Stropkovská časovka, 4.9.2004
Vzhľadom na pokročilý čas (je začiatok mája 2005) a stav mojej sklerózy, už nie som schopný napísať reportáž zo Stropkova. Tak aspoň táto fotoreportáž. Spomínam si iba, že nejaký mladý expert z mojej bývalej firmy šoféroval dodávku s našími bájkami z Košíc do Stropkova. Myšičkoval pomedzi autá a hnal to vyše sto. Keď sme došli do Stropkova, vynadal som mu a viacero ľudí sa divne tvárilo. No ja chápem, že je vo firme nevysvetliteľnou záhadou, že majú za rok aspoň dve totálky, ale teraz šlo o môj bájk :-)
Nedošiel Roman. Vraj okrem prvého miesta neberie nič iné. A má najazdené úboho málo. Škoda. Zato štartovala Jarka a ďalší, čím mi stúpla konkurencia. Začína tu byť z roka na rok hustejšie. Tá to dokonca v kategórii ženy vyhrala. Jej Jirka bol náš jasný víťaz, no prekvapilo ho nevídané tempo. Predsa len je zvyknutý viac na maratóny, takže tam, kde ostatní končili, on len začínal. Mne sa šlo dobre, aj keď som veľmi nevládal. Pri krčme už po mne nehádzali poháre s pivom a v cieli sa mi ušiel kus prasaťa...
- Napísal: Miloš Blaho
- Rodičovská kategória: Reportka
- Kategória: MTB cyklistika
- Návštevy: 2837
V sobotu mi zavolal Tomáš, že či by som mu neukázal nové slučky tohtoročného pripravovaného RCP Kaktus maratónu. Odbil som ho s tým, že som plánoval sprejazdniť jeden kritický úsek. Polovičku som už urobil a s druhou mi pomohol Tomáš. Teraz je to už celkom prejazdné. Tam nadštrkol, že čítal "krvavú" reportku z Bukovej II. a že ho trasa celkom inšpirovala. Reku, či si to zajtra nedáme. Večer som zavolal spoluautora trasy Citróna, či nejde tiež.
Konečne nastal pre mňa tohtoročný vrchol sezóny. Keď odpadol Fatraňák tak vlastne ani iné mi nezostáva. Termín som posunul o týždeň aby som "nekonkuroval" Horalovi a dobre som spravil. V pôvodnom termíne boli časté prehánky takže pravdepodobnosť nezmoknutia bola vysoká. Spravil som zmenu v trase tak že rozbité úseky nad Bratislavou som vynechal a podľa mapy naplánoval Myjavské kopanice. Uvidím aké budú reakcie. 
Chlapci v Pezinku asi zaspali, lebo sa ukázali až o dobrých 10 minút neskôr. To som už stihol pekne vytuhnúť. A tak sa vlečiem hore na Biely kríž za nimi po Nešticháckej časovke. Asfalt je už na mnohých miestach viac než rozdrbaný. Niekde dokonca úplne chýba. 
Už na Horalovi sme s Citrónom točili reči o tejto akcii. Ani sa mi veľmi nechcelo. Nohy mi jaksi nechceli fachčiť. Potom som si povedal, že ich aspoň rozbicyklujem na tejto akcii. Je to nejaká 300 kilometrová akcia a poznám ju vlastne len z Citrónového rozprávania. 
V poradí už štvrtý ročník najťažšieho maratónu na Slovensku sme sa vybrali absolvovať v už osvedčenej zostave s Bobom a Citrónom. Aj keď sa mi pomaly ale isto začínajú prejedať slovenské maratóny, s Horalom je to iné. Horal, to je výzva, ktorej stále nedokážem odolať. Aké to bude tento rok? Nezahyniem od tepla pri stúpaní na KH tak, ako v minulom ročníku? Nuž nakoniec sa ukázalo, že počasie síce všeobecne nepriaznivé tohoročným maratónom (nepamätám veru toľko blata), sa postaralo o teplotne podnormálny ale za to pre moje bajkovanie určite príjemný deň. Škoda len, že v piatok ráno sa popod Tatry prehnala silná búrka a za chvíľu nakydala hojne vody, tá sa už, bohužial, nestihla vsiaknuť a tak sobotné ráno kaluže pred hotelom Zenit dávali jasne najavo, akéže to dneska bude. Bobo na seba po skúsenosti zo Salzkammergutu nahadzuje jednu vrstvu za druhou a ja sa nestíham diviť ako v tom vydrží celý deň. Ja zase asi v zatmení zmyslov som si do Svitu doniesol len dresy s krátkymi rukávmi a šušťák, takže mám obavu, či ma na KH nezdolá kosa.
- Kedy mame najblizsi maraton? 
Vyrazili sme z mesta hore na Červenú Studňu a tam odbočili na Vyhne dole. Zastavili sme sa na chvíľu pri vodnom rezervoári ktorý práve vypúšťali.
Pre veľký úspech sme si s Citrónom zopakovali výlet na Bukovú s tým, že ta aj nazad ideme po lese. Zároveň pohľadáme obchádzkovú verziu Taricových skál a konečne nájdeme obchádzku Čmeľku a Skalnatej. Vedľajší cieľ je nájsť kompletne zjazdnú trať po celej dĺžke.
Celé sa to začalo tým, že kolega našiel na webe cyklistickú novú cestno-cyklistickú akciu. Keď som si pozrel propozície hlavne trasu, profil a čas konania, tak som si povedal, že to treba skúsiť. Čo sa týka slovenskej časti trasy a jej profilu, tú som už po častiach prešiel celú. Zvlášť dobre som si pamätal na stúpanie z Liptovských Matiašoviec na Ostrú. Poľskú časť trasy som nepoznal, tak som si povedal, že ak pôjdem na túto akciu, tak aspoň časť trasy bude mať zvláštnu príchuť doteraz nepoznaného. Termín tejto akcie je pomerne nezvyčajný (koniec júla), počas dovolenkového obdobia sa nezvyknú robiť cestné akcie. Povedal som si, že by to chcelo zobrať rodinu na dovolenku po Slovensku a jeden deň si dať riadne do tela. V čase keď som sa dozvedel o konaní Okolo Vysokých Tatier (koniec apríla 2004), som práve končil nútené 9-mesačné absolútne ničnerobenie (dostal som od lekárov zákaz fyzickej námahy, príčinou ktorého bola žltačka). Na získanie požadovanej kondície mi zostali 3 mesiace času, čo by mohol byť dostatočný čas na prípravu. 
O ôsmej sme vyrazili cez Vajnorskú dolinu hore na Biely kríž. Už ma všetky známe cesty na Biely kríž prestávajú baviť, preto táto zmena. Pri prameni Vydrice si Citrón vylieva "kejmla", lebo je cítiť Domestosom, ktorým si ho čistil. Ani čistá pramenistá voda neprerazila hnusnú chuť, ktorú "kejml" vydáva.
