Fatransko-Strážovský MTB maratón v Súlove 4. 6. 2005

Pýtam sa v Súľove na parkovisku Ivana O., či je tu aj Luboš. Vraví že nie.
"To je dobre" súkromne sa rúham dažďovému bohu. Ivan poznamená, že Lubo akosi zanevrel na maratóny.
Minulý rok to bral rad-radom a asi sa toho prežral, takže mu tohtoročná diéta možno pomôže.
S parťákom Braňom som sa dohodol, že si nechám veci v aute Ivana Š. aby som nezmrzol, kým príde. Očakával dojazd okolo 8 hodín. Ja som si po Pande trúfal dôjsť do 6 hodín a kľúče od jeho auta som zobrať z poverčivosti nechcel. Tak sme sa prezliekali, vtipkovali a zaháňali predštartové stresy. Ostatný krát, keď som štartoval, sa mi na lebke počas maratónu vypálili tri pásy od slnka cez prilbu. Nehodlal som nechať nič náhode a pre istotu som si natrel hlavu hneď dvoma vrstvami Daylongu 25. Nech potom nevyzerám, akoby som sa zrazil s radiátorom.

Rok sa s rokom zišiel a opäť prišla prvá septembrová sobota. V Bánovciach nad Bebravou a okolí je okrem vykopávania a zbierania úrody zemiakov pre športovejšie naladenú verejnosť známa ako deň, kedy sa koná Bánovecká parenica – nesúťažné cykloturistické podujatie.

Po pozitívnych zážitkoch z mojej prvej účasti na tomto zahraničnom cyklomaratóne v roku 2004, kam ma spolu s Robom nalomil a dotiahol JoKo, som bol odhodlaný aj v tomto roku prispieť svojou účasťou, niekoľkými eurošmi pre organizátorov a hlavne zajazdiť si v rámci prípravy na Dolomity na kvalitných rakúskych cestách. 

Vo štvrtok skoro ráno vyrážame v oklieštenej minuloročnej zostave, teda chýbal nám JoKo, ktorý mal nejaké neodkladné pracovné povinnosti a teda nemohol sa uvoľniť, z Bratislavy smerom na Berg. U nás začína bežný ruch pracovného dňa, ale po prekročení hranice cítiť sviatočný kľud. Rakúšania majú cirkevný sviatok a tak v celej krajine je voľno. Tomu odpovedá aj množstvo áut na ceste. Stretávame však hlavne autá so slovenskými značkami, niektoré z nich dokonca tiež s bicyklami na streche alebo v kufri.
Aj oni idú na Schwechater, hovoríme si s Robom a pritom sledujeme z okna smer a silu vetra na vysokej tráve a stromoch okolo krajnice. Slnko už dávno vyskočilo z postele a aj podľa rastúcej vonkajšej teploty na displayi palubnej dosky auta odhadujeme, že dnes bude teplo. Spomíname na minulý ročník, kedy sme ako novici absolvovali v sprievode skúseného kozáka JoKoa celú procedúru dňa od prihlásenia sa, cez maratón až po tombolu a odchod. Dnes nám evidentne chýba jeho tútorská príprava, ale snáď to nejako prežijeme. Veď nás už naposledy vyškolil!

Schwechater som už bral ako hotovú vec, takže sme sa s Mariánom dohodli a vyrazili do Rakúska na tento cyklistický maratón. Štartovné ostalo ako minulý rok pre cudzincov lacnejšie o 5 euro, akurát to bolo teraz bez čipovej technológie. Aj v štartovnom namiesto dresu alebo iného velomateriálu, len nejaký blbý uterák. Už šetria aj rakúšania? Čo sa deje? :-)

Na štart som sa postavil trošku s predstihom, lebo som si chcel vyskúšať jazdenie v prvých líniách, hehehe. Aj tak mi to bolo prd platné a spolu s Jožom sme krútili hlavami nad rakúšanmi, ktorí prellezali zábrany, aby sa dostali čo najbližšie k štartovej lajne. Hlavne tie dve rakúšanky, čo sa takto dostali pred nás. Hneď sme si aj pomysleli, "Načo? Aj tak skončíte za nami" a hneď sa nám lepšie čakalo.

Krátko po štarte som si pomyslel, že som sa nemusel vôbec trepať dopredu. Tak sa to na čele miešalo, že som bol raz na konci balíka a raz vpredu. Dopredu-dozadu, Ale snažil som sa byť skôr vpredu ako vzadu. Na tacháči 50 km/h (prípadne viac) a smrť v očiach. Počuť strašnú ranu. Asi niekto dostal defekt, lebo je to aj cítiť. A skutočne, po sto metroch ktosi spomaľuje. Plášť predného kolesa má zmotaný ako hadiu kožu.

Po sérii zrušených cestných akcí na Slovensku mi v jarnej časti zostal len tento minimaratón. Výhodou je blízkosť, nenáročný profil a na naše pomery veľa štartujúcich, kde sa dá cvičiť jazda s balíkom aj v zadných pozíciách. Tak som neváhal a prihlásil sa.
Tento rok mám viac najazdené ako vlani a tak som očakával, že si troška aj zazávodím. Stretlo sa nás na štarte viacero známych a tak som mierne meškal na štart a tým pádom som klasicky vyrazil z posledných pozícií. 

