Šela maratón 2003
Ani neviem ako som sa dostal na stránky {Šela maratónu} ale musím povedať, prečo som sa v podstate bez váhania rozhodol vyskúšať túto akciu. V prvom rade veľa fotiek z podstatných pasáží trate na ich stránkach, popis trate, kde si treba dávať bacha. To je tuším totálna slabina všetkých ostatných maratónov ktoré majú webstránku. Majú tam síce mapku, čo je síce fajn, ale ak nepoznám terén, či lesy, tak mi to veľa nepovie. Možno tak tým, čo bývajú v blízkosti.
Na diaľku som si vybavil štartovné a pomaly sa pripravoval. Občas checkol stránku, čo nového. Že sa rozhodne štartovať aj Domino Hašek, to bolo super prekvapko. Motivácia športovo "natrhnúť prdel" urobila svoje. :-) Zostávalo veriť, že počasie vyjde.
V piatok som sa vypýtal skôr z roboty aby som mohol s tatkom, ako nehrajúcim kapitánom v kumulovanej funkcii support bike managera, ísť na malý výlet. Nechápem čím to je, ale nech mi niekto vysvetlí, prečo zrovna v deň, keď sa chystám niekam preč, sa nahrnie na neuverenie hromada akútnych problémov, ktoré treba riešiť? Každý iný piatok je v podstate nuda, lebo skoro všetci spolupracovníci sú už v duchom na chatách, na Malte alebo bohviekde v záhradách. A zrovna dnes, keď idem preč, tak normálne nestíham. No nič, zapol som obrátky na brutálne pracovné 200 percentné maximum a v podstate čas odchodu stihol.
- Napísal: Robert Juhás
- Rodičovská kategória: Reportka
- Návštevy: 3876
Neubehli ani dva týždne a znova som sa ocitol na kopcoch v okolí Košíc s mojim tunajším bajkerským vodcom - Romanom. Tentoraz vybral zo svojho repertoáru niečo mierne cez sedemdesiat kilometrov dlhý okruh po okolí. O desiatej čakám Romana na Čermeli stláčajúc palcom predný plášť. Hmmm, asi ho trocha dotlačím vzduchom, nech nechytím defekt. Pri fúkaní som si spomenul, že mám od Ivana dušu s upravovaným skráteným dzindzíkom na ventilku. Neskoro. Odisťujem pumpu a duša vypľúva so sykotom všetok mnou pracne natlakovaný vzduch. Ventilok je niekde v duši a dzindzík v tráve. V tom momente muselo Ivanom v Trnave silno šklbnúť, lebo som ho preklial štyri generácie späť. Tak mi nezostalo nič, než vymeniť rezervnú dušu. Aspoň si nemusím ohrýzať nechty, kým dôjde Roman.
"Mimoriadne atraktívna a zaujímavá 3 km dlhá krasová tiesňava nachádzajúca sa 32 km od Rožňavy vo východnej časti chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Tiesňava, ktorá je vyhlásená aj za Národnú prírodnú rezerváciu je miestami len 10 m široká so skalnými útesmi dosahujúcimi relatívnu výšku až vyše 300 m."
Blíži sa sobota a nechce sa mi ani na 40% do Brusna. Som nejaký zlenivetý a hlavne som už tri týždne, nerátajúc výlet do Karpát, nebol na bájku. Z počasia tiež nesom nejako dvakrát múdry. Predpovede sa menia každú chvíľu. Ešteže Peter ide do Brusna už piatok, čiže dnes večer. Uzatváram to zákernou myšlienkou, že ráno zavolám Peťovi na mobil a zistím či prší... no a bude pršať a nikam sa nejde... cha. Ešte o 22.00 ma chytila programátorska slina a tak som trepal do klávesnice až do jednej... 
Zasa sa to zbehlo tak narýchlo, až tomu nechcem uveriť. Zašiel ku mne koncom týždňa do kanclu Marek a vraví, že idú s kámošmi nedeľu hrebeňovku Malými Karpatmi niekde od Plaveckého Mikuláša. 
V prvom rade musím povedať, že sa mi na tohtoročný Dubničák veľmi nechcelo. V stredu som bol na hokeji a neuvedomil som si, že od mája som na korčuliach nestál a tak som si uhnal kapitálnu svalovicu. Ruky a chrbát ešte ako-tak v pohode ale slabiny totálne v háji. Plus ešte nejaké netušené oblasti. Chodil som ako Frankestein. Hrôza. Ale potom som si povedal, veď na biku predsa nebudem korčuľovať tak sa to nejako stratí. Uvidíme. A to ma ešte pozývali na MTBO do Brna a chalani zase na medzinárodný hokejový turnaj do J. Hradce. Hokej s takouto svalovicou v žiadnom prípade neprichádzal do úvahy, MTBO v Brne asi tiež nie, lebo tam treba stále šprintovať a tak som si vybral to najľahšie a asi aj najlacnejšie riešenie. Teda Dubničák. 
Tohoročný Dubničák sa niesol v trochu skromnejšom duchu. Chýbajúci hlavný sponzor Corgoň zrejme spôsobil, že na výber bola len jedna trať zvana Classik, v podstate trať Baby z minulého roka, lenže 70 km a jeden a pol výškového kilometra tiež nie je prechádzka rúžovou záhradou, takže som sa v podstate tešil. Bol som hlavne zvedavý, ako zvládnem Baske, predsa len minulý rok to dosť bolelo... 
Read more: Šela maratón 2003