BB - BA, 2005

Akurát kdesi v polke medzi Zvolenom a Krupinou naraz predo mnou vyrástlo kopčisko. Ani som nevedel, na ktorý pedál skôr skočiť. Keď však prišiel dlhočižný zjazd, rýchlo som na to zabudol. Kilometre naskakovali jedna radosť, teplota išla konečne nad 15 stupňov, takže kdesi za Krupinou som si dal dole dlhé gate a jarný dres. Stále som ešte mal na sebe klimatex, krátky a dlhý dres, takže zatiaľ stačilo. Za Hontianskými Nemcami, alias Labudovcami sa terén diametrálne zmenil. Čo ma však potešilo, bolo minimum áut. Resp. žiadne. Po Levice ma skutočne nepredbehlo žiadne auto. A tých 5 áut, čo išlo v protismere ma aspoň udržalo v strehu, lebo by som sa namôjdušu v tom skvelom teréne ukochal do aleluja. Popri celkom zachovalej ceste v prevažne javorovom lese rástli hríby. Dobrý cestný maratón by sa tu dal robiť. Ešte si tu hádam niekedy zajazdím.

Pár kilometrov pred Levicami zhustla premávka, ale nie mojím smerom. Dokonca aj pár cyklistov si vyrazilo na tréning. Len ma pobavilo, že boli zababušení v zimnom. Ja už v kraťasoch a ešte k tomu dole kopcom.

V Leviciach som zastavil a najedol sa. Dopil fľašu a naplnil ju dvoma fľaškami ľadového čaju, ktoré som viezol už od BB. Pre istotu som sa ešte pozrel do mapy, kade treba ísť. Ešte som v týchto končinách na biku nebol, nebolo mi jasné, kde a kedy odbočiť. V Kálnej nad Hronom doľava smerom na Šurany. Je to nejaká cesta II. triedy, tak bol predpoklad, že áut bude málo. Aj bolo. Síce aj asfalt bol trošičku horší ale to mi dá každý za pravdu, že radšej trošku horší asfalt, ako \"trošku\" hustejšia premávka. Za Hronom som ofrčal miestneho rybára s úlovkom. Kymácal sa pod ťarchou úlovku a znepokojivým technickým stavom jeho biku. Zadné a predné koleso zvieralo zozadu ostrý uhol. Dvojstopový bike. :-)

Inak zaujímavý a vôbec nie nudný terén. Odporúčam si tu niekedy zajazdiť. Skoro ako cross country na cesťáku. Skúsim popísať. Kúsok rovno, malý jedováčik hore, dedina, 90 stupňov dole doľava, vzápätí ostrá doprava, padák, rovinka, séria krátkych hupkov, rovinka, tiahla zákruta doprava, rovinka popri železnici, tiahla zákruta doľava, séria dlhších miernejších hupkov, dedinka, padáčik, ostro doľava...... :-) Vybláznil som tak dokonale, že musela zákonite prísť kríza.

Stihol som vykapať pred Šuranmi. Zastavil som teda, posilnil sa, Horalka, pitie, krátka masáž a go-go-go-go. Za Šuranmi sa postup zrýchlil. Jednak sa profil zrovnal a jednak aj asfalt na Šaľu bol oveľa lepší. Miestami s takmer meter širokou krajnicou. Počas postupu na Šaľu bolo možné vidieť množstvo drobných \"zelovocárov\" ako predávali melóny, kukuricu, \"zemáky\", tekvicu..... Kúsok pred Šaľou som znovu musel zastaviť. Tempo už dávno nie je aké bývalo. Opásaný Oskar mi už vadil čoraz viac a viac. Najedol som sa a dorazil posledné zvyšky mysliacich tyčiniek. Aj tak mi však chýbala energia, pretože sa intervaly na jedenie akosi skracovali. Musím sa voľakde poriadne nadlábnuť. Oskara som nejako prevesil cez riaditka a hybaj dopredu. Nestačil som sa čudovať, ako dobre mi táto zmena pomohla. Rýchlosť sa zvýšila a mne sa išlo oveľa lepšie. Aj tú Galantu som celkom rýchlo dosiahol. Asfalt bol stále dobrý. Fičalo to celkom pekne.

Ale za Galantou prišla zmena. Betónka. Síl mi už ubúdalo akosi rýchlejšie. Ešte mi do toho začala byť aj zima, čo je znak chýbajúcej energie. Na najbližšej pumpe si dačo musím kúpiť. Pri Sládkovičove tá chvíľa prišla, tak som pohasil čo sa dalo, doplnil pitie a vyrazil v pravidelnom rytme betónových panelov ďalej. Kúsok pred Sencom bolo tejto tortúre koniec a znovu poriadny asfalt. Vďaka poriadnému posilnenia sa na benzínovej pumpe pri Sládkovičove, to už išlo až do Bratislavy bez väčších problémov. Plánoval som prísť ešte na akciu Posledný kilometer na Tehelnom poli.

Takže aby som to zhrnul. Po Šurany niet k trase čosi vytknúť. Áut bolo relatívne málo. Možno to súvisí s nižším motoristickým zázemím tohto regiónu. Aj tak som videl veľa áut s BA značkou. Na Šaľu bola premávka citeľne hustejšia. Hlavne to bolo vidieť miestami na vyjazdených koľajách od kamiónov. Asi by bolo vhodnejšie nájsť nabudúce nejakú šikovnejšiu cestu cez Palárikovo, Vlčany..... Samozrejme motivované aj obídením nejazditeľného \"betónového\" úseku od Galanty po Senec. Od Senca to až také tragické nie je. Je tam síce hustejšia premávka ale zároveň však aj dosť široká krajnica, takže sa dá.

Za dnešný deň to dalo niečo cez 245 km s priemerkou okolo 31,8. Dosť tomu pomohlo aj podporné prúdenie vzduchu do chrbta. Viac by mi však bodlo, keby bolo teplejšie ako priemerná teplota dňa 15 stupňov Celzia. Nabudúce skúsim potiahnúť od Šurian po menej frekventovaných cestách trebárs aj cez Zlaté Klasy. Nech mám aj o zábavu postarané. Znalí vedia prečo. :-)