SportReport AŠK Pezinok
Log in
updated 1:19 PM CET, Oct 30, 2019

1 Zimný MTB maratón 2011 Marianka

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

trasaTento rok si pani zima dala pauzu v januári a tak bolo bicyklovo. Tým som stratil aj posledný argument proti vábeniu od Jara a tak som sa rozhodol, že sa tejto akcie zúčastním. Dnešný deň už mrzlo, tak som očakával, že sa pôjde diabolským tempom, ktoré určite nebudem stíhať a tým pádom sa nemusím tlačiť dopredu na štarte. Registrácia prebehla nadštandardne hladko a tak sme mali kopec času sa nachystať. Až toľko času, že sme to ledva stíhali.... A tak skutočne sme okupovali posledné pozície. Týmto pádom ma hriala myšlienka, že dnes ma veru veľa ľudí nepredbehne. Na to prebudenie zo zimného spánku samé skvelé predpoklady, však.

Okrem mňa zimospáča z partie štartoval aj zimospáč Jaro a večne aktívny Roman, ktorému sme láskavo dovolili vzdialiť sa dopredu (a nielen na štarte). Až v cieli som zistil že tam bol aj Peťo Kubík tak sme tam boli ako štyria muškatieri po dvadsiatich rokoch.

 

Roman

 

Na štarte vládol pokoj pohodička a keď odznelo štááárt a vuvuzely začali trúbiť, ležérne som si spustil stopky a začal preťahovať údy. Po asi troch minútach došlo aj na nás a tak sme nasadli a vydali sme sa vstrieč prvej tohtoročnej akcii.

Na starte

 

 

Po štarte tempo nebolo vôbec vražedné ale vôbec sa mi nechcelo sa rozhýbať. Začal som si klásť otázku načo som sa sem trepal. Mimo sezóny, nožičky bolia, ručiky bolia, pajšle pálili, no skrátka hrôza, prvý kilometer som zažíval utrpenie ako vystrihnuté z prostredia cez ktoré sme prechádzali. Za krížovou cestou bolo krátke strmšie stúpanie a tam bol špunt. Normálne sa zastavil dav a mne to veru prospelo. Nikam som sa neponáhľal a pozorne som si strážil tú 10 pozíciu (od konca).

Prve kilometre

Jara asi trápili iné problémy pretože mi zmizol kamsi vpredu, a to sme počítali že to bude viacmenej spoločná jazda. Roman, ten asi už bol na Malom slavíne. Prechod prvým brodom ma konečne vytrhol z letargie a síce odtiaľto začalo tiahle a najdlhšie stúpanie dnešného dňa ale konečne som si vymenil vzduch v pľúcach a začal som sa rozbiehať.

Teda rozbiehanie v mojom podaní bolo to, že som si začal mierne zlepšovať pozície. Predsa len pár ľudí na zamrznutej zemi si ustlalo lebo cesta bola pokrytá vyjazdenými a zamrznutými koľajami do ktorých stačí mierne nabehnúť a hneď sa ocitne človek na zemi. Môjmu egu v tejto fáze výrazne pomohol aj Citrón, ktorý s hurónskym smiechom komentoval moju aktuálnu formu. Síce som mu to chcel vrátiť že prečo je tak neďaleko vzadu ale predbehol ma a pochválil sa, že venčí syna na jeho prvom maratóne. No ďakujem pekne za takúto overtúru.

Môj stroj sa začal konečne rozhýbavať a v diaľke som zbadal Jara. Kým skončilo stúpanie, už som ho dobehol. Na 5. - 6. kilometri som sa konečne rozjazdil. Nasledoval rovnejší úsek ale nie s veľa možnosťami na predbiehanie, lebo mimo ideálnej stopy boli zamrznuté koľaje. aj tak som to skúša a darilo sa. Teda až po 8. kilometer. Tam som pri pokuse o predbehnutie nabehol do zľadovatelej ryhy, ktorá krásnym nacvičeným horným hmatom ma vyzdvihla zo sedla a s pomocou gravitácie a mojej kinetickej energie mi ustlala na krásnej hrbatej premrznutej zemi. Po tomto ippone som polminútku si počkal na odpísknutie a potom som sa nesmelo pokúsil vstať. Postupne sa mi zrovnal obraz a zvuk a tak som sa začal zberať na odchod. Akurát vidím, že GPSku nevidím. Niekde mi odletela. Asi na dva metre. Zoberiem, nasadím a bác dole. Aha. držiak sa zlomil. Ešte jeden pokus a nasadám. To už okolo mňa prešiel aj Jaro. Dvakrát som potiahol a GPS bác dolu. No nič. pôjdeš do vrecka. A rýchlo na bike lebo telo začína bolieť. Pomaly sa snažím rozbehnúť tempo ale nejde to tak ako by som si želal. Cítim sa nesvoj. Telo boí ale najme dlhé roky mi pred očami ubiehali čísiekla ktore merali všetky možné veličiny a pomocou ktorých som efektívne... zabúdal ako sa trápim. a teraz NIŠT. Snažím sa teda dohnať Jara ale nedarí sa. Akosi som stratil istotu, bicykel ma hádže, neviem nájť rytmus a ideálnu stopu. Po pár minútach zbadám Jara a pomaly sa blížim. Práve začal zjazd na Železnú studienku. Ešte som prežil dva šmyky na lístí a už som za Jarom. Ten však zastavuje a niečo gestikuluje, ja sa neodvážim zastaviť a už je tu posledná zákruta u už som na asfaltke.

