6. ČSOB Maratón - moja bratislavská premiéra

Pôvodný bratislavský maratón skončil v roku 2001. Obnova nastala až v roku 2006, hneď som sa aj ja zúčastnil - polmaratónu, ešte som absolvoval jeden v roku 2009, maratón až teraz. Je to vlastne posunutá premiéra a to o 9 rokov. Na môj vôbec prvý som sa chystal práve na bratislavský v roku 2002, no zrušili ho. Som rád, že z malého podujatia sa stáva veľké a každým rokom je viac bežcov. Dôležité je, že sa zlepšujú aj podmienky a trať.

Moje rozhodnutie o účasti sa rodilo ťažšie, vzhľadom na začiatok sezóny a počet odbehnutých kilometrov. Napokon som si povedal, že to pojmem ako objemový tréning pred ironmanom. Rozhodol som sa dobre a správne. Ambície som mal skromné. Hlavným cieľom bolo dobehnúť, čas bol druhoradý. Odhadoval som sa tak na 3:15, no chcel som skúsiť pod 3:10, lebo tesne pod 10 nemám žiaden. Tréningové časy som mal dosť pomalé a na zázrak som sa nechcel spoliehať. Po teplom ťýždni sa na víkend ochladilo. V pokoji som sa zaregistroval už v piatok večer, hlavne kvôli deťom, ktoré bežali už v sobotu. Po detských behoch som ešte absolvoval pohreb. Večer som došiel pekne uťahaný domov. Spať som šiel už podľa letného času, aby som sa dobre vyspal. Žiaden štarťák sa nekonal. Bol som absolútne kľudný, aj keď pokorný, no ale však o nič nešlo.

Na miesto štartu som prišiel už o 8:30. Parkovacích miest bolo ešte dosť. Toho som sa bál, že bude chaos a stres. Vonku bolo iba 6C, zamračené, nefúkalo. Len tak postávať vonku by bola zima, nuž som využil teplo Eurovea. Rovnako rozmýšľali aj iní bežci, bolo tam dosť plno. Asi o 9:15 som sa pobral rozcvičiť. Stretol som aj Roba a Milana. Robo bol dlháň na korčuliach. S Milanom sme sa trochu rozcvičili a mohli sme sa pobrať na štart. Bolo asi 20 minút do 10tej a už tam bolo dosť husto. Aspoň nebolo zima. Čakanie sme si spríjemňovali družnou debatou. Korčuliarov odštartovali asi 10min skôr.

Dočkali sme sa aj my. Primátor si vystrelil a my sme sa pomaly pohli k štartovnej čiare. Trvalo nám to 20s. Rozbieham sa normálne, pokojne, žiadne naháňanie. Bežcov bolo dosť, ale dalo sa bežať bez obmedzení. Prvý meraný kilometer som prepásol. Prišla zákruta a nábeh na Nový most. Bežím rovnomerne, dýcham pomaly a pokojne. Druhý míľník som už zbadal. Stláčam červený gombík na Polari, ukazuje 8:37. Fíha, príliš pomalý nie som. Predo mnou asi 100m bežia trojkári. Veľmi si ich nevšímam, veď to dnes nie je moje tempo. Ja si bežím na pohodu a dobeh. Napriek tomu ďaľšie kilometre sú pod 4:15, ale vôbec to neriešim. Na piatom km ma na chvíľu pobolieva lýtko, ale rýchlo to prejde. Prvých desať km mám za 42:37, teda iba 7s za trojkovým tempom. Predbieham aj elitnú skupinku s Dominom a Ivanom G. Čudujem sa, že sa vyklusávajú, veď bežia iba polmaratón. Dávam do seba druhý PowerGel a zapíjam vodou. Beží sa mi dobre, oddychovo. Kdesi na 12. km dobieham nejakých ukecaných bežcov. Stále kvákajú. Nemám to rád, ruší ma to. Zdá sa mi to také ponižujúce pre ostatných, keď sa my musíme šetriť a oni môžu ešte aj rozprávať. Tempo majú ako ja, preto sa ich neviem zbaviť.

Na moste Apollo stretávam Roba. Už to má za sebou. Korčule sú rýchle, fotí ma. Vraciame sa do miesta štartu. Na 19. km ma obieha Domino. Zacítil cieľ, nuž mohol to rozbaliť. Ja si bežím svoje, veď si to dám ešte raz. Námestie SNP do kopca s kockami má svoje čaro. Prihovorí sa mi 1505 - Rajmund, či to stíham pod 3h. Vravím, že ja bežím na 3:10. Pod 3h ma to ani nenapadlo. On na to, že to ani tak nevyzerá. Mal pravdu, na 20km som mal čas už 30s lepší, než pripadalo na 3hodky. Aj keď neviem, či sa nepomýlili, lebo tento km som mal za 3:35, čo je viac než podozrivé. Pritom bol úplne mestský cez zákruty a kocky starého mesta. Dobiehame na odbočku pri Filozofickej fakulte. Rajmund sa snaží so mnou rozprávať a tak spolu dobehneme na polku. Ja v čase 1:29:04. Úplne voľne. Veď mám priemerný pulz okolo 150. Krátko na to, dobiehame vodičov trojkárov. Hovorím si, že budem bežať s nimi aspoň bude veselšie a rýchlejšie ujde čas. Okolo nich je celá hŕstka bežcov. Tomáš beží pred nimi. 22.km je nezvyčajne pomalý za 4:55, sa mi to nezdá, je to zrejme kompenzácia 20teho km. Ja bežím predsa strojovo presne, aj keď je to v skutočnosti o 100m viac. Po výbehu na Nový most, púšťam dole hrdlom ďaľší gel.

Bežíme pekne svorne. Dobre je mi s nimi. Občas ma vytláčajú na kraj cesty. Niekedy ma buchnátujú tie balóny. Na rovinatých úsekoch rozrážajú vodiči vzduch. Hlavne sa nemusím starať o čas, oni sú tu na to. Tempo držia naozaj parádne. Postupne pohltíme aj Tomáša. Žiaľ po čase začne zaostávať. Aj tak dobre, že sa vrátil späť na trate. 28,1km za 1:59:39, som veľmi spokojný. Na 30.km dávam do seba posledný gel. Medzičas 2:08:08. Beží sa mi dobre, pulz sa mierne zdvihol na 154. Z ničoho nič ma začína pichať v ľavom boku. Snažím sa tlačiť proti tomu. Chviľu pomáha a potom zase nie. Krčím sa, poľavuje, po čase sa to vracia. Bojujem s tým 2km. Tempo našťastie neklesá, držím sa v balíku. Na 32. je občerstvovačka. Dovolim si trochu spomaliť nádejajúc, že sa zbavím pichania. Vodiči mi ušli asi o 10m. Neviem ich dobehnúť, nohy sa spomaľujú, pichanie ich vyčerpalo. 33.km ešte v peknom tempe 4:16, následné 3km som sa spomalil na 4:24 v priemere. Zhruba na 34.km zbadám moju Lienku a ostatné deti s manželkou. Povzbudzovali ako divé. Potešili ma. Beží sa mi opäť dobre, len zrýchliť neviem, aby som dobehol vodičov. Na 36.km sú predo mnou 1 minútu. Museli zrýchliť, lebo podľa mojich časov by mali byť 30s. Je mi otupno bežať samému v týchto fázach. Za mmou široko-ďaleko nevidno nikoho.

37.km je s výbehom na most Apollo, do kopčeka. Snažím sa zrýchlovať, príliš to nejde. Nohy si bežia svoje. Vodičov mám stále na dohľad, no nie a nie sa k nim priblížiť. Zhruba v 2 tretinách je 37.km, pre mňa najpomaľší za 4:36. Už to nejde ani dolu kopcom. Bežím iba zotrvačnoťou. Na 38.km "oddychujem", pulz zišiel na 152 zo 155. Tu som videl vodičov naposledy. Za zákrutou je občerstvovačka. Na chvíľu aj zastanem. Z ticha ma preberie Eva s Milanom ako na mňa hučia. Rád by som pridal, no meliem z posledného. Ešte mi to ako-tak beží. Nie som úplne mimozmyslov. Tento kilometer bežím ešte rovnako za 4:33. Príde SNP a kocky do kopca. Som zúfalo sám, ale nevzdávam sa, musím ešte chvíľu vydržať. Hodinky už nevnímam. Od Michalskej brány sa ešte rozbehnem. 40.km za 4:31 medzičas 2:52:24, pulz zvýšený na 157. Ďaľší je už kľučkovací. Na moje prekvapenie, ubehol rýchlo za 4:16. S občerstvením sa už nezdržiavam. Ani neviem ako som sa ocitol pred Starým mostom a šprintujem. Pred cieľovou rovinkou už ma mocne povzbudzujú kamoši plavci -Martin,Eva a Milan. Bežím veľmi rýchlo. 42. km za 4:07. Ešte 195m a je tu cieľ! Stopky sa zastavujú na 3:00:55. Obrovská radosť. Nečakal som takýto vynikajúci čas. Opäť tretí najlepší a iba minútku za 3kou. Škoda, že som od začiatku naňho neútočil. Mal som na to určite sa dostať pod 3hodky. Bežalo sa mi celý čas veľmi dobre, ba dokonca najlepšie zo všetkých maratónov.

Do cieľa prišli moji najbližší a aj kamaráti. Bolo to vynikajúce podujatie a mám z dosiahnutého výsledku obrovskú radosť. Prekvapil som aj samého seba. Myslím, že mám na to, aby som tento rok dal osobák v tejto disciplíne.