Hokejový turnaj v U. Hradišti 2001
- Napísal: Robert Juhás
- Published in Hokej
Motto turnaja:
Hokej je krásný pořád, ženy podle toho, jak pijeme!
Už mesiac pred Vianocami sme vedeli, že pôjdeme na hokejový turnaj do Českej republiky, do mesta Uherské Hradište (alternatívne Zlín). Mali sme hrať s organizátorom turnaja SK (Sací Komando) Mladcová, ICE Bears a s policajtmi zo Zlína. Favoriti boli asi ICE Bears a od nás sa mohlo čakať čokoľvek. :-)
Trošku sme zmenili filozofiu zostavovania teamu a tento turnaj bude test, či je to správny smer. Ale o tom neskôr.
Najprv sme sa tam museli nejako dostať. Problém bol odvoz Martina z Trnavy lebo nemal ako ísť. Tak sme sa predbežne dohodli, že sa cestou z Blavy stavíme pre neho. Až v piatok poobede mi zavolal, že predsa len pôjde autom.
Aj tak sme išli nakoniec v sobotu ráno diaľnicou popri Trnave smerom na Trenčín, kde za Novým Mestom nad Váhom odbočíme na Uherské Hradište. Celé sa to ukázalo, ako zlá voľba. Na diaľnici v okolí Piešťan už bola cesta zaviata snehom a v jednom úzkom pruhu sa autá zoraďovali ako vláčik postupujúci sotva 60-80 km/h. Dokonca sme jedných nešťastníkov míňali, ako zišli z diaľnice do priekopy. Opatrnosť bola na mieste. V duchu som sa klepal nad prejazdnosťou cesty smerom na colnicu keď z tejto chabo upravovanej diaľnice zídeme. Nakoniec aj tak bolo. Cesta bola neodhrnutá a išli sme po poloujazdenom snehu pomaly na colnicu. Celý čas som sedel na zadnom sedadle a veľmi dobre cítil, ako zadná náprava "pláve" po snehu. Mal som, ako sa vraví "úzke srání". Konečne colnica a po chvíli pokračujeme ďalej. Na českej strane bola cesta upravovaná v rámci možností. Bolo to lepšie ako na slovenskej strane ale stále sme jazdili po snehu. Volá Filip a objasňujeme situáciu.
Na štadión sme však došli načas zarovno s ostatnými spoluhráčmi. Chytro do šatne sa prezliecť, ktorá vyzerala ako bunker baníkov. Na jediný záchod bola fronta. Po ceste sme chceli snáď všetci na malú. Chvíľu som sa naťahoval s Wišňom o poradie. Už sa mi strašne chcelo a skúsil som ho donútiť, aby ma pustil skôr. Tváril som sa, že v najhoršom použijem to jediné umývadlo. Wišňa zhrozený a kvičal aby som to nerobil. "Robo nerob tooooo!!!"
Ale pustiť dopredu ma nepustil. Hnusák. :-) Aj tak som ho v nestráženej chvíli zákerne predbehol. :-)
Ledva sme sa v šatni pomestili a po prezlečení priebežne odchádzame na ľad. Po vychystaní som sa tam odobral aj ja a už sa hralo. Pepe tam už horúčkovito koučoval nekompletné päťky a posielal na ľad. Zároveň aj zapisoval do zápisu o stretnutí. Konečne sa dovalil aj Notorik (Navigátor) a mohli sme začať točiť kompletné päťky.
Ja som hral v treťom útoku na ľavom krídle so Sajmonom a Paľom a v obrane dvaja Andrejovia. V druhom útoku hral v obrane Kolo s Martinom a zaisťovali útočné snahy Wišňu, Maroša a Jozefa. Najnadupanejšia prvá päťka mala v obrane Paľa a Martina podporovala útok Roba a Ivana na čele s Filipom. Nemám prehľad čo sa dialo na ľade lebo som na striedačke vydýchaval a zároveň aj fotil. Mám odfotenú iba prvú päťku lebo keď hrala druhá, musel som byť pripravený na naskočenie na ľad.
Zo začiatku som nemohol poriadne chytiť dych ale časom sa to zlepšovalo. Hralo sa mi celkom dobre, ale týždeň plný športových aktivít sa poriadne podpísal na únave a zaujímavej svalovici spojenej s poriadne narazeným palcom na pravej ruke. Už som sa však cítil aj horšie takže radšej sa nejako prekonám a zaberiem koľko budem vládať.
Náš prvý súper boli usporiadatelia, družstvo Sací Komando Mladcová. Hrajú celkom pekný kombinačný hokej. Pred prestriedaním som raz potreboval vyhodiť puk o mantinel dopredu ale som sa trošku šmykol a švacol som im ten puk priamo na striedačku. :-)
Zápas sme vyhrali 5:3. Prvý útok teda zabral fakt naplno. Po krátkej prestávke hráme s ICE Bears.
Úprava ľadu nie je, takže to bude po tomto zápase fakt dobrá lyžovačka.