Tam sa pomaly oklepávam, z auta ma dakto filmuje a fotí a ja pod zámienkou že čakám na Jara si kontrolujem za jazdy bicykel a telo. Vyzerá to, že je všetko OK (ale nebolo ako som neskôr zistil). Jaro ma už dobehol a práve odbočujeme na Kamzík.

Nooo v januári je ten kopec nejaký strmý, väčšina okolo mňa tlačí a ja zo sedla nie som veru rýchleší. Zdvihnem pohľad dopredu a vidíl ľad na ceste. Fúú, panika vo mne a zbabelo zoskakujem. Nie, druhý krát si nechcem ustlať. Tak poslušne tlačím a čo to fotím. Naspäť nasadám až keď sa cesta začala zmierňovať.

Na Kamzik

 

Po 200 metroch naspäť do terénu. Regulovčíci niečo kričia po nás že je tam ľad. Nasleduje krátke klesanie ale ľad nevidím. Ak si dobre pamätám, tak teraz po červenej značke  budú dva krátke jedováky. A veru boli. Poctivo som zoskočil a tlačím. Cítim ak svaly na nohách pália. Predsa len silové jazdenie po dlhej pauze nečinnosti musí zanechať nejakú stopu. Skrátka nadišla bolestivá fáza preteku. Jaro sa mi dakde stratil a tak pokračujem vlastným tempom. tento úsek sa končí technickým šusom dole medzi koreňmi a som u Slivu kde je občerstvovačka.

obcerstvovacka

Málokedy sa stáva ale pauza mi padla dobre. Mravenčenie v stehnách prešlo, čaj rozprúdil krv v žilách aj bez zápražky. Vyťahujem GPS a vidím že je to skoro 20km. Paráda to už nie je veľa do cieľa. Vidím, že dakto žltý príchádza tak počkám Jara a ideme. Ale nebol to Jaro. Tak nasadám a idem sám. Stále mám pocit, že mi nesedí bike. Teraz nasleduje úsek popri toku Vydrice a je to určite najkrajší úsek maratónu. Jemnučké stúpanie mi sedí a konečne som chytil rytmus šlapania. Prejavuje sa to aj na mojej pozícii keďže neustále predbieham. A ešte sa stíham kochať prírodou. Tak za tento úsek mi to stálo. Ani som sa nenazdal a je to ďalší brod. Tento je výživnejší ale tiež bezproblémový. Opäť ma začínajú páliť stehná ale dobrý rytmus si udržiavam a čoskoro som na obrátke a nasleduje už viacmenej zjazd na Malý Slavín a do cieľa. To už zvádnem. Spravím ešte pár pozícií a už sa napájam na cestu kde sme stúpali. Očakával som, že to teraz pofičí ale nejako to nešlo. Nikoho som nepredbehol, dokonca jeden človek predbehol mňa. Nevadí.

Prechádzam posledným brodom, za ktorý som skoro trafil odstavené auto a už je tu Mariánka. Krásne si to púšťam dolu údolím ale už sa nesnažím špurtovať čo ma stálo jedno miesto, no nech;)

V cieli ma odstroja od čipu a pretláčam sa k vyhrievanému stanu. Tu stretám Romana. Tiež sa nevyhol pádu ale je už dávno v cieli. Ja sa tiež chválim svojim tigrom. Ale aby som nezabudol, chcem ešte odfotiť Jara v cieli. O pár minút sa mi to aj darí. Roman sa pobral domov sa ošetriť a ja by som tiež už išeiel domov. Ale Jaro si chce ešte vychutnať atmošku.

Jaro v cieli

 

Dobre ale ideme sa prezliecť do auta. Ako tak ideme (pešo) naraz niekto na mňa pokrikuje - to čo máš? dvojcenti zdvih? Najprv nechápem, ale keď som sa pozrel na bike, tak vidím že vidlu mám zasunutú skoro po hrdlo. Jááj tak preto sa mi tak čudne jazdilo. Len kde sa mi to stalo. Najprv som si myslel že v poslednom zjazde, ale potom keď som si doma pozeral fotogalérie z pretekov tak vidím že minimálne od Železnej som šiel s pokazenou vidlou. Tak teda zasa som si predĺžil sériu čo mtb maratón to riadny servis pak. Ale späť k akcii. Prezliekli sme sa, vrátili do stanu, pokecali, najedli napili, ale nečakali na tombolu. Na to sme nemali nervy. Tak sme spokojní odišli domov. Sám som bol prekvapený, že som nebol ani veľmi unavaný, ale zato ako koza rohatá, od pol boka odratá.

