Hrebeňovka Inovca na biku

Našťastie žiadne lieky na ničím nerušený pohlavný život, ale diskusia, kde mladí nádejní pekní sympatickí bikeri plánovali prechod hrebeňa Inovca. Danka neváhala, rozhodnutie jej zabralo asi päť sekúd prevzácneho života a vytvorila si nick. Teraz už viem, že hoci sú diskusie založené v miestnosti „Súkromné akcie", sú verejné, ale väčšina bikerov na fóre ich považuje za súkromné a tak sa nehlásia „do klubu" (na výjazd), alebo len veľmi naveľa naveľa a aj to ostýchavo. Lež Ostýchavosť si kedysi dávno splietla cestu a neprešla kolo mojej kolísky, no a babky Norny mi ju takisto zabudli pribaliť do vienka. A tak milá Danka z čista jasna stručne a krátko napísala úplne cudzím ľuďom, ktorí si plánovali svoju akciu, či sa môže pridať. Po relatívne dlhej dobe spamätávania sa z takého trúfalého Intrudera, mi odpísal jeden nick, že áák mám skúúsenosti ..... a čóó tóó natréénovanéé.... Heh, no niečo by sa našlo, usmiala som sa popod nos.

Dohodol sa čas a sobotu ráno Danka naklusala do Mníchovej lehoty s bikom. Za chvíľku dohrmeli ďalší a išlo sa. Vôbec nechceli veriť, že prídem a už vôbec nechceli veriť, že si trúfam - ženská. A to ešte nevedeli, že je to môj druhý výjazd na vlastnom biku, ktorý som si kúpila pred dvoma týždňami.

Pustili sme sa do toho. Najhoršia časť je vlastne stúpanie na Inovec, ale teraz s odstupom času s rukou na srdci môžem prehlásiť, že je to úplná malina! Na Inovec sa totiž dá dostať po asfalte, a asfaltom je každé sebeväčšie stúpanie pohodička s prštekom v nose. Takže ani sa človek nenazdá, prekecali sme celé 700m stúpanie a boli hore. Pofotíli sme skupinové foto a "jelo se o dúm dál".

Nasledovala prekrásna hrebeňovka, hore dole, ale ani moc dole - ani moc hore. Vyvážená chuť, vyberaná zrnko po zrnku. Skvelé výhľady, chlapci na mňa čakali.
Vždy mi ako ubiehajúci rýchlik ujdú spred nosa, ale ujal sa ma Ivan a robí mi doprovod. To mi veľmi padne vhod, pretože idem niečo takéto prvý krát v živote. Predtým som síce šla viac krát dlhé trate (stovky), ale nikdy nie sama. Vždy sme šli v skupinke. Lenže títo chlapci, to sú už iní bejci, a jednoducho moje tempo je pre nich... povedzme si to po lopate: aj na ukrajinách s plnými tesco igelitkami nedeľného nákupu zavesenými na oboch stranách rajdov, by mi stíhali.

Hore-dole-hore-dole, začínam mať uletené včely. Neviem sa dočkať Bezovca. Tu sme si v druhej tretine cesty naplánovali zastávku, lebo to je jediná chata po ceste. Potom až Havran na konci.

Lenže stále sa cesta akoby nekráti, po každom zjazde je výšľap. Ale partia je dobrá, veselíme sa na každej zastávke, zjazdy ma bavia, aj keď sa oveľa oveľa viac bojím ako chlapci. Cesta pomaly ubieha, terén je veľmi členitý, aj výškovo, aj výhľadovo, aj typovo. Prekračujeme zničenú ohradu, kde drôtený plot leží na úzkom chodníčku - na zabitie aj pre turistu. Vynášame biky na pleciach, odtiaľ bude potom krásny dlhý a celkom zjazdný zjazd.  :-)

Konečne sme prišli do Bezovca. Vnútorné podráždenie z únavy prekrýva len napäté očakávanie nového člena výjazdu. Kvôli partii sa dotrepal na Bezovec, hoci zo včera mal v nohách hard maratón, tak som bola vážne zvedavá. Na Bezovci mastná kapustnica na oklamanie žalúdka, a poďho okolo Marhátu na Havran. Tu som už toho mala plné brejle. Chlapci sa novým členom akoby nadopovali, a už vôbec neboli gentlemani. Zdrhali mi kde sa dalo. Alebo to bolo skôr mojou únavou? Možno. Viem len, že na Havran som došla v bezvedomí.

Na Havrane povinná kofola, dve, a šup ho dole do Piešťan na vlak. 06:12 som ráno nasadala v TT na IC do Trenčína, 20:30 som vystúpila v TT na stanici.

Priatelia, každému vrele odporúčam - krásna hrebeňovka na celý deň, trochu rýchlejším tempom.

Prekvapenie na trase (neg): Cena cestovného OS Trenčín- Mníchova Lehota 28,-Sk. Cena batožiny OS Trenčín- Mníchova Lehota 40,-Sk (... ???).

Trasa: hrebeňovka pohorím Inovca po červenej - Mníchova Lehota (350), Inovec(1042), Pod Ostrým Vrchom (920), rázcestie Panská Javorina, Prieľačina (893), Pod skalinami (620), Bezovec (450), sedlo Kostolný vrch(450), sedlo Marhát (650), Krahulčie vrchy (500), Plesiny, sedlo Havran, odtiaľ po modrej do Piešťan. 

Celkovo asi 68km, prevýšenie si netrúfam odhadnúť. Ale keď si na mape spočítate medzi jednotlivými kopčekmi a vrcholčekmi zakaždým tak cca 100m klesania a 100m stúpania, plus úvodné stúpanie na Inovec (to je vražda, napísala), tak by sme mohli dostať 1800m i viac.