Národný beh sa bezpečne dostal do dôchodkového veku. Napriek tomu je stále lepší a populárnejší. Dokonca sa mi zdá, že je to vôbec druhý najstarší slovenský beh, po košickom maratóne. Hádam by sme mu mohli k 70ke darovať aj sošku.

Tento ročník som mal najmenej isté, že sa ho zúčastním. Na predposlednú chvíľu som sa regol osobne priamo v priestore centra pretekov. Aj keď to nebolo úplne bezbolestné, lebo kým som zaparkoval, pobehal a našiel registráciu, tak ...

Pôvodný bratislavský maratón skončil v roku 2001. Obnova nastala až v roku 2006, hneď som sa aj ja zúčastnil - polmaratónu, ešte som absolvoval jeden v roku 2009, maratón až teraz. Je to vlastne posunutá premiéra a to o 9 rokov. Na môj vôbec prvý som sa chystal práve na bratislavský v roku 2002, no zrušili ho. Som rád, že z malého podujatia sa stáva veľké a každým rokom je viac bežcov. Dôležité je, že sa zlepšujú aj podmienky a trať.

VI. ročník Telecom Cup 2011 sa kvôli obsadenému termínu posunul o týždeň skôr a na nedeľu. Nezvyklý termín však nijako neovplyvnil účasť zúčastnených teamov. Po zlúčení T-com a T-mobile vznikol jeden team Slovak Telekom. Asi v dôsledku nedorozumenia však Slovak Telekom nenasadil dva teamy, hoci po zlúčení na to má hráčov dosť. Možno o rok. :-)

V nedeľu 20.3.2011 som mal možnosť opäť sa zúčastniť (ako reprezentant ST) v poradí už šiesteho ročníka hokejového turnaja Telecom Cup na zimnom štadióne v Piešťanoch. Už tradičných účastníkov ORANGE, IBM, SIEMENS, AT&T a SLOVAK TELEKOM doplnili hráči SAMSUNG-u.

Tento rok si pani zima dala pauzu v januári a tak bolo bicyklovo. Tým som stratil aj posledný argument proti vábeniu od Jara a tak som sa rozhodol, že sa tejto akcie zúčastním. Dnešný deň už mrzlo, tak som očakával, že sa pôjde diabolským tempom, ktoré určite nebudem stíhať a tým pádom sa nemusím tlačiť dopredu na štarte. Registrácia prebehla nadštandardne hladko a tak sme mali kopec času sa nachystať. Až toľko času, že sme to ledva stíhali.... A tak skutočne sme okupovali posledné pozície. Týmto pádom ma hriala myšlienka, že dnes ma veru veľa ľudí nepredbehne. Na to prebudenie zo zimného spánku samé skvelé predpoklady, však.

Okrem mňa zimospáča z partie štartoval aj zimospáč Jaro a večne aktívny Roman, ktorému sme láskavo dovolili vzdialiť sa dopredu (a nielen na štarte). Až v cieli som zistil že tam bol aj Peťo Kubík tak sme tam boli ako štyria muškatieri po dvadsiatich rokoch.

Na štarte vládol pokoj pohodička a keď odznelo štááárt a vuvuzely začali trúbiť, ležérne som si spustil stopky a začal preťahovať údy. Po asi troch minútach došlo aj na nás a tak sme nasadli a vydali sme sa vstrieč prvej tohtoročnej akcii.

Tento rok opäť bežcov na koncoročnom behu pribudlo a atakovali hranicu 600.  Ak by bolo teplejšie počasie určite ju hravo prekročia, pretože ich slušné množstvo ani nenastúpilo na štart napriek prihláseniu.  Behám to pravidelne od roku 2003, vynechal som iba rok 2005 a dá sa povedať, že ani jeden z týchto behov nebol rovnaký.  Tentokrát sa menila opäť trať kvôli uzávierke starého mosta a tak sme bežali nový most dvakrát.  Bolo mrazivé počasie asi -6C a hlavne v prvej polovici trate sa šmýkalo na tenkej vrstve prašanu, pod ktorou kde-tu číhal aj zákerný ľadík.  Musím pochváliť organizáciu: výdaj čísiel bol v teplúčku vstupnej vestibule ekonomickej univerzity.  Bolo aj dostatočne veľa stanovísk pre výdaj čipov a čísiel. Žiadne upomienkové artefakty už nedávali ako bývalo dobrým zvykom tohoto podujatia. Nesťažujem si, veď rôznych šáliek a tričiek mám nadbytok.

Tento relatívne nový maratón - iba 3. ročník - sa beží po azúrovom pobreží z Nice (nie DubNice ako by sa niekto mohol nazdávať) do Cannes.  Pre tých, ktorým by to nič aj tak nehovorilo, je to Francúzska riviéra. Nádherný kraj, ktorý určite stojí za návštevu a maratónsky beh zvlášť. Dostal som sa k nemu cez jedného nového kamaráta bežca, s ktorým som sa v lete zoznámil. Ibaže on neskôr upresnil, že nejde, tak som vzal moje baby a bol z toho aj rodinný výlet.

„My sme celú púšť Gobi, museli prejsť celkom pešo. A viete, čo nás na konci najviac bolelo? Nohy!“
Priaznivci L&S určite spoznajú predstavenie Soiréé. Mne sa dnes totiž niečo podobné prihodilo tiež. A tak som sa tešil, že sa povozím na pretekoch bez väčšej námahy vo vláčiku. :-)

Keď som pred 1 a pol rokom bežal svoj prvý intervalový tréning 4 x 1000 m v tempe pod  4:00/km, bol to pre mňa do vtedy nevídaný výkon. Ani vo sne ma vtedy nenapadlo, že o dve jesene neskôr budem v tomto tempe bežať celý maratón. Celých 42 195 m v kuse, bez medziklusov, vydýchania sa. Podarilo sa mi zlepšiť si osobný rekord z tohtoročného pražského maratónu o takmer 7 a pol minuty. Pomyslenú cieľovú pásku som preťal v čase 2:47:17 hod a bez toho aby som padol únavou na zem ako vraví dávna grécka povesť. Naučil som sa bežať maratón efektívnejšie.