Trnavská stovka. 118 km na bicykli cez hory

Trasa: Bratislava Hlavná stanica (170m) – Kamzík (440m) – Biely kríž (500m) – Tri kamenné kopce (502m) – Pezinská Baba (527m) – Čmelok (751m)– Skalnatá (704m)– Čermáková lúka (600m) – sedlo Hubalová (555m) – Vývrat (272m)  – Rohožník – Plavecký Mikuláš (202m) – Amon (570m) – Brezinky (322m) – Buková (347m) – Sokolské chaty (350m) – Mihalinová (460m) – Dobrá Voda (340m) – sedlo Dlhe Rovne (464m) - Brezová pod Bradlom (370m). Celkovo 118 km, 12:15 hod, prevýšenie – cca 1400 m.

Trnavská stovka je pomerne známe podujatie, ktoré sa môže pýšiť atmosférou hromadného štartu o cca 06:30, kde kľučkovaním cez ešte čerstvých nadšencov, som chytala prvú krízu. Nedostatok kyslíka, kŕče v bruchu, telo zahájilo protestný odpor voči akejkoľvek aktivite. Alergická reakcia  na kopce dokonca dosiahla takej miery, že ma ešte čerství pešochodi začali predbiehať. A to je na cyklistu silná káva.

Po ceste na Kamzík som musela dva krát navštíviť chrobač v kríkoch. Keď to pôjde takto ďalej, preseriem si život, zúfala som si. Kamzík, prvé ťažko vybojované víťazstvo a hurá na červenú. Všeobecne obľúbená hrebeňovka Malých Karpát po červenej značke, s miernym stúpaním a klesaním, autostrádový efekt, jeden cez druhého, vyblikovanie, vytrubovanie, kto z koho. Chytám druhú krízu, ale tento krát i mňa prekvapuje svojou silou. Zahadzujem bycikel do škarpy, sadám si na kraj cestičky, hlava do dlaní a začínam zvažovať ústup. Okolo mňa s citeľným uspokojením prechádzajú svižným tempom ešte vysmiati pešochodi. Zbieram sa ďalej – ja sa nikdy nevzdávam! Sadám na mučidlo a idem ďalej.

Spolujazdec ma čaká na každom kopčeku, dolu ideme ako draci. Aspoň niečo, chlácholím svoje urazené ego, keď ma vždy hore kopcom predbiehajú pešisti. Silno krízujem a v podstate pomaly pripúšťam porážku. Spolujazdec je už fuč a neviem, či ho niekedy dnes ešte dobehnem. Cesta na Biely kríž je mierne zvlnená smerom hore, ale po dobrých cestách, začínam sa pomaly dostávať z najhoršieho. Niekoľko kilometrov pred Bielym krížom dobieham spolujazdca. Na Kríži sme prví, prvých 13km. Pieseň na perách, svet je gombička.

Cesta na Pezinskú babu prebehne dosť rýchlo, na Troch kamenných kopcoch dostávame vianočné pečivko (čerstvé z mrazáku). Chceli sme pivo, ale nemali čapáka. Je nám veselo, ale to je len predzvesť „kto sa smeje naposledy.....“. Prichádza Pezinská Baba, za nami 28 km cesty, a výšľap na Čmelok (751m). To je zabijak aj pre peších a nieto, že ešte tlačíte pred sebou úporne vzpierajúci sa bike. Hore na Čmelku hodím od samej radosti držku do trávy.

A odteraz začína odysea. Z Čmelku na Čermákovú lúku – najťažší a psychicky najneúnosnejší úsek celej trasy. Chodíme hore dole, hore dole, ako výťah. Pol hodinu sa lopotím hore nato, aby som za tri sekundy bola dole ako Ikarus. Niečo ako nepodarený sex. Za každým rohom zase a zase strmý kopec, nasypané kamene na spevnenie cesty pre lesné stroje, cez ktoré sa nedá prejsť na biku. Človek musí zosadnúť, lebo voľné kamene vyhadzujú zo sedla. Nadskakujem ako na spenenom koni, head antishock systém už na takéto niečo nestíha, trasu vnímam len okrajovým videním. Cestou sa pokúšam riešiť matematické hádanky, spievam si, pri každom balvane si zbožne spomeniem na stvoriteľa. Nebudem to ďalej rozvádzať, ale bol na nás úbohý pohľad.