Ľadové Medvede na nás vybehli poriadne zhusta a o chvíľu už prehrávame 0:1. Našťastie sme sa nepoložili a o chvíľu sme viedli 2:1. Toto skóre sa nejaký čas držalo.
Tuším v tomto zápase sa dostávali červení do brejkov. V jednom z nich sa Martin vracia medzi dvoma útočníkmi a jeden z nich sa natlačil na Martina a odstavuje ho telom, aby neotravoval hráča s pukom. Irónia je, že bol za to vylúčený Martin. Keď si sadol na lavičku, so smiechom sa ho pýtam, či vie, za čo bol vylúčený. Popisujem mu celú situáciu a jemu sa striedavo vyjasňuje a zároveň zamračuje ksicht. Tiež nechápe. :-)
Konečne dal aj náš útok gól. Po návrate na striedačku mi Filip vraví, aby som nejazdil krížom ale držal sa na ľavom krídle ako po koľajnici. Pár krát sa vraj stalo, že puk išiel na moju stranu a ja som tam nebol. Počúvol som a odvtedy poslušne jazdil hore-dole po ľavej strane.
Mal som jednu šancu keď som spoza brány zasunul k ľavej tyčke. Brankár si ľahol na ľad a čakal na zapískanie. Lenže som videl, že puk je nekrytý na bránkovej čiare. Kým som sa k nemu dostal, rozhodca stihol zapískať. Kua. Sviňa jedna. :-)
Medvedi sú nervózni a hlavne ich vlasatý hráč poriadne otravuje náš prvý útok. Stále na neho hubujú na striedačke. Hlavne Robo si horko-ťažko drží nervy. Ani rozhodcovia neboli bohvieakí. Pískali nejako čudne. Môžem dokonca aj potvrdiť.
Išli sme do útoku a normálne nám odpískali ofsajd, ktorý vôbec nebol. O rozhodovaní faulov to bolo fakt ako lotéria. Vylúčení boli často nesprávni hráči, ktorí ani nevedeli za čo. Napríklad mňa za priestupok, (príliš veľa hráčov na ľade) keď posledný na ľad naskočil Sajmon a ešte nebolo úplne dostriedané. Kua. Pekný chaos. Potom sa to upokojilo a nejako aj dohralo. Vyhrali sme 5:2 a na celkové víťazstvo nám teda stačí prinajhoršom už iba bod za remízu.
Teraz máme 2 hodiny voľno. Podaktorí sa rovno prezlečú a idú sa najesť kamsi, iní do bufetu chlastať. Ja som si dal to, čo som si urobil na cestu. Cesta bola divoká, tak mi veľmi nešmakovalo. Tak to dobieham teraz. Pozerám sa na zápas ako sa darí Zlínskym policajtom proti Sacímu Komandu. Sací Komando preferuje tečované góly pred bránou a policajti zase vsádzajú na brejky. Celkom dobre hrajú obe družstvá.
V bufete trochu pokecáme a pomaly sa motkáme po štadióne a okolí. O štvrť na 2 sa už zberáme znovu do šatne sa pripraviť na posledný zápas. Došlo na najhoršiu variantu takže potrebujeme aspoň bod na celkovú výhru.
Mestskí policajti zo Zlína vyzerali najhoršie vystrojení čo zvádzalo k domnienke, že sú najslabší na turnaji. Boli odhodlaní tento zápas vyhrať a aj sa to odrazilo v nervozite. Dlho dlho sa držal stav 2:1 a rozhodca im vylučuje jedného hráča za druhým, čo ich najagresívnejší hráč neunesie a nahlas rozhodcovi hubuje, za čo dostáva ešte aj osobný 10 minútový trest.
Na lavičke to komentujem Martinovi, že ten rozhodca si to u neho posral, lebo mu to pri prvej príležitosti vráti a naparí pokutu jak sviňa. Dôvod sa nájde. :-)
Aby sa pri tom 10 minútovom osobnom treste nenudil, zapisuje sťažnosť na rozhodcu do protokolu o zápase. Ešte aj počas zapisovania rozhocovi už X-tý krát hubuje, že rozhodcovia hrajú s nami. To sa mi zdá trošku prehnané, pretože podľa môjho názoru rozhodcovia pískajú rovnako na obe strany. Respektíve, pískajú rovnako nahovno. Napríklad v zápase s medveďmi súper Martina normálne zmangľoval lakťom. Už som si myslel, že ho budeme musieť odviezť na nosidlách. Samozrejme, bez rozhodcovej reakcie. Našťastie je Martin slušná väzba, takže to prežil bez ujmy. No neviem, mňa by museli po takom zákroku zoškrabovať z ľadu.
Keď je akurát náš útok na ľade, pri vhadzovaní mi jeden zo súperových hráčov mi odovzdane vraví "Ale nezlobte se, to snad není možný, vždyť kvuli rozhodčím nakonec prohrajeme"
Čo mu mám na to povedať? Nechem byť cynik, ale pri zostave v akej hráme na tomto turnaji, na nás asi nemajú a robia si zbytočné nádeje. Môžme hrať aj bez rozhodcov, určite to skončí rovnako.
