Okolo Banskej Štiavnice 2004
- Napísal: Robert Juhás
fPo včerajšom Bansko-Štiavnickom maratóne sme si s Citrónom hodlali pojazdiť okolie. Výber trate som nechal na ňom. Predsa je tu viac doma ako ja.
Vyrazili sme z mesta hore na Červenú Studňu a tam odbočili na Vyhne dole. Zastavili sme sa na chvíľu pri vodnom rezervoári ktorý práve vypúšťali.
Nohy ma v zjazde dosť intenzívne po maratónskej zaberačke boleli. Vysilené a tuhé. Našťastie pľúca fungovali. Cez Vyhne sme piánko preleteli. Zvedavo si obzreli chlapíka zaparkovaného Favorita ako preberá pivo od kamoša cez plot pivovaru. Pivo naplnené v 1,5 litrových plastových fliaš od minerálky. Podaktorí zamestnanci sú teda infiltrované hovädá. Nestačí im, že majú prácu ale ešte sú schopní riskovať vyhadzov kvôli pár korunám navrch.
Aspoň sme mali o čom kecať po Bzenicu. Odbočili sme na Žarnovicu ale za železničným nadjazdom sa ideme najesť do Reštaurácie pod Hradom. Skúšali sme nájsť zjazdnú cestu hore na hrad. Nenašli sme a tak sme sa vrátili nazad a rovno do reštiky. Kofola a potom sme si objednali makové šúľance.
Šúľance boli skutočne fasa. A to hovorí známy odborník na makovú stravu a spalovač sladkostí v jednej osobe. Teda ja. :-) Citrón mi vravel, že tu naozaj varia veľmi dobre. Mávajú tu klubový zraz, keď sú na sústredení, takže vie o čom hovorí. Nabudúce sa tu znovu zastavím a znovu si skúsim dať nejaké jedlo, nech si overím dobrú kuchyňu Reštaurácie pod Hradom.
Vraciame sa nazad na hlavnú cestu a fičíme do Žarnovice za dvoma miestnymi na horákoch so žihľavou na zadných nosičoch. Chlapi sa snažia a dupú do pedálov na plné pecky aby sme ich nepredbehli. Lenže my sme ani nechceli. :-) Čakal nás totiž výšľap na Červenú Studňu.
V piatok mi celý úsek Citrón poukazoval autom cestou do Banskej Štiavnice. Počas hlavného stúpania som vtedy povedal, že sa to stúpanie podobá na Babu.
"No tak si trochu posral, vraj Baba" :-)
"Opravujem sa, podobá sa to na Donovaly akurát je to kľukatejšie."
"To už je lepšie ale stále nie je ono."
Po Hodrušu-Hámre sme si to hasili hore priemerkou asi 20 km/h a už vtedy som vravel Citrónovi, že viem akou rýchlosťou pôjdem hore. Okolo 10 a niekedy tam skočí aj 11. Nohy som mal síce presilené ale frekvenčné šliapanie našťastie fungovalo. Za tabuľou sa to dvihlo. A razantne. Nohy navyknuté na 20 km/h na stredných prevodoch chytili šok. Nahodil som poštára a začal točiť 93-95 otáčok. Jediné na čo som bol zvedavý, či v tomto tempe vydržím celý kopec. Resp. či to nohy vydržia. Pľúca stačili. Kilometer pred vrcholom som sa začal potiť. Už bola otázka času, kedy vykapem. Napriek tomu som v tempe nepoľavoval aby som zistil, kde mám tu hranicu. Nestihol som. ;-) Dorazil som na vrchol skôr.
Takže samotné ostré stúpanie po Červenú Studňu mi trvalo tuším 23 minút. Citrón prišiel kúsok po mne. Potreboval dočapovať vodu zo studničky.
Dohodli sme sa, že si ešte hodíme Sitno a pôjdeme domov. Prefrčali sme cez Štiavnicu a pokračovali na Sv. Antona. Tam sme si hodili kofolu, ja som si došteloval brzdy a pokračovali ďalej.
Ešte sme išli kúsok a oproti sa nejaký výletný cestár pýta na Sitno.
"Poď za nami, ideme tam." Zakričal mu Citrón.
Chlápek sa otočil z protismeru a jachal za nami. Odbočili sme na nenápadnej odbočke doprava a už na prvej zákrute sme žiletkára nechali za sebou. Stúpanie je zatiaľ pohodové a s Citrónom máme dokonca zladené tempo. Na jedno jeho otočenie pedálmi spravím ja dve. ;-) Ale aspoň ideme vedľa seba.