Konečne (!) Čermáková lúka, 35 km za nami. Od radosti som podskočila. Od teraz to bude tabáček, prst v nose, malinka. Hrebeňovka po červenej, autostráda vyjazdená od lesných strojov, holoruby, porozhadzované polámané haluze. Kto pozná Karpaty vie o ich miestami žalostnom stave. Originál turistická trasa vedie ďalej zo sedla Hubalová do Sološnickej doliny a potom hore na Vápennú (748m), ale tam by som musela ťahať môj dvojkolesový kríž na pleci, hore a pre istotu aj dole, a to naozaj nie je pre také rachotilkové žieňa najlepší nápad. Takže zvíťazila varianta cez Rohožník. Krásny zjazd po lesnej ceste až do Rohožníka. Potom po hlavnej do Plaveckého Mikuláša (202m). Odtiaľ hore naspäť na hrebeň, po zelenej na Amon (570m).

Mierna únava sa začína odzrkadľovať – uleteli nám včely, rozhovor viazne. Nezosadnem ani keby na mňa mali strieľať, kopec na Amon je čistá vražda. Uprene pozerám na prednú časť kolesa a definujem jeho valivý moment. Konečne prichádzam na križovatku s červenou, hádžem seba i bicykel o zem. Chcem byť čo najskôr na Bukovej. Vidina jemne orosenej odmeny mi dáva nové, doposiaľ nepoznané sily. Z Amona je to už asfaltka, mierne smerom dole, okolo Breziniek, stále po červenej. Hurá Buková. Spolujazdec ma opúšťa, sama mu navrhujem aby pokračoval bezo mňa. Nevládzem, v nohách 78 km lesom, ledva odnesiem kofoly.

Je 14:00 a rozhodla som sa dať si dve hoďky pauzu. Driemem na úzkej lavici, ruky, nohy mi visia dole, totálne nepohodlné. Kašlem na to, nám už je to všetko jedno... Po hodine prišli prví cyklisti, majú mapu a tak nakúkam ponad pleco. Cesta ďalej vedie cez Sokoleské chaty, na Mihalinovú (460m), a odtiaľ na Dobrú Vodu. Nikdy som tadiaľto nešla, a tak som nechcela ísť sama. Čakala som kamarátov, ktorí ale neprichádzali. Ďalej ide cesta na Brezovú pod Bradlom, ale to som už poznala. Po dvoch hodinách pochrapkávania som sa zdvihla a poďho! Varuj dušu na doline! Malo to ísť stále po červenej, tak snáď to zvládnem.

Bolo to zaujímavé. Značka je prerušovaná a miestami veľmi zle značená. Zo dva tri krát som sa prezieravo vrátila, veľa krát som musela zastaviť a rozhliadať sa po značke. Tri krát sa záhadne objavili v tých najkritickejších miestach ľudia a vždy mi poradili z úplne bezvýchodiskovej situácie. Po výdatnom kopci som za hodinu a pol na Mihalinovej. Cítim sa na počudovanie veľmi sviežo, žiadna otupenosť či únava. Sadám do sedla a poďho friško na Dobrú Vodu. Zapisujem sa do klasifikačného hárku a idem rovno bez prestávky na Brezovú pod Bradlom. Cesta ide skrz hrebeň Karpát, cez sedlo Dlhe Rovne po ceste, dá sa ísť aj za tmy bez svetla. Na Brezovú som prišla za pol hodinu, o presne 18:00.

Rekapitulácia: 12:15 hrubého času, prevažne hrebeňovka, po červenej, obchádzka Vápennej cez Rohožník, Plavecký Mikuláš na Amon, celkovo 118 km. Fotografie nemám, lebo za jazdy sa zle fotí. :-)