Na striedačke sa rozhodujeme, že si pôjde zachytať aj malý Robo, nech má nejaké skúsenosti. Asi nevkročil na ľad pravou lebo hneď prvá strela končí v sieti. 3:2. Nevadí. Zo striedačky voláme, aby sa snažil chytať poriadne a povzbudzujúco na neho kričíme.
"Ešte jeden gól a ideš dole!" :-)
Nášmu útoku sa podaril dať druhý gól. Dostal som sa k puku a snažil sa poriadne vystreliť. Neistý brankár to len vyrazil pred seba a Sajmon aj keď tiesnený obrancom bez problémov zavesil do odkrytej brány. No chvalabohu sme sa znovu chytili. Súper udatne bránil a nechcel sa vzdať. Postupne sme zvyšovali. Druhý gól dostal Robo po samostatnej akcií keď obrana nedostatočne pokryla útočníka. Filip nasrano prichádza na striedačku a hubuje na brankára aby sa naučil chytať.
Náš útok znovu vyrobil vylúčenie. Martin to vraj videl zo striedačky. Sajmon urobil sekeru a nablízku jazdiaci Andrej M. bol vhodný baránok. Rozhodcovia sú asi nervóznejší ako my. :-)
Nakoniec sme tento zápas vyhrali 6:3 a stali sa tak víťazi celého turnaja.
V šatni fungovala iba jedna sprcha tak sme sa len pomaly motali von na vyhodnotenie. Posielam domov SMS, že sme čehúňov nabili a že takto treba na nich hrať. :-) Zo šatne som vyšiel s poslednými a sledovali sme s Martinom a Sajmonom nejaký čas zápas dorastencov ktorý práve prebiehal. Niežeby sme pri tom stáli s otvorenými ústami ale nebolo by odveci aspoň tak dobre korčuľovať. :-)
Dlho sme sa nekochali a išli do bufetu na vyhodnotenie ktoré už dávno skončilo. :-) Aspoň sme si pokecali ako bolo a v dobrej nálade pokračovali v oslave prvenstva na turnaji. Všetci vyzerajú spokojní. Náš tretí útok sedí zhodou okolností za jedným stolom a tak si vymieňame zážitky a čudné vylúčenia. Martin objasňuje tú sekerku Sajmona, za ktorú si išiel sadnúť Andrej, ja som zase srandoval s Martinom na margo jeho nanajvýš záhadného faulu.
"Bol to z mojej strany hnusný a zákerný faul" s úsmevom ironizuje Martin.
Sajmon sa mi zase posmieva, keď referuje aký som pol vystresovaný cestou sem a aký som bol posratý keď Keťo predbiehal tú kolónu áut.
"Robo tam sedel vystresovaný, trhal si tam vlasy" názorne pri tom gestikuluje.
Rýchlo reagujem "Hlavne že som bol pri tom dôkladný" a ťukám si na lebku.
Hlavne sa mi páčilo, aký je Sajmon skvelý obchodník, keď si v bankomate čendžol slovenské koruny na české. Kurz bol naozaj \"vynikajúci\" :-). Lacno predať a draho nakúpiť. Asi pracuje pre syndikát Mila Minderbindera M & M.
Pomaly sa začalo stmievať a tak sme sa začali zberať na návrat. Ešte pár fotiek zimáku urobiť, pokecať a uháňať domov. Tentokrát smer diaľnica Brno-Bratislava. Cesta bola rozhodne lepšia ako tá, ktorá bola ráno.
Ani v aute sme nesedeli ako nemí. Rozprávali sme sa o turnaji a hodnotili našu hru.
Myslím, že za víťazstvo môžeme ďakovať hlavne skvelému brankárovi, celému prvému útoku a posile zo zámoria Martinovi. :-)
Ani ostatní neostali pozadu. Otázne však ostáva, či je toto cesta ako pokračovať v našom hokejovom napredovaní. Leví podiel na naších góloch má totiž Filip. Nebyť jeho, určite nedáme v každom zápase každému súperovi minimálne 5 gólov. Je jasné, že jeden hráč mužstvo nerobí, ale jednoznačne však nad nami vyčnieval.
Jeho prínos bol aj v tom, že poradil aj ostatným, čo majú ako a kde hrať. Podobne ako mne. Teda aspoň myslím.
Tak sme úspešne vyhrali prvý turnaj a aj napriek tomu z tohoto víťazstva nemám taký jednoznačne pozitívny pocit. Akoby som sa chválil cudzím perím. Oveľa viac by ma tešilo, keby sa nám podarilo hrať dobrý hokej a aj vyhrávať bez špílmachrov typu Filipa. Možno sa časom sami zohráme a budeme hrať kombinačný hokej, aký predvádzali aj ostatné tri družstvá z Čiech. Taký sa mi páčil. To však bez jasnej profilácie hráčov asi nezvládneme.
Fotky (hlavne tie hokejové) mi nevyšli, lebo ešte poriadne nepoznám foťák (mal som ho iba 4 deň) a jeho funkcie.