Maratónom v Topoľčiankách som vlastne otvoril cyklosezónu roku 2005. Predchádzajúce ročníky okrem roku 2004 som si Pandu pamätal ako relatívne ľahký, rýchly a nenáročný maratón. Tak som sa nahlásil na dlhú trať, aby som si spravil výdatný tréning na horáku. Naložil som si na plecia ťaví hrb, foťák nechal v aute, však trasu poznám pomaly lepšie ako organizátori. :-).

Na štarte sa objavilo asi 30 borcov a to ešte účasť zachraňovali česky mluvíci bikeři so slušnou kondičkou. Vypočuli sme si úvodné pokyny, upozornenia a nič nebránilo pustiť sa do toho. Hneď od začiatku skoro všetci nasadili brutálne tempo a vystrelili dopredu ako z praku. Mne to bolo srdečne jedno a v pohode piánko za nimi na poslednej pozícii. Neskôr som predbehol Keksíka, ktorý mi to v nejakom zjazde vrátil, keď som sa otočil po vypadnutú fľašu a už som ho viac nevidel.
Prvý krát som išiel na MTB maratóne s tepákom, ktorý som už otestoval na cesťáku a v hokejových stretnutiach. Takže som si stanovil maximálny prah, ktorý neprekročím a držal sa ho. Porušil som to len pár kilometrov pred cieľom, keď som do toho dupol viac, ale to je v poriadku.

Rozhovor s Kájom Poštulkom, hlavný organizátor Author Panda maratón

Panda maratón bol môj prvý, ozajstný organizovaný maratón, na ktorom som sa zúčastnil. Zajazdil som vtedy čas, ktorý som doteraz z najrôznejších príčin neprekonal. :-) Štart bol vtedy v rekreačnom stredisku Čaradice. Pamätný bol pre mnohých hlavne rozsypanými pripínačkami na asfaltovom zjazde z najvyššieho bodu trate a vytraseného zjazdu po lesnej ceste, ktorá pripomínala skôr zjazd po železničných podvaloch. :-)

Odvtedy sa však všeličo zmenilo a zmeny sa nevyhli ani ročníku 2005. Vyspovedal som teda Kája Poštulku, hlavného organizátora Pandy.

1. Ako sa vám podarilo vyriešiť problém s pripínačkami v sezóne 2001? Boli nejaké dohovory obyvateľom?

Na prvý ročník spomíname všetci organizátori veľmi radi, veľa ľudí, pekné počasie, dobrá zábava…

Pripínačky bol problém, ktorý sa nami nijako nedal ovplyvniť, takže sme to zobrali ako fakt a museli sme sa s tým zmieriť. Aj keď sme si od pretekárov vypočuli svoje. Ja a všetci organizátori APM si myslíme, že maratón by mal byť hlavne príležitosťou na stretnutie a zábavu rovnako zmýšľajúcich ľudí a nie boj o sekundy za každú cenu.

Šela maratón patrí k akciám poriadaných v ČR, ktoré sú pre slovenského MTB bikera pomerne dobre dosiahnuteľné. Lipník nad Bečvou je približne 100 km od hraníc SVK. Šela maratón si za niekoľko rokov svojej existencie vybudoval povesť dobre zvládnutého a kvalitného MTB maratónu. K spopularizovaniu iste prispel aj známy hokejový brankár D. Hašek, ktorý štartoval v ročníku 2003. Maratón charakterizuje predovšetkým krásny stredoveký hrad Helfštýn a vynikajúco navrhnutá a zabezpečená trať. O krátky rozhovor som požiadal šéfa maratónu Aleša Procházku.

Viackrát v minulosti som sa od niektorých bikerov dopočul o tomto podujatí, ktoré asi patrí medzi prvé jarné. Dokonca mi známy poslal elektronicky aj kalendár pripravovaných akcií ich cykloklubu na tento rok, takže som sa v prípade priaznivého počasia rozhodol zúčastniť sa. Termín podujatia býva pravidelný, každý rok je ňou tretia aprílová sobota.

Z rozprávania a reportov účastníkov minulých ročníkov som sa dozvedel, že sa jedná o akciu výsostne turistickú, teda turistika na bicykloch, žiadne preteky, či forma krátkeho maratóniku. O tom svedčilo aj zloženie pelotónu v krásne to slnečné aprílové sobotné ráno. Spolu s kamošom, inak profesionálnym hudobníkom, ktorého sa mi podarilo nalomiť na účasť, sme vyrazili z domu už tesne pred ôsmou hodinou. Predsa len, do miesta štartu na Račianskom mýte to máme okolo 20 km. V pohodovom tempe sme sa dostali na miesto štartu, kde stretávam ďalšieho známeho na cestnom bicykli. Ako tak pozerám na vybavenie už prítomných, žiletkárov je tu ako šafránu a ihneď sa mi začína jasnejšie črtať charakter jazdy, ktorá nás čaká. Prevažnú väčšinu tvoria MTBiky odpružené, neodpružené, rôzne crossy, hybridy a iné poštárske bicykle, zato oblečko je u väčšiny cyklistické, prispôsobené predpovedaným vyšším denným teplotám. Vekové kategórie od mladších, cez mladých až po tých skôr narodených. Teda pestré, dokonca registrujem niekoľko športovo vyštafírovaných ženičiek.

V sobotu 16. apríla večer mi volá Medo, že v nedeľu ráno je časovka od Troch Zajacov v Rači na Biely kríž. Hoci som tento rok plánoval ísť na prvú cykloakciu až po maturách, urobil som výnimku, pretože som vedel, že veľa času mi to nezaberie a už dlho som nikde na biku nesúťažil.