"Boli časy" vraví mi "keď som Sitno vytiahol na strednej píle celé"
"Veď aj teraz ideš" poteším ho.
"No hej, ale až hore"
Až vtedy mi došlo, že to Sitno asi nebude až taká sranda. Konečne sa Sitno objavilo.
"Vraj nevýrazný kopec" ironizuje Citrón moju poznámku, že z Banskej Štiavnice vyzerá Sitno ako nevýrazný kopec. ;-)
"Kde je ten vyfešákovaný žiletkár?" kukne znalecky dozadu. Nikde ho niet. :-)
"Choď dopredu a kúp kofolu. Na vrchole vpravo je taká búda"
S dôležitým poslaním som vyrazil dopredu. Taktika rovnaká ako na Červenú Studňu. Roztočil som obrátky a pomaly sledoval, ako mi postupne klesá rýchlosť z parádných 14 km/h na biednych 8 km/h. A za každou zákrutou ďalšie a ďalšie stúpania. Dve zákruty pred rampou som už bol mokrý ako hovädo. Čo sa nepodarilo na Červenú Studňu zistím asi teraz. ;-) Oproti idú nejakí turisti s veľkým oblúkom aby som ich náhodou neoprskal. Tak sa zo mňa lialo. Našťastie som mal ešte rezervu dvoch pastorkov. Po chvíli mi už ostal v rukáve len vyprošťovák alebo "cirkulár", ako sa s dešpektom vyjadruje o mojom zbabelcovi vzadu Citrón.
Objavili sa nejaké tabuľky o osídlení Sitna a nejakých zachovalých hradbách. To už som mal nahodeného vyprošťováka a už si ani nepamätám, kedy som išiel do kopca 0 km/h. A to som miestami jazdil zo strany na stranu. ;-). Tí cestári museli cestu robiť asi tak, že zhora liali asfalt a ten stiekol dole. Dole tajtrlíci usmerňovali tok a ucapkávali pomaly tuhnúci asfalt. :-)
K búde s rozhľadňou neviedla asfaltka ale aj tak som sa ledva došúral po hrebeni ku skalám. Oproti mi vyšiel nejaký maník v zelenej košeli a veľmi nepríjemne tichým hlasom (skoro ako v divadle) mi povedal, že s bicyklom môžem iba na asfaltke a nie tu po vykosenej lúčke. Mal som hlavu totálne v kýbli, odkrvenú, prepotenú, mokrú takže mi bolo úplne jedno, čo hovorí. Aspoň som prikývol, reku OK.
Išiel som teda kúpiť kofolu, vonku sedeli maníci a pýtali sa, či som bol včera na maratóne. ;-) Po chvíli dorazil Citrón v rovnakom stave ako pred chvíľou ja, a dal sa do pitia. Pokecali sme ešte a pokračovali ďalej.
Na druhej strane Sitna sú schody. Schody dole, dole, dole až takmer dole na sedlo. V tretrách to nebolo bohviečo ale aj tak som na schodoch Citrónovi povedal, že ten chlápek, čo sedel na skalách, bol asi ochranár a čo mi pri búde vravel. Preto sme celý zostup zišli peši a už sme sa chystali nasadnúť, keď sme počuli pískanie píšťalky. Dole nejaký chlápek pozeral ďalekohľadom hore, čo mu to ten hore asi signalizuje.
"Čo? Nejakí cyklisti?"
To sme už šípili, že treba zoskočiť z bikov a pokračovať peši. Obišli sme ho a za kríkom nasadli znovu až sme zmizli.
Zjazd by bol náramne technický, keby sme ho zjazdovali ale pohybovalo sa tam toľko ľudí, že sme to nechceli riskovať a tak sme znovu zosadli. Lenže 500 metrov takého zostupu v cyklotretrách bolí a tak som sa na to vyprdol a zjazdoval až dole k jazeru Počúvadla. Doma v Karpatoch nám v chránenej krajinnej oblasti jazdia motorkári, štvorkolkári, terénne džípy a nás tu bude buzerovať nejaký zelenáč pre biky? Odtiaľ asfaltkou do Banskej Štiavnice. Zbytok už bol celkom pohodový a rýchlo sme dorazili do východzieho bodu.
Na tacháči čítam tieto numerá.
TIME: 4:20:00 - Čistý čas jazdy
AVS: 18
MXS: 73
DST: 77
Prevýšenie: 1600 m