 

Čo sa týka akcie tak som bol spokojný, sólo jazdou by som si toľko nenaložil, veď som prešiel podľa GPS 30km za cca 2:09 ale aj s pádom a pokazenou vidlou. Z tohto pohľadu vládne spokojnosť. Organizátorom zázemie klapalo, počul som síce že sa im nezdarilo ustrážiť vedúcu skupinu, čo ich môže trápiť ale môj náhľad to nezmení. Bol som spokojný snáď až na to že tombolu mohli vyhlásiť podstatne skôr. Možno by som aj dačo vyhral lebo takto som bol už dávno doma. Či prídem nabudúce? Neviem bude to záležať od počasia a okolností a hlavne by som strašne rád pretrhol sériu porúch po každom MTB maratóne.

 

  

oficial site: www.stupavskymaraton.sk

 

contentmap_plugin

Pridať komentár

  1. Zažili sme
  2. Vyskúšali sme
  3. Pochodili sme
  4. Organizujeme

Ötztaler Radmarathon 2019

Cestná cyklistika 01-09-2019

Pojem Ötztaler má medzi cyklistami cveng, patrí k najťažším amatérskym pretekom a preto aj kvalita tejto reportky by mala zodpovedať jeho náročnosti a legendárnemu sloganu „I have ...

Arlberg Giro 2019

Cestná cyklistika 04-08-2019

Kým minulý rok boli tieto preteky vrcholom mojej sezóny, teraz iba posledným testovacím tréningom pred ötzim. Hneď od začiatku som do nich vyrazil svižným tempom, ale nebola za tým žiadna prefíkaná ta...

Wachauer Radtage 2019

Cestná cyklistika 14-07-2019

Po viacerých predchádzajúcich pretekoch som si vždy povedal, že na tých najbližších už prídem na štart trochu skôr a postavím sa viac dopredu, aby som na prvých kilometroch nemusel naháňať balík ...

Garmin Edge Explore – predurčený pre cyk…

Športovec používa HW SW 10-01-2019

  Garmin Edge Explore je zjednodušená a zmenšená verzia vlajkovej lodi Edge 1030 a je pokračovateľom línie cyklopočítačov s navigáciou v podobe modelov Edge Explore 1000 či...

Test Garmin Edge 1030 - 3. záverečná čas…

Športovec používa HW SW 16-09-2018

Pokročilejšie funkcie, trénovanie, tréningové plány, segmenty Najväčším pokrokom Garmin Edge 1030 voči predchodcom je v oblasti moderovaného tréningu a automatického merania  a vyhodno...

Test Garmin Edge 1030 - 2. časť

Športovec používa HW SW 14-08-2018

Navigácia a jazdenie podľa plánu Nemohla by to byť GPSka, keby nemala bohatú škálu navigačných možností a funkcií. Všetky tieto funkcie prebrala z bývalej vlajkovej lode Garmin Edge 1000 ...

Profil stúpania Železná studienka - Hrub…

Kopce profily 14-02-2015

Alternatívne asfaltové stúpanie v bratislavskom lesoparku. Až po Kačín ľahké a vhodné aj pre menšie deti. Do druhej kategórie je zaradené kvôli záverečnému stúpaniu na Hrubý vrch.  ...

Profil stúpania na Kamzík

Kopce profily 31-10-2014

Známe a relatívne rušné asfaltové stúpanie z centra mesta až takmer k vysielaču na Kamzíku, čo viac dodať...  ...

Profil stúpania Pekná cesta

Kopce profily 07-09-2014

Známe asfaltové stúpanie z Krasnian (Rače) na hrebeň Malých Karpát a Bratislavského lesoparku. Charakteristické je svojim veľmi strmými úsekmi. Touto cestou sa dostanete na sieť spevnených ciest v les...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 28-07-2019

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2019 dopadol nasledovne... Odkazy na fotogalérie sú na konci tejto výsledovej listiny.  

Propozície 2019 Časovky Ivana Červenku n…

Propozície 30-05-2019

Amatérsky športový klub AŠK Sportreport Pezinok Vás pozýva na cestnú cyklistickú časovku do kopca určenú všetkým nadšencom cyklistiky, ktorí si trúfajú zdolať nástrahy tohto kopca.   Cyklistick...

Výsledky Časovky Ivana Červenku na Zošku…

výsledky 29-07-2018

Ďakujeme všetkým  pretekárom, že prišli na našu časovku si zmerať sily. Rok 2018 dopadol nasledovne...  

next
prev