Buková 2004, I.

Dohodli sme sa s Citrónom, že si dáme v sobotu Bukovú cez les.

O ôsmej sme vyrazili cez Vajnorskú dolinu hore na Biely kríž. Už ma všetky známe cesty na Biely kríž prestávajú baviť, preto táto zmena. Pri prameni Vydrice si Citrón vylieva "kejmla", lebo je cítiť Domestosom, ktorým si ho čistil. Ani čistá pramenistá voda neprerazila hnusnú chuť, ktorú "kejml" vydáva.

Za Bielym krížom pohodička. Kopce sa len tak mihali. Citrón zahlásil, že keď išiel tadiaľto na jar, že niektoré kopce tlačil a teraz takéto fukoty a nejako mu to všetko pripadá rovné. Asi 5 minút som sa potom v kuse chechtal až mi zmizol z dohľadu. Dobehol som ho a vravím mu, že aké je to všetko relatívne. Zajazdí si to na jar a myslí, aké je to moc kopcovité. Potom spravíme obaja Salzkammergut, ktorý nás nekompromisne vyškolí, čo sú to kopce a dva týždne nato znovu zajazdí Štefánikovú magistrálu a má pocit, že celé Karpaty sú rovná placka. Lietadlá by tu mohli pristávať. :-)))

Citrón ma však prekvapuje, že nič po Babu netlačil. A to sme išli cez Somár. Ani za Turecákom ten krátky kamenistý stupáčik ktorý som ja radšej spôsobne vytlačil. Šutre neľúbim.

Za Babou to už bolo horšie. Ja to tam moc nepoznám a Citrón iba loví v pamäti. Kašleme teda na to a ideme po červenej cez Čertov kopec aj Skalnatú. Zjazd zo Skalnatej som kedysi spravil v sedle ale teraz jaksi nééééé. Neviem prečo. Len tak som to nejako zošmýkal tak napoly na biku a na nohe. Keby dačo.

Za odbočkou na Zošku je lepšie. Oboru obchádzame. Išlo to celkom fajn. Taricové skaly som videl prvý krát ale až také nosenie biku som nečakal. Normálne som sa bál skydnúť aj s bikom na pleci. Za nimi sme sa po chvíli presunuli na modrú turistickú značku, aby sme obišli Vápennú. Vravím Citrónoví, že sa mi chce spať. Asi mám hlaďák. Vyčerpaný ako sviňa zastavujem a začneme sa obaja napchávať. Vyťahujem bagetu pripravenú z domu a kompletne ju zožeriem na počkanie. Aj Citrón sa napakoval svojími traťovkami. Modrá sa ukázala celkom rýchla ale miestami bola zanesená kalamitným drevom, konármi.

Po znovunapojení sa na červenú značku, ktorému predchádzal nekonečný ale celkom prijateľný stupák bol postup rýchlejší. Mne už zaberala bageta a pomaly som v stúpaniach utekal Citrónovi. Klokoč som vytiahol v pohode ale Citrón sa akosi trápil
Popri Čiernej skale začal Citrón čoraz viac zaostávať aj v rovinkách. Pozeráme do mapu a ujasňujeme najbližší postup. Konečne vraví, že má hlaďák. Dám mu horalku. Teraz už len zjazdy do Bukovej. Zjazd bol celkom dobrý a miestami aj technický. Kúsok šotolinový a doprava na žltú na priehradu Buková, kde sme sa hodlali najesť.
Pobudli sme tam nejaký čas, najedli sa a vypadli. Kúsok sme sa vrátili a pokračovali po žltej dole k Plaveckému Petru. Ak môžem poradiť, naozaj zaujímavý zjazd. :-)

Ďalej už len po asfaltke do Lozorna. Citrónovi ešte hlaďák nepovolil a gulášová polievka s vyprážaným syrom ešte nezaberali. V Rohožníku na kofolu a vidieť, že ožíva. Do karát nám hrá bočný zadný vietor a tak nám to ide v pohode 30-35 aj na horákoch. Ďalšiu kofču sme si dali v Jablonovom a potom pomaly z Lozorna cez Košariská na Biely kríž. Stanovili sme si taktiku. Začneme pomaly a postupne budeme v kopci spomaľovať. V stúpaní na Košariská sme stretli Luboša a Alenku z PK. A vraj že Luboš nemá najazdené. Ja mu dám.

Stanovenú taktiku sme dodržali do bodky a na Biely kríž dorážam spotený ako černoch. Citrón sa potí stále, takže jeho sa to netýka. No a dole sme sa spustili podľa môjho receptu. Na konci zjazdu nad kúpaliskom zbojnička mi Citrón vraví, že už dávno nemal toľko adrenalínu v krvi po zjazde. :-))) Ako domáci som totiž vedel, kade idem, tak som išiel na plné prdy. Ledva mi stíhal.

Takže dnes nám to hodilo nejakých 127 kilákov s čistým časom 8 hodín.