pozeral, ktože to dostal defekt. No kto? Predsa ja. Nuž tak meniť dušu. Ešte jeden domáci do mňa rýpal, že či nevládzem. S pomocou Julovej pumpy som bol opäť pojazdný a tak hurá do Jablonice. 

Tam sa konal obed. Na dve kolečká sme sa najedli a vyrazili do Brezovej. Treba zvoliť opatrné tempo, lebo bruchá boli plné. To už novici rýpali, že čože, ako je to pohoda, tak som ich krotil nech sa vybúria za Vrbovým. Cha, netušili čo na nich chystám. V Brezovej sme zabočili na Košarisko a stúpanie hore zasa rozbilo náš minipelotón. Tak akčný plán Beee... Gabika a MTB jazdci dopredu z Košarísk do Vrbového, my fajnšmejkri si chceme vychutnať klesanie. Jasné, počul som posmešné poznámky, že kde nás budú čakať. Ale pravda bola iná. V tom klesaní sme si riadne zgustli nielen na nich. Tuším som tam mal najvyššie tepy a riadne sme si dali do tela. A to prosím pekne v zjazde. Vrbové a krčma na križovatke nás dala dokopy. 

Tak a teraz príde cyklistika. Prorokoval som. A mal som pravdu. Úsek z Vrbového do Trstína je charakteristický množstvom malých kopčekov, kde sa radí ostošesť a chce to aj trochu skúseností ako čo najrýchlejšie prejsť takýto úsek. Tak aj bolo, pomaly sme sa rozdeľovali až nakoniec sme do Trstína prišli v 4-člennej skupinke v pezinských dresoch Julo, Miro a ja, a s nami Mizo. Všetko už vyjazdení v tomto teréne. Po pár minútach postupne ostatní, daktorí už riadne unavení. Však som to hovoril. Už sa ozývali kuvičie hlasy na priamu čiaru domov, našťastie som umným manévrovaním a podávaním nie celkom presných informácií udržal všetkých pokope.

Nasledovala cesta do Smoleníc, Horných a Dolných Orešian, Košolná, Dlhá Borová a Budmerice. Posledná zastávka pred cieľom. Tuná sa odpojil Maroš a odtiaľto do Pezinka priamo šli obaja MTBajkeri a Gabika. Okruh kandidátov na bobríka absolventa celého maratónu sa zúžil na 7 bláznov. Ideme smer Častá a Červený Kameň. Tuná už vystrkujú rožky Miro s Julom a roztrhajú skupinku. Dávame sa dokopy pred Dubovou. Dozvedám sa, že Haluškovci idú rovno domov, nie že by nevládali, ale chcú prísť do Bratislavy pred zotmením. Škoda. 

Tak už sme len kamaráti piati. Aj tak spolu stúpame na Harmóniu. Postupne však ako sa blíži cieľ na Zoške, Julo nastupuje a definitívne trhá skupinu. Do cieľa prichádzane postupne za Julom - Miro, ja Rasťo, Mizo a to je všetko. Vlastne nie. Hore nás prišli povzbudiť Ivan a Ludmila. Nakoniec nám zostalo len sa spustiť dolu do Pezinka, kde nás pri pivku už čakali maratónci - skrátenci Gabika, Bobo a Juraj.

Tak a dobré pivko urobilo bodku za tohtoročným maratónom.