Karpaťák 21. 8. 2004

V sobotu ráno o 7:20 štartujem do Sv. Jura. Tam sa pripojím k balíku tohtoročného Karpaťáka. Počasie vyzerá náramne blbo. Mraky sa sťahujú nad Karpaty a ráno o 5 sa pekelne rozpršalo. Teraz asfalt pomaly schne.

Chlapci v Pezinku asi zaspali, lebo sa ukázali až o dobrých 10 minút neskôr. To som už stihol pekne vytuhnúť. A tak sa vlečiem hore na Biely kríž za nimi po Nešticháckej časovke. Asfalt je už na mnohých miestach viac než rozdrbaný. Niekde dokonca úplne chýba.
Čo je zaujímavejšie, obloha sa začína čistiť a zisťujem, že by bolo predsa len lepšie sa ísť prezliecť a namazať opaľovacím krémom. Počkali sme sa na Bielom kríži a potom dole. Spustili sme sa a v jednej ostrej zákrute dobieham Rasťa a oproti auto. Obaja mu signalizujeme, aby spomalil. Našťastie pochopil a naozaj spomalil. Rasťa som obehol a futašil domov sa prezliect.

fPrezlečený, namazaný ťahám na Pezinok sám. Nerobil som si ilúzie, že ich dobehnem, tak som nahodil tukové tempo a piánko za nimi. V PK som to zobral cez centrum popri vinohradoch, lebo po hlavnej ceste cez PK to v poslednom čase neobľubujem. Po napojení sa na cestu vedúcu na Pezinskú Babu vidieť Hodokvas. Všade more stanov, stánkov, potulujúcich sa mladých ľudí, za ktorých by som v tejto chvíli nedal ani halier a pritom o pár rokov z nich môže niečo zmysluplné vyrásť. :-)

Za motoklubom som dobehol Dušana, ako si to vegetnejším tempom šinie hore. Pýtam sa ho, či už išli hore. Vraj nevie. Super, tak to sme dvaja. :-) Doteraz sa mi Pezinská Baba zdala dlhším kopcom ako si ju pamätám. Ani som sa nenazdal a bol som hore. Kúrňa, jak ten čas letí. Dole to išlo predsa len rýchlejšie. Dokonca som v klukatejších úsekoch ťahal za sebou dve škodovečky. Hehehe.
V Perneku už čakali všetci nie na mňa, lež na krčmárku. Keď konečne prišla, JoKo si neodpustil podrypnutie na jej adresu "Teraz sa chodí do krčmy?" :-). Každý kto potreboval, si doplnil pitie. Ja som si umyl ruky. Nejaké ich mám prepotené a lepkavé alebo čo. :-) Maroš, ktorý mi kedysi predal svoj cesťák Fořt sa ma pýta, ako to teraz s novým cesťákom ide. Odpovedám "samo". Zaškúli na mňa "Chceš ma nasrať?" :-)))

Potom konečne dorazil Dušan a mohli sme pomaly vyraziť. Smer Buková. Tento úsek patril medzi tie rýchlejšie, takže sme to miestami prášili 35-45. Dediny sa nám len tak mihali pred očami ako míľniky na diaľnici. Tuším pred Plaveckým Podhradím sme stretli Rasťovho kolegu Romana ako si to brúsi v opačnom smere. Skúšal sa za nami zavesiť ale či sa aj dokázal, to som už nesledoval.

Za Plaveckým hradom sa nás silou mocou snažil predbehnúť nejaký trtko s TN v neprehľadnej zákrute. Samozrejme mu išlo oproti auto. Komplexy si potom vybíjal dlhým trúbením počas predbiehania. Blbec, akoby sme my mohli za to, že nevie šoférovať.

Pred Plaveckým Petrom sa prihováram chalanovi na krose (Ivan), že som predtým na nich pokrikoval, aby toľko neprdeli, veď kto to má dýchať. Ospravedlňoval sa mi a pritom som si robil srandu, lebo to smrdela nejaká farma pri ceste. Dali sme sa na chvíľu do reči a vysvitlo, že on je ten šťastlivec, čo vyhral prvú cenu v tombole na RockFM maratóne 2004 na zahraničnú dovolenku lietadlom v štýle Cestovín. Vraj bolo dobre a páčilo sa mu. :-)

Za Plaveckým Petrom prichádza modifikácia trasy, ktorá má nahradiť totálne rozbité asfaltové šrotovisko v lesoch Bratislavského lesoparku. Odbočujeme doprava na Bukovú. V krátkom stupáčiku sa ma JoKo pýta, prečo ho nefotím. Nuž nemám foťák. :-) Pomaly vyfuníme hore a dole kopcom vidím v diaľke dvoch cyklistov. Jeden z nich je Julo a kohosi za sebou ťahá. Potiahol som za sebou JoKoa a spoločne sme išli na stíhačku. Rasťa s Julom sme dobehli za kameňolomom. Takto pokope sme došli do Trstína a odbočili doľava cez ulicu smerom na Jablonicu. Najrýchlejších drakov sme takto poľahky dobehli, lebo oni išli až dole na križovatku. :-) Pritom na mapke trasy jasne vidieť, že trasa sa nedotýka.

Kopec na Jablonicu idem z tejto strany tiež prvý krát v živote a zdalo sa mi, že by mal byť strmší. Nebol a v pohode piánko hore a potom dole do Jablonice sa dobre naž...najesť. Obvyklý smažák aj keď ma okolie varovalo, že je to ťažké jedlo. Ťažké, ale dostal som ho na stôl medzi prvými. :-)

S ťažkými nohami sme sa potom vybrali na Bukovec. Nie Bukovú. Tá už bola. Táto nová slučka priniesla hlavne nové a netušené terény. Väčšina z nás je tu prvý krát v živote a nestačíme sa diviť, aké výživné sú tu kopčeky. Jeden z nich mal aj ceduľku a na nej hrdzavým 17 %. Aj s poštárom mi to išlo hore desivo pomaly. :-) Na kopci hore jedli decká černice a s otvorenými ústami sa nás pýta jeden zvedavý šrac, že ako môžeme v takom teple šliapať na bicykli. :-) A to sme sa všetci báli, že dnes zmokneme.
Terény sú tu pekné a dosť pripomínajú moravské terény. Ešte štastie, že dnes nie je veľmi horúco, pretože tieto kopčeky sú dosť otvorené a na slnku. Konečne sme sa z týchto terénov dostali na známu časť Karpaťáku a napájame sa na cestu vedúcu do Myjavy. Odtiaľto to už všetci poznáme a po krátkom zjazde odbočujeme doprava na Priepasné. Asfalt je tu miestami tiež nejako podozrivo dodrbaný. Veľmi zaujímavé, že vždy v tieni. Kopec je to tiahly ale väčšinou ukrytý v tieni stromov, takže to dobre odsýpalo a ani som sa nespotil, čo sa po iné ročníky bežne stávalo. Ale po iné ročníky bolo zase iné počasie, teplejšie. Dlhý zjazd do Priepasného a znovu hore na Dlhý Vŕšok. Tento kopček končí na hrebeni kopca, takže sa o nás opiera slnko a miestami aj vietor. Zase zjazd, tentoraz som si na pravotočivú zákrutu radšej dal dobrý bacha, lebo ma to tu minule vynieslo a začalo aj preklzovať koleso. Lenže teraz mám onakvejší bike, takže stíham v rezerve spomaliť a dofičať na križovatku pri Košariskách.

Lubošovi už dochádzajú sily, lebo odpočíva v tieni stromu, zatiaľ čo si iný cyklista, skrátivší cestu, lepí defekt. Luboš pre zmenu kdesi chytil dieru a má vzadu osmičku. Dá sa to jazdiť ale pohode to nepridá. Vo Vrbovom klasicky na kofolu. Po iné roky si tu pamätám jednu z najlepších kofôl v širokom okolí. Teraz to vôbec nie je ono. Piť sa to dalo ale nič moc. Dokonca aj tá voda z vodovodu stála za h...houby. Bola vôbec pitná? Kopol som do seba tyčinku a vyrazil sám dopredu na Trstín. Podaktorí už vyšli tiež. Hlavná časť vyrazila neskôr. Chcel som si tieto hupky vychutnať sám a v kľude. Tak som aj spravil a ťahal dopredu. Pár kilometrov pred Trstínom začalo akosi viac pofukovať zboku. Dobehol ma tuším Ivo a pýta sa, čím som sa nadopoval, keď mi to tak ťahá, jeho už berú kŕče. Kofolou z Vrbového, vole. :-)))

V Trstíne som si objednal klobásku s horčicú a malú kofolu. Klobáska chutila, kofola tiež, umyl som si ruky, doplnil vodu, lebo tá z Vrbového stála za prd. S Mariánom sme zistili, že sa nám stratil JoKo. Niet divu, táto krčma je naozaj taká nenápadná a schovaná medzi domami. Ale nevadí, veď on trafí do PK. Marián si pochvaľoval, že sa mu dobre ide a že ho neberú kŕče. Ďakovať môžeme aj prijateľnému počasiu. Na mňa sa opýtal, či robím turistiku. :-) "Presne tak", odpovedám "strašne sa dnes vlečieme" ironizujem na adresu poplašenej hŕstky drakov vpredu. Tí to dnes doslova "žerú" :-)

Povel na odchod zaznel pre mňa nečakane, ešte som nebol úplne pripravený, rukavice nenatiahnuté. Vyjdem z krčmy von a oni nikde. Ja to serem. Dnes je nejaký bláznivý deň. Asi štyria opozdilci sme sa vybrali na stíhačku. Teraz vám ukážem, ako sa jazdí na klobásu. :-)
Za železničným priecestím vidieť v diaľke, v Smoleniciach balík a za nimi sa snaží dotiahnúť Ivan na krose. Dobehol som ho za Smolenicami a dotiahol k baliku pred Orešanmi. Balík bez drakov ma nezaujímal, teraz si poriadne zajazdím. Ofičal som ich v snahe ich dobehnúť dakde. Pred Doľanmi otravoval jazdu nepríjemný nárazový vietor z pravej strany. Navyše sa akosi nad Karpatami zotmelo. V Doľanoch som dobehol akurát defektistu z Košarísk. {[Bude pršať alebo nebude?]}Ofičal som aj jeho a rýchlo do Častej. Tam som si dal "kyselinovú" vložku na Červenený Kameň a cez Pílu do Dubovej. Potom Harmónia a už len hore. Pálim čo to dá aby som videl, koľko to pôjde. Na konci mierneho stúpania som konečne kohosi zazrel. Aha, Ivanov parťák v drese Radenska. Hore som došiel za ním a už ma fotí Gabi s Alenou. Hore neskutočná zima, draci odpočívajú a hotujú sa do Jamy. Ja ešte počkám na zbytok schovaný v závetrí krčmy. Postupne poprichádzala hlavná časť dnešnej akcie.

Pofotili sme sa a rýchlo zliezli z tohto mrazáku tu hore dole do PK. V mobile mám SMS od JoKoa, že nás v Trstíne nenašiel a že už je doma, nezmoknutý.

Akcia vyšla napriek chmúrnym predpovediam bez dažďa zato v závere so silným nárazovým vetriskom od Karpatov. Dobre, že sme nepresviedčali MTB šamana Luboša aby nešiel s nami. :-)
Mne sa išlo celkom dobre aj napriek dosť ťažkej štvrtkovej akcii Trnava - Rysy 2004. Myslel som, že to dnes bude horšie. Našťastie nebolo.

DST: 247
TM: 9:00
AVS: 27.0
MXS: 80