Prakticky 6 týždňový cyklistický výpadok s rukou v sadre, som cítil už v prvom stúpaní na prvú horskú prémiu. Navyše mi v kritických chvíľach skákala reťaz po pastorku. O stojke ani nehovoriac. Nespomínam si, kde som ju mohol vyťahať. Jedine ak by mohla byť reťaz nová a ešte nesadla. Ale kto si to má pamätať, keď teraz sedím na horskom bicykli druhý krát v tomto roku. Prvýkrát bol Šela Maratón niekedy pred 5 mesiacmi.:-)

Tento rok som na Horalovi nebol, ale aj tak ma zaujali niektoré novinky. Preto som požiadal organizátora Ivana Zimu o krátky rozhovor.

1. Ako ste spokojní s Horalom 2006?

Ľahká otázka – mohla by byť aj jednoduchá odpoveď:
Sme spokojní! Má to ale aj svoje ALE! Preto ešte pár slov pridám.

Kvôli zranenej ruke som na tohtoročnom Horalovi nebol. Bol tam však aspoň Luboš a Marián. Oboch som poprosil, aby o tom niečo napísali a ja to potom spolu nejako zmixujem. Aspoň bude vidieť, kto si čo pamätal a ako videl túto akciu svojimi očami.

Počas jazdenia maratónu som rozmýšľal nad týmito vecami.

1. Spomenul som si na dnes už takmer kultovú reportku neznámeho bikera o tom, \"Jak jsem jel Krále Šumavy\". Nie však zo svojho pohľadu. Zdalo sa mi, že to čítalo priveľa tých, ktorí si mysleli, že tento spôsob prípravy a samotnej jazdy na maratóne je normálny a správny. :-)

2. Teraz som sa na vlastnej koži presvedčil, ako som sám musel neskutočne znervózňovať bikerov na maratónoch pri svojich cyklistických začiatkoch, keď som jazdieval na horáku v teniskách. Prakticky 3 sezóny! Teraz som to konečne pochopil.

3. Prečo mi to Aleš urobil, že poslal na mňa druhú vlnu bikerov z krátkej trasy práve v čase, keď som sa nachádzal na prípojke krátkej trasy k dlhej.

Otázky su zodpovedané, odpovede (viac než jednou celou vetou) sú nižšie. :-)

RCP Specialized maratón 24. 9. 2005
alebo
"Ako som sa tri krát vytrieskal na vlastnom maratóne"

Znovu je chladná sobota ráno 6:15 a rýchlo sa rozbieham smerom na Svätý Jur skontrolovať svoju časť úseku, ktorú som včera označoval pre náš RCP maratón. Za Neštichom mi volá na mobil Tomáš a vyzvedá, odkiaľ a čo hodlám skontrolovať. Nejako sme sa teda dohodli. Odbočka na Tri bresty bola zničená (asi motorkármi, ktorí sa v noci preháňajú po lese) a tak som ju znovu opravil.

 Inak v tejto časti nič poškodené. Až za Jelením vrchom ma nepríjemne prekvapila totálne vyčistená križovatka. Okrem toho, že je v rýchlom zjazde dole, je navyše aj v zákrute. Špeciálne som túto križovatku ešte aj označil asi 50 metrov nižšie nesprávnym smerom tabuľkou X. Aj tá zmizla. Nemal som ceduľe so sebou, tak som tam rozvešal skoro všetky rezervné fáborky, nech sa pretekári orientujú aspoň takto. Zvyšok už bol v poriadku a uháňal som domov sa rýchlo prezliecť, aby som stihol štart.

Keďže tento maratón prebieha na domácej pôde a poznám organizátorov ako aj dôverne poznám trasu tak som sa ponúkol na výpomoc so značením a organizáciou. Veď nezaškodí vidieť veci aj z opačnej strany a človek sa potom inak pozerá na niektoré fakty keď si prežije takú skúsenosť. V značení mi pomáhal aj Ivan Červenka.

Tak predovšetkým sa musela utriasť trasa. Reakcie z minulého ročníka boli pozitívne na zmeny trasy a aj keď málo ľudí bolo na dlhej, títo vyslovovali spokojnosť že taká je. Rozporuplne vyznieval len úsek od Šenkárky do Limbachu (to pre znalých) ktorý sa vlastne šiel len dolekopcom a spolovice asfaltom, čo pre skúsených bikerov bolo monotónne. Takže sa hľadali alternatívy, ktoré by trasu troška natiahli a hlavne zatraktívnili. Na začiatku boli „mechanické“ riešenia teda nájdenie odbočky aby sme sa vyhli asfaltky, ale nakoniec sme si postavili vyšší cieľ a hľadali atraktívnejšie riešenie trasy či už technickými úsekmi alebo aspoň výhľadmi. Po nejakých nabehaných kilometroch sa vyrysovala súčasná trasa, ktorá dúfam že sa páčila väčšine štartujúcim najmä na dlhej trase. 

V štvrtok pred večerou sme išli s tatkom, strýkom a tetou prejsť trasu časovky, reku, aby som vedel, do čoho idem. Stúpania neboli nejaké dlhé ale dosť jedovaté. Viac som sa však bál rozbitého úseku za druhou horskou prémiou a posledný kilometer. Ten už viedol lesnou, šotolinovou cestou. S cesťákom len na veľmi opatrné jazdenie. Milošovi B., ktorý mi tvrdil, že sa to dá v pohode jazdiť a v najhoršom prípade to strihnúť stredom po vykosenej tráve asi niekedy požičam cesťák, nech si na ňom niekedy v "pohode" tú časovku dá.

Každopádne ma to veľmi nepotešilo. Bolo miesto, kde nebol ani pevný podklad, ani tráva a ešte k tomu dosť prudký úsek. Tam to na galuskách bude chtiac-nechtiac prešmykovať. Taktika bude teda jasná. Vybudovať si veľký náskok (rozumej vyhrať obe horské prémie) a potom sa uvidí.

A už je tu piaty ročník asi najťažšieho maratónu na Slovensku. V mojom prípade dokonca jediného maratónu, ktorý tento rok absolvujem. Hmmm, pekne som si vybral, hneď ten najťažší... Pravda je, že mi v poslednom období zachutil viac cykloorienťák a tak na maratóny nebol čas. Pravda až na túto "čerešničku na torte". Darmo, Horal to je výzva, v mojej vekovej a hmotnostnej kategórii to nie je len prázdne slovo. Po tréningových výpadkoch na jar tohto roku som si postavil cieľ dôjsť v limite. Nuž a tak som sa dopravil do Svitu spolu s orienťákmi Pucom (ako člen teamu VOS-TPK zabezpečuje meranie tohoto maratónu) a Stankou - tá si ide zazávodiť na LEJZY a samozrejme starým parťákom Bobom. Ten sa na maratón poctivo pripravoval, absolvoval žiletkárske sústredenie na jar v Chorvátsku a vyzerá, že nenechá nič náhode.

Z Horala sa pomaly stáva rutinná záležitosť, bývame ako vždy v Zenite a ako vždy nás pred jeho vchodom vítajú riadne kaluže. Darmo, hoci predpoved je dobrá, v stredu riadne pršalo a v lese bude mokro. Na prezentácii ma usporiadatelia príjemne prekvapili darčekom - kvalitnými ponožkami s logom Horala. Dokonca, kedže som sa prihlásil v časovom limite, dostávam ich hneď dvoje. Škoda len, že maju vrchnú čast bielu, aj tak som sa rozhodol, že si ich hneď zajtra vyskúšam, som zvedavý na ich farbu večer v cieli....

Vlani sa u nás (na Slovensku) objavila mladá, krásna, poľsky hovoriaca žena a navyše vyhrala skoro všetko čo sa dalo. Keď sa vyskytla príležitosť urobiť s ňou rozhovor – nedalo sa túto možnosť využiť. Môžete si ho prečítať v Slovenčine aj v pôvodnom poľskom znení na stránkach www.horal.sk.

1. Magdalena, môžeš nám niečo o sebe povedať? Na Slovensku si asi dosť neznáma, vieme o Tebe iba to, ze si prišla videla a zvíťazila na "MERIDA PELOTON MTB CUP 2004".
Ahoj ! Teda, niekoľko doplňujúcich informácií o mne (okrem teho, že sa volám Magdalena Balana ) ; mám 21 rokov, študujem informatiku. Cyklistike sa venujem od roku 1996 , začínala som s pretekmi XC. 2 sezóny štartujem na maratónoch MTB, kde reprezentujem klub mojej školy AZS Politechnika (Vysoka śkola technická) v Rzeszove. V tomto krátkom čase, niekoľkých rokov som získala niekoľko madailíi na Majstrovstvách Poľska XC. Bola som aj majsterka a vícemajsterka Poľska v maratóne.

HORAL 2005
alebo
"Ako som skoro skrotil čas"

Z Horala som si spravil vrchol MTB sezóny, tak som sa na to patrične pripravil. Minuloročnú vidlu Axel som poslal dokelu a kúpil poriadnu SID-ku, brzdy Shimano odfajčil a namiesto nich dopredu V-braky a dozadu mechaniku Hayes. Na obutie som použil Continental Explorer 2,1 Supersonic. Hlavné a najpodstatnejšie vylepšenie spočívalo v kúpení tepáka Polar S725. Zvyšok už musela potvrdiť kondička potvrdená prechádzajúcimi akciami.