Panda 2002
Tak konečne otvorenie oficiálnej sezóny. Na môj vkus trochu nervózne. To je proste tak, keď chcete dovliecť na preteky aj rodinku, nech doma nesedia pred televízorom... Oficiálny štart pretekov bol o 9.00, ak by som mal nútiť decká vstávať o šiestej, tak si leda vyslúžim nenávisť na zvyšok víkendu, tak som volil kompromis a na cestu sa dal naozaj na poslednú chvíľu. Ešte že mám kamáratov čo ma odprezentovali. Aj tak to bolo celé len tak tak.
Ráno bolo krásne počasie, tých pár minút, čo som stál na štarte už "Oskar" začal fungovať, ale nejaké prehánky v noci boli, takže v lese to bude asi všeliaké.
Štart s miernym meškaním, prvý úsek na asfaltke dobre poslúžil na roztiahnutie peletónu. Ja sa nijako zvlášť neženiem, čo to pokecám s Bobom a skúšam techniku fotografovania za jazdy. Nuž čo, na hladkom asfalte to ide, v lese to bude horšie. Tak či tak, rozhodol som sa tento pretek pojať (už v duchu tradície) turisticky a fotiť, čo to dá.
Konečne za Machulincami vchádzame do lesa a začíname stúpať. Tento rok došlo ku zmene trasy, z profilu by som očakával, že to stúpanie na Inovec bude rozložené na dlhší úsek, teda i miernejšie. To len uvítam...
- Napísal: Juraj Malatin
- Rodičovská kategória: Reportka
- Návštevy: 3429
Bobo ma hneď schladil, on v žiadnom prípade, ba navyše sa snažil ma zviklať dobre mierenými otázkami typu " ... a máš blatník aj na ústa?". Kedže celý týždeň smoklilo, bolo mi jasné že to veru nebude žiadna prechádzka. Aj tak som sa rozhodol, že idem... 
Pred Novým Mestom sa zrazu spustila z kopcov hustá hmla. Pohľad na vzniknuté scenérie by nenechal chladného žiadneho umeleckého fotografa. Na jednej strane takmer čiernota, a na druhej strane sa cez zahmlené stromy prebíja ranné slnko. 
Ako sme s Romanom prešli ostatný cyklomaratón {HORAL} vo Svite tak sme si povedali, že sa stretneme v Novej Dubnici na Dubničáku. Vravel, že je to zatiaľ jediný maratón, ktorý ešte neprešiel celý. Vravel o kategórii KING. Rozmýšlal som o tom chvíľu aj ja ale keďže ešte viem odhadnúť na čo mám a na čo nie, tak som sa uspokojil s Hardom. Tak som sa teda prihlásil a išiel spolu s Jurom, naším koučom, Samom a Marekom do Jurovho rodiska na tieto preteky. Ešte sme zobrali so sebou prezidenta nášho teamu, môjho otca. Reku nech k tomu trochu pričuchne, keď už je prezident teamu. Juro sa prihlásil do kategórie BABY. To mu zatiaľ bohato stačí. Tak sme sa teda ráno vyspali, naraňajkovali a hajde na štart. Ja som totiž štartoval o 9 ráno. Juro až dakedy o 11:00. Na štarte som pohľadal Juraja Malatína s ktorým som absolvoval Horala a Karpatský cyklomaratón. Pofotili, pokecali a pomaly sa vychystali na štart. Ide sa na vec. Dostávame hlášky od organizátorov, že na trati je bahno aby sme jazdili ohľaduplne. Juro sa pýta či si má namontovať predný blatník. Vrelo mu to odporúčam. Nevie sa rozhýbať až sa nakoniec odhodlá.
Tak toto by mal byť vrchol mojej "sezóny". Očakával som, že to bude na môj vkus možno až príliš ťažký maratón, ale tá Kráľova hola lákala... Takže som si nakoniec vybral kategóriu Krejzi a celkom som sa tešil na pekné kopce. Pricestoval som aj s rodinou večer pred tým a už od Bratislavy sa za nami hnali ťažké mračná a aj predpoveď počasia neveštila nič dobré. Vo Svite som sa dozvedel že aj noc pred tým pršalo. No asi to bude pekné blatíčko, myslím si.. Pred polnocou sa dobre rozhrmelo a spustil sa dážď. Vcelku výdatný, bohužial. Ustal až nad ránom. Chvalabohu, veď som už začal rozmýšlať, či vôbec nastúpim, ísť to v daždi, no neviem. 
2. ročník 11.8.2001 Svit , 115km 
Pár mesiacov dozadu som sa rozprával s Rasťom o odjazdených akciách cyklomaratón (Author Panda) a pezinský (Vezikulák). Vadilo mu opakovanie sa trate, pretože ísť už druhýkrát tú istú trasu, stráca svoje čaro. Málokoho baví jazdiť stále dokolečka. :-) Tak mi dal link na cyklomaratón Horal Alto 2001 ktorý sa poriadal v auguste s tým, že sa nič neopakuje. Keď som to prvýkrat videl tak ma zamrazilo. 112 kilometrov, to je pre mňa veľa. Časom som sa však rozhodol, že pôjdem. Len sa musím na to nejako pripraviť. Mesiac pred pretekmi som však ochorel. Najprv som si myslel, že to je len obyčajné prechladnutie. Pil som vtedy veľa studenej kofoly. Po dvoch týždňoch hltania tabletiek, potenia sa v posteli, napchávania sa vitamínov a neviemčoho som už bol zúfalý. Už bolo jasné, že to obyčajné prechladnutie nie je. Zobral som poslednú vec, čo som ešte nepoužil. Stopangin. Strekol som si to do gágora a na druhý deň sa už cítil, podstatne ale podstatne lepšie. Sláva, zabralo to. Síce, keby som vedel, že to nie je prechladnutie, tak idem rovno k lekárovi po antibiotiká. Na to už bolo aj tak neskoro.
Ale aby som neodbiehal, Duchonka je tu a treba sa sústrediť na ňu. Po minulotýždňovom cvičnom páde typu TIGER som asi dostal tichý defekt. V nedeľu som si chcel len tak naľahko vybehnúť a akosi mi čudne reaguje bike. Pozeram čo sa stalo s rajdami a nič zaujímave som nezistil. Naraz kuknem dole na dušu a zistím, že je bezvládne spľasnutá. Večer som s neustálym bohovaním na adresu výrobcu plášťov vybral dušu a zalepil. Potom som ju vrátil nazad a v stredu bola mäkká. Znovu som ju vybral a dokonca aj tatko skúšal pod vodou a žiadnu dieru nenašiel. 
Read more: Panda